Saunovanie nad Dunajom. Komunitná sauna Bobor rozširuje hranice verejného priestoru

Na zadnej palube lode Pink Whale v Bratislave pribudla sauna, ktorá mení spôsob, akým sa pozeráme na Dunaj. Projekt otvára diskusiu o vzťahu mesta a rieky a vracia do hry prirodzený kontakt s vodou.

Rieka Dunaj v centre mesta dnes pôsobí skôr ako deliaca línia, nie ako miesto stretávania. Nábrežie zaplnili lode a prirodzený kontakt ľudí s vodou sa vytratil. Aj preto sa dôvodov na vznik sauny nazbieralo viac.

„Akýkoľvek typ služby aktivuje túto lokalitu,“ hovorí iniciátor projektu Ján Brunovský. Kriticky dodáva, že ak väčšina nábrežia funguje ako parkovisko pre lode, potom tak aj vyzerá. „Základom je zmeniť prístup verejných inštitúcií k tomu, ako sa pozerajú na rieku.“

sauna bobor foto katarina janickova (13)
sauna bobor foto katarina janickova (12)
sauna bobor foto katarina janickova (15)
sauna bobor foto katarina janickova (14)
sauna bobor foto katarina janickova (10)
sauna bobor foto katarina janickova (9)
sauna bobor foto katarina janickova (8)
sauna bobor foto katarina janickova (2)

Návrh nadväzuje na históriu dunajského nábrežia, napríklad na niekdajšie bazény oproti bývalému PKO. Zároveň sa opiera o zahraničné príklady miest, kde je rieka prirodzenou a každodennou súčasťou mestského života.

Statika ako presná operácia

Kormová paluba sa ukázala ako vhodné miesto na osadenie sauny. Je bokom od hlavného diania, ponúka teda dostatok súkromia. No jej plocha bola veľmi malá, preto architekti vysunuli hmotu nad hladinu. Rešpektovali pritom symetriu lode aj existujúcu kabínu kormidelníka. Riešenie bolo technicky náročnejšie, no prinieslo silnejší architektonický aj vizuálny efekt. Objekt získal napätie, charakter a jasnú identitu.

„Vysunutie hmoty reaguje na obmedzený priestor. Objem nie je len vyložený nad hladinu, ale aj čiastočne zapustený pod úroveň paluby, čím sa používateľ ocitá v tesnej blízkosti vody,“ vysvetlil architekt Matej Kurajda. Výhľady smerujú na Dunaj a ruch nábrežia zostáva bokom.

sauna bobor foto katarina janickova (10)
Centrom interiéru je pec pripomínajúci tvarom včelí úľ. | Zdroj: Katarína Janičková

„Ochladzovacia a oddychová plocha sú orientované na petržalskú stranu rieky. Od ruchu nábrežia ich vizuálne oddeľuje transparentné zádverie, ktoré slúži ako šatňa,“ dodal. Pocit pri vstupe má byť jemne neistý, akoby ste prekročili prah do iného sveta, kde je pod vašimi nohami iba voda. Tvar a poloha sauny si vyžiadali netradičné statické riešenie, keďže montáž priamo na mieste neprichádzala do úvahy. Objekt bol vyrobený v Nitre a osadený ako celok.

Kotvenie je riešené v štyroch bodoch. Dva prenášajú tiaž do nosnej konštrukcie lode a dva zabezpečujú stabilitu proti preklopeniu. Podlahu nesie rám z obvodových a priečnych nosníkov z lepeného lamelového dreva. Steny tvorí stĺpikový systém s prierezmi 60/140, ktoré sú z oboch strán spevnené OSB doskami.

V bočných stenách sú zabudované oceľové tiahla, vďaka ktorým konštrukcia získava potrebnú tuhosť. Ťahové sily z horného kotvenia prenáša strecha z vrstveného dreva LVL smerom do stien a podlahy. Aj strešné nosníky sú plošne vystužené OSB doskami.

Podlahový rám, steny aj strecha sú navzájom previazané oceľovými spojmi. Tie zabezpečujú prenos zaťaženia do kotviacich bodov a dávajú celej saune stabilitu aj pevnosť. Pôvodne sa uvažovalo o osadení pomocou helikoptéry. Napokon sa však rozhodli pre kombináciu pontónu a autožeriava. Sauna putovala z dielne do prístavu, odtiaľ na vodu a následne na svoje miesto na korme.

sauna bobor foto katarina janickova (8)
Výhľady smerujú na Dunaj a ruch nábrežia zostáva bokom. | Zdroj: Katarína Janičková

Srdce z lávových kameňov

Materiálový koncept je jednoduchý – drevo, svetlo a kontrast. Fasáda pracuje s japonskou technikou Yakisugi, pri ktorej sa povrch dreva opáli, čím vzniká odolná vrstva s uhlíkovým vzhľadom. „Prioritou nebola len čierna farba, ale najmä výrazná textúra zuhoľnatenej vrstvy. Oheň tu transformuje drevo na trvácnejšiu entitu,“ približujú architekti.

Interiér pôsobí rovnako tmavo, pretože je obložený kefovanou jelšou s čiernym náterom, ktorý uľahčuje údržbu a zároveň prehlbuje atmosféru priestoru. Autori sa inšpirovali tradičnými fínskymi a estónskymi saunami, ktorých steny boli prirodzene stmavnuté dymom.

sauna bobor foto katarina janickova (13)
Kormová paluba lode sa ukázala ako vhodné miesto na osadenie sauny. | Zdroj: Katarína Janičková

Tmavý obklad však vyvažuje svetlé drevo použité na nábytku. Lavice zo severskej borovice uvoľňujú jemnú živicu, ktorá dodáva vnútru charakteristickú príjemnú arómu. Vzniká tak jemný kontrast, ktorý priestor zjemňuje a zároveň otepľuje. Predsieň sauny má bočné steny z polykarbonátu, ktorý prepúšťa rozptýlené denné svetlo a zároveň chráni súkromie návštevníkov.

Orientačný bod po zotmení

Po zotmení sa zádverie mení na jemne žiariaci objem. Smerom k Dunaju vytvára tlmenú atmosféru ochladzovacej zóny, smerom k nábrežiu pôsobí ako svetelný orientačný bod, ktorý zvýrazňuje červený neón.

V zimnom období architekti využívajú aj existujúci stage. Uzavreli ho transparentnými fóliami a premenili na provizórny „fóliovník“, ktorý slúži ako oddychová miestnosť. Rovnakú materiálovú logiku uplatnili aj pri návrhu recepcie. „Dôležité pre nás bolo, aby si návrh zachoval kompaktnosť a nenápadne zapadol do celku,“ dodáva Kurajda. Sauna nekonkuruje lodi, ale pôsobí ako jej organická súčasť.

sauna bobor foto katarina janickova (2)
Fasáda pracuje s japonskou technikou Yakisugi, pri ktorej sa povrch dreva opáli. | Zdroj: Katarína Janičková

Centrom interiéru je pec HUUM HIVE. Má jednoduchý tvar pripomínajúci včelí úľ. Je vyrobená z nehrdzavejúcej ocele a v jej útrobách je 250 kilogramov lávových kameňov. Zabezpečujú jemnú paru a rovnomerné sálanie.

Vnútro je kvôli efektívnejšej prirodzenej cirkulácii vzduchu mierne vyzdvihnuté nad úroveň podlahy. Vnútorný objem tak symbolicky levituje, podobne ako samotná sauna nad hladinou rieky. Strop má nenápadný sklon, ktorý umožňuje pare voľne stúpať a rovnomerne sa rozptýliť po celom priestore.

Sauna na Dunaji ukazuje, že aj malá architektúra môže otvoriť veľkú tému. Rieka nemusí rozdeľovať. „Projekt nebol primárne koncipovaný ako vedomá urbanistická intervencia. Jeho umiestnenie je skôr priamou odpoveďou na elementárnu podstatu saunovania. Výsledný presah do roviny mestského aktivizmu však prináša dôležitú pridanú hodnotu,“ uzatvára Matej Kurajda.

Komunitná sauna Bobor

Lokalita: Bratislava
Architektúra: Martin Šichman, Matej Kurajda
Iné: Ján Brunovský (iniciátor projektu), Matej Mazák (iniciátor projektu), Peter Jančár (realizátor, Woodmaster), Matúš Neusch (statik), Branislav Jurčák (stavebné a dokončovacie práce), Michal Mikuš (vizuálna identita, logo), Dionýz Troskó (oceľ)
Rok dokončenia: 2025