Dom s oranžovým detailom a so zeleným dvorom

Ľudské osudy plynú v labyrinte mestskej zástavby. Obmedzujú ich šírka ulíc, výška domov, preplnené parkoviská. Príroda a pokojné životné prostredie, kedysi také príznačné pre štvrť na vŕšku, už dávno ustúpili hluku kolies automobilov. Všade navôkol sa čulo kolauduje. Bytové domy absorbujú nových nájomníkov, ktorí s nimi zviažu zväzok možno na celý život. Často sa však zabúda na to, že životný priestor človeka nie je ohraničený len stenami bytu. Okolie Dlhých dielov sa výrazne podriaďuje dikcii investorov. „Tejto štvrti chýba citlivý prístup investorov,“ hovorí Ing. Ladislav Veršovský, generálny riaditeľ spoločnosti Reding, a. s. Ľudia túžia po životnom priestore, ktorý zohľadňuje ich potreby a nároky.

Investori, ktorí stavajú bytové domy na sídliskách, sa často snažia dosiahnuť maximálny úžitok z voľných plôch. Na sídliskách sa zabúda na zeleň, parkovacie miesta, detské ihriská. Bytový dom na Majerníkovej ulici sa snaží tieto nedostatky aspoň čiastočne korigovať. „K projektu sme sa rozhodli pristupovať inak ako naša konkurencia. Počítali sme s dostatkom zelene, stromov, parkovacích miest aj s detskými ihriskami,“ hovorí L. Veršovský. Pri tejto realizácii vystupovala stavebná spoločnosť Reding v dvoch pozíciách: jednak ako investor a developer projektu a ako zhotoviteľ stavby. „Zatrávnené strechy, úprava okolia, dve podzemné podlažia garážových státí, to všetko sú atribúty, ktoré pri zachovaní trhovej ceny bytu znižujú efektivitu, resp. zisk investora. Je to však pridaná hodnota, ktorá prispeje k lepšiemu životnému prostrediu,“ pokračuje L. Veršovský.

Nad prázdnym pozemkom, kde dnes stojí bytový súbor, sa ako absurdné memento socialistickej výstavby klenul most, ktorý sa nekončil ani nezačínal. Celá lokalita si investičný zásah priam pýtala. Nový projekt zaujal aj mestskú časť Karlova Ves, ktorá spolu s investorom vyvinula pri obnove mosta spoluprácu v znamení troch P. „Spolupráca s mestskou časťou bola veľmi dobrá. Vzájomne sme si vychádzali v ústrety. Pri obnove mosta išlo o projekt partnerstva verejnej správy a súkromného podnikateľa. Tomuto zámeru síce muselo ustúpiť niekoľko bytov, ale výsledný efekt je prospešný pre ľudí. Korzo by mohlo voľne pokračovať cez náš pozemok,“ uzatvára L. Veršovský. Polyfunkčný charakter parteru túto myšlienku rozvíja. V priestoroch jednej z budov už dnes sídli oddelenie policajného zboru. Atmosféru nového korza budú už čoskoro spríjemňovať kaviareň, kaderníctvo, reštaurácia či predajne s rozličným tovarom.

Stavebný pozemok vymedzovali mestské komunikácie, pešia zóna a susedná zástavba. Výsledné hmotovo-kompozičné riešenie polyfunkčného bytového domu a jeho osadenie do stavebného pozemku bolo kompromisom medzi autorským zámerom, požiadavkami investora, urbanistickou reguláciou a limitovaním existujúcou zástavbou. „Architektonicko-objemové riešenie najviac formovala požiadavka mestskej časti zabezpečiť kontinuitu pešej zóny cez stavebný pozemok spolu so svetlotechnickou limitáciou okolitej zástavby,“ hovorí architekt bytového domu Ľubomír Boháč. Vplyvom svetlotechnických nárokov okolitej zástavby bolo treba mierne zredukovať zastavanosť parcely. Táto skutočnosť mala potom vplyv na zrealizovanie menšieho počtu bytov, ako investor v svojich počiatočných kalkuláciách predpokladal.

Bytový dom ponúka dovedna 109 bytov a 180 parkovacích státí. Investor mal jasnú predstavu o počte a skladbe veľkostných kategórií bytov. Architekt vychádzal z koncepčného riešenia budúcej zástavby, ktoré bolo definované v architektonickom návrhu. Investor však ponechal architektovi voľné ruky a do tvorivého procesu zasahoval len minimálne. „Nosnou myšlienkou bol návrh kompaktnej blokovej zástavby s vnútornými dvormi – rekreačnými terasami, do ktorých by bola orientovaná väčšina bytových jednotiek. Z južnej strany stavebného pozemku, smerom k pešej zóne, sa navrhli nižšie hmoty s funkčnou náplňou mezonetových bytov, prístupných z rekreačnej terasy. Mali navodzovať ilúziu radových rodinných domov typologicky odlišného druhu bývania oproti bývaniu v pavlačovom bytovom dome. Severná strana stavebného pozemku susedila s veľmi rušnou mestskou komunikáciou – Majerníkovou ulicou, čo ovplyvnilo rozhodnutie navrhnúť pavlačovú zástavbu. Tá predstavuje bariéru eliminujúcu jestvujúce hlukové negatíva,“ dodáva Ľ. Boháč. Na zvýšenie ochrany pred poveternostnými vplyvmi navrhol architekt pred pavlače predsadené paravány, ktorých úlohou je chrániť komunikácie pred negatívnymi účinkami severozápadných vetrov a horizontálnym šľahajúcim dažďom. „Ide o predsadené oceľové konštrukcie s výplňovými elementmi z perforovaného plechu v kombinácii s výplňovými elementmi z lexanových veľkoplošných dosiek,“ uzatvára architekt. Práve vertikálna ochrana pred poveternostnými vplyvmi, najmä vetrom a šľahajúcim dažďom, je špecifickým detailom stavby, ktorý veľmi pozitívne hodnotí nielen architekt, ale aj širšie profesijné okolie.

Rozmanitosť potenciálnych nájomníkov, pre ktorých sa bytový dom postavil, sa premietla aj do bytovej skladby. Zastúpené sú byty rôznych veľkostí – od jednoizbových až po štvorizbové, vrátane mezonetových. V časti orientovanej do Majerníkovej a Matejkovej ulice sú bytové podlažia riešené ako pavlačové. Čiastočne uzatvorená pavlač predstavuje hlukovú bariéru od frekventovanej Majerníkovej ulice. V tejto časti je objekt desaťpodlažný. Jedno podlažie je podzemné. Mezonety sa nachádzajú na ôsmom a deviatom nadzemnom podlaží (NP). Byty na druhom NP ozvláštňuje predzáhradka. V spodnej časti je objekt štvorpodlažný. Jeho súčasťou je aj trojpodlažný administratívny blok s nástupom z úrovne prvého podzemného podlažia (PP). V tejto časti budovy sídli oddelenie policajného zboru. Vzhľadom na spád terénu v tejto časti je prvé PP na úrovni terénu. V rámci druhého NP sa na streche hromadných garáží vytvoril vnútorný dvorný priestor. Pre obyvateľov domu je sprístupnený jednotlivými schodiskami. Obnovený most spája dvor, ktorého súčasťou sú dve detské ihriská s pešou zónou pri objekte Viktória. Hromadné parkovacie státia sa riešili na dvoch podlažiach.

Architekt navrhol interiér verejných komunikácií a zhromažďovacích priestorov. Projekty interiérov bytov a obchodných prevádzok si zabezpečovali sami klienti v spolupráci s investorom. „Každý nájomník, ktorý podpíše zmluvu, môže si v byte vykonať úpravy podľa vlastných predstáv a v rozsahu, ktorý umožňuje stavebné povolenie. Len čo dostane dispozíciu, do troch týždňov nám môže dať vedieť, čo všetko chce meniť. Vyhotovíme mu dokumentáciu aj rozpočet, ktorý môže byť oproti pôvodne uvažovanej cene niekedy nižší a inokedy vyšší. Je to individuálne,“ hovorí L. Veršovský.

Polyfunkčný obytný dom má nepravidelný pôdorys s dvoma až desiatimi podlažiami s plochými strechami. Je osadený v pôvodne veľmi členitom a svahovitom teréne, ktorý sa počas výstavby pôvodného sídliska upravoval navážkami. „Objekt sa osadil na veľmi znečistený pozemok. Skládku bolo nevyhnutné odstrániť. Okrem toho sa pozemok nachádza na geologickom zlome pohorí Karpát. Najzložitejšie bolo objekt založiť,“ konštatuje Ing. Alena Virglová, prípravárka projektu. Bytový komplex tvoria tri dilatačné celky. Nosný systém hornej stavby je stenový a stĺpový s monolitickými, železobetónovými stropmi. Zvislé nosné konštrukcie sú z monolitických, železobetónových stien a stĺpov. Doplňujúce zvislé konštrukcie sú z murovaných stien, z tehál. Vodorovné nosné konštrukcie sú monolitické, železobetónové, v prevažnej miere bezprievlakové a prievlakové. Schodiská sú doskové, železobetónové, prefabrikované. Stavba je založená na pilótach. Pavlače predstavujú obdivuhodný technický detail a prispievajú k vzájomnej medziľudskej komunikácii. Jedným z najväčších problémov pri riešení stavby bolo práve zabezpečenie vstupných dverí do bytov, ktoré majú vstup cez pavlač. „Na území Slovenskej republiky nepôsobí výrobca, ktorý garantuje všetky technické parametre, t. j. požiarnu odolnosť, bezpečnosť, tepelné vlastnosti tak, aby v spomínaných častiach konštrukcie nevznikalo rosenie a tepelný most. Nakoniec sa nám však podarilo úspešne vyriešiť aj tento technický problém,“ uzatvára A. Virglová.

Schéma obytného súboru