Partneri sekcie:

Kaleidoskop uprostred mesta

Kaleidoskop uprostred mesta

Novodobé trhoviská, mestá v meste... Ponúkajú zábavu, vzrušenie, nespočítateľný sortiment, pozabudnutie... V srdci mníchovskej štvrte Nordheide otvorili v minulom roku ďalšie obchodné centrum. Mníchovská nákupná a oddychová galéria MIRA (z latinského miraculum, čo značí zázrak) sa však môže pochváliť aj niečím viac než len lákavou ponukou. Strháva na seba pozornosť už svojím netradičným, doslova chameleónskym zovňajškom. Vnútorné riešenie pritom servíruje návštevníkom ďalšie prekvapenia.


V pomerne krátkom čase sa medzi mníchovským Harthofom a Hasenberglom vystavalo okolo 6 000 bytov, nehovoriac o tom, že v pláne je budovanie ďalších. Rozrastajúca sa obytná zóna logicky potrebuje primerané zázemie v podobe služieb a občianskej vybavenosti. Novousadlíci mestskej časti Nordheide však museli na začiatku cestovať do iných častí Mníchova, keďže ponuka v tejto oblasti bola značne obmedzená. Túto medzeru sa podarilo vyplniť prevádzkovateľom obchodného centra MIRA.

Dve architektonické kancelárie
Nie je novinkou, že základom úspechu podnikania v segmente retailu je prísť v správnom čase so zaujímavým a dobre nastaveným projektom. V prospech mníchovského nákupného a zábavného strediska hovoril nielen dopyt, ale aj výhodná poloha na rozhraní dvoch mestských zón a dôležitého dopravného uzla liniek prímestskej aj mestskej hromadnej dopravy. S južne susediacou budovou vytvoril retailový objekt rámec centrálneho občianskeho priestoru, ktorý slúži obyvateľom nielen na nákupy, ale aj na stretnutia a spoločenské aktivity.

Základný zámer hovoril najmä o spojení rozumných proporcií a dostatočne bohatého výberu v jednom objekte. Na malej ploche tu možno nájsť približne 70 prenajímaných jednotiek, ktoré ponúkajú rozličné služby – od predaja oblečenia po gastronomické prevádzky. Za architektonickým návrhom stojí medzinárodne aktívny britský ateliér Chapman Taylor, ktorý sídli v Düsseldorfe. Na budove obchodnej galérie sa však podieľali aj ďalší tvorcovia. Berlínska kancelária Léon, Wernik & Wohlhage vyhrala súťaž na riešenie fasády. Vonkajšiu tvár teda charakterizujú strohé pravouhlé línie a farebnosť, zatiaľ čo vnútri prevládajú prírodné motívy, teplé tóny a organické krivky.

Meniaca sa fasáda
Napriek tomu, že fasáda predstavuje iba povrch celého riešenia, stala sa poznávacím znamením a charakteristickým znakom centra MIRA. Plní dve hlavné funkcie: dodáva objektu nezameniteľnú identitu a zároveň tvorí pozadie susediacej obytnej zástavby. Jej výnimočnosť spočíva v dynamickom výraze, ktorý nadobúda v očiach okoloidúceho alebo šoféra.

Autori dostali do rúk architektonické riešenie jednoduchej pravouhlej geometrickej formy, ktorá sama osebe nebola ničím výnimočná. Preto sa v prvom rade uzniesli na tom, že fasáda nebude hladká, ale dodá objektu výraz určitej dimenzionálnosti. Uvažovali o tom, že ak chcú vzbudiť pozornosť a záujem okolia, musia vonkajšie pôsobenie nákupného centra zdynamizovať. Takto sa dopracovali k myšlienke premenlivej fasády. Keďže objekt sa sám osebe nemôže hýbať, rozhodli sa využiť optickú hru, ktorá sa aktivizuje pri pohybe pozorovateľa.

Plášť budovy tvoria panely z hliníkového lisovaného profilu. Väčšinu z nich pokrýva 35 rozličných farebných odtieňov, ostatné sú z lešteného plechu.

Prizmatickým uložením týchto panelov sa okoloidúcim naskytuje severozápadný a juhozápadný obraz fasády, pričom západná strana je prienikom týchto farieb. Tóny sa obmieňajú v závislosti od miesta, na ktorom stojí pozorovateľ. Pestré polia sa pri prechode pozdĺž budovy rozptyľujú na farebné pruhy, ktoré sa v okamihu skladajú do štvorcov v nových odtieňoch. Červená sa mení na zelenú, žltá na modrú, a to vo viacerých rôznorodých nuansách.

Šoférovi v aute sa naskytne ešte zaujímavejší pohľad. Kým pred sebou vidí budovu v určitých farbách, v spätnom zrkadle má ten istý objekt úplne iný kolorit. Nákupné centrum sa tak pred očami návštevníkov mení na veľký mestský kaleidoskop. Vo fasáde sú zabudované aj zrkadlové štvorce, ktoré reflektujú okolité prostredie a vnášajú do celkového obrazu vlastnú dynamiku a ilúziu hĺbky.

Tvorcovia fasádneho riešenia simulovali pôsobenie rozličných farieb a ich odtieňov v počítačovom modeli, pričom celkový reliéfny dojem postupne zdokonaľovali. Z konštrukčného hľadiska ide o konvenčnú zavesenú fasádu, z ktorej ako protiklad vystupuje priečelie z bielej hladkej omietky s výkladmi a hlavným vchodom.

Interiér a jeho motívy
Základným cieľom riešenia bolo ušetriť plochu, čas aj energiu a súčasne vytvoriť príjemné prostredie pre zákazníkov. Vnútorný dizajn sa zameriava na prírodné motívy a materiály, napríklad prírodný kameň a drevo. Na podčiarknutie priateľskej atmosféry sa použilo sklo, najmä na zábradliach kruhových galérií. Architekti sa zamerali na dispozíciu s krátkymi komunikačnými zónami, vďaka čomu sa možno kamkoľvek rýchlo a ľahko dostať. K dispozícii je spolu 22 eskalátorov a 15 výťahov. Stredisko je kompaktným celkom, ktorý napriek malej ploche pôsobí veľmi priestranne. Vertikálne prepojenie jednotlivých podlaží sa otvára vo dvoch kruhových galériách, severnej a južnej, nazývaných aj fóra. Zostupné a vzostupné eskalátory severnej galérie sa kvôli zachovaniu priehľadov nepohybujú rovnobežne jeden vedľa druhého, ale vo vzájomnom postavení zvierajú kosý uhol. Na najnižšom podlaží, ktoré je pod úrovňou terénu, sa nachádza umelé jazero s fontánou.

Jej vodomet siaha do výšky 15 metrov, takže ho možno pozorovať na všetkých úrovniach. Vodná tematika sa tiahne celým najnižším podlažím, lemujú ho vodné stĺpy, pri výťahoch zasa vodné steny napustené vzduchovými bublinami. Pri vchode do metra, ktoré má priame napojenie na obchodné mólo, návštevníkov víta stena s arabským ornamentom. Prízemie patrí dreveným teplým tónom, zatiaľ čo prvé nadzemné podlažie skrášľujú zelené motívy a trávové aplikácie. Aj vďaka tejto bohatej tematickej členitosti sa v komplexe možno veľmi ľahko orientovať. Nad južnou galériou sa rozkladá jeden z najvýraznejších prvkov interiérového riešenia – zrkadlová hviezdna obloha s plochou 60 m2. Ide o svetelný monument, ktorý tvoria osadené sklá s rozličným, teplým alebo chladným, pôsobením v jednotlivých úsekoch dňa.

Galérie tvoria centrálne oddychové zóny strediska, ich celkové pôsobenie je kombináciou hotelovej haly a obývacej izby. Stredisko má pritom množstvo ďalších zákutí, ktoré ponúkajú možnosť sadnúť si a oddychovať. Intímnu atmosféru dotvára nepriame osvetlenie a steny, ktoré prepúšťajú svetlo v teplých tónoch. Gastronomické služby sa situovali do vstupnej časti nákupného centra, aby prevádzky mohli slúžiť návštevníkom aj po zatváracích hodinách ostatných predajní. MIRA tak neprestáva žiť ani  neskoro v noci.

Ekológia
Pridanou hodnotou projektu je jeho ohľaduplnosť k životnému prostrediu, čomu sa prispôsobil výber technického zariadenia. Stredisko spravujú inteligentné riešenia, ktoré pomáhajú udržať najnižšiu možnú spotrebu energie. Nákupné centrum napríklad nevyužíva tradičné elektrické klimatizačné zariadenia, ale ochladzovanie prostredníctvom spodnej vody, ktorá sa zachytáva na južnej strane parcely. Systém na výmenu tepla absorbuje jej nízku teplotu a takto získaný chlad osviežuje vnútorné priestory. Ohriata spodná voda vsakuje naspäť do pôdy, kde sa opäť ochladzuje. Len týmto opatrením sa usporí 80 % energie.

Odtok dažďovej vody zo strechy sa zabezpečil tak, aby vsiakla priamo do pôdy a nezaťažovala kanalizáciu. K technickým zariadeniam patria aj senzoricky riadené ventilačné systémy, ktoré merajú dennú spotrebu čerstvého vzduchu, a inovačné systémy osvetlenia. Výmenníky tepla odvádzajú približne 80 % energie z interiéru, spätne do energetického obehu.

Inovačné technológie prispeli k tomu, že celková spotreba energie je o 40 % nižšia než v bežných nákupných centrách. Pre životné prostredie to znamená oveľa nižšiu záťaž produkciou oxidu uhličitého. MIRA každoročne ušetrí atmosféru od takmer 1 000 ton CO2, čo predstavuje približne také množstvo, aké vyprodukuje 430 automobilov či 400 domácností. Ďalším dôvodom na znižovanie spotreby je napokon aj znižovanie nákladov, z čoho profitujú aj nájomníci.

Anna Salvová
Foto: autorka

Článok bol uverejnený v časopise ASB.