Ikona bratislavského korza ožije. Takto bude vyzerať Dom spisovateľov

Rande si tu dohadovala celá Bratislava, navôkol rozvoniavali cukrárne s reštauráciami a dodnes nám o ňom rozprávajú rodičia. Reč je o bratislavskom korze, ktoré nie je len o náhodných uliciach. Ide o dôležitú časť Bratislavy, pretínajúcu najvýznamnejšie miesta historického jadra. V jednej z takýchto lokalít sa nachádza aj legendárna budova Domu spisovateľov, ktorej plánovanú rekonštrukciu nám exkluzívne priblížil architekt Marián Šulík. Redakcia ASB disponuje aj vizualizáciami.

Stavba sa nachádza v srdci Bratislavy na Laurinskej 2, neďaleko Slovenského národného divadla a Hlavného námestia. Dom spisovateľov tak lemuje hlavnú trasu bratislavského korza, ktoré začína od Laurinskej, pokračuje Panskou ulicou, Hlavným námestím, Michalskou a končí na Hviezdoslavovom námestí. 

Vzácny objekt vznikol v rokoch 1969 až 1975 z pera jedného z najvýznamnejších slovenských architektov druhej polovice 20. storočia – Jozefa Lacka. Ten je rovnako autorom Mosta SNP. Hlavným investorom stavby bol Zväz slovenských spisovateľov, ktorý tu umiestnil aj svoje sídlo (aktuálne Spolok slovenských spisovateľov – skratkou SSS). Medzi staršími domami z 18. či 19. storočia tak išlo o modernejšiu výnimku.

Pôvodne bolo v pláne objekt postaviť na báze klasickej stavby, podľa webu SSS sa ale z politických dôvodov zrealizovala výstavba na báze ľahkej prefabrikácie. S ohľadom na zvolenú technológiu, začala budova neskôr značne chátrať a nevenovalo sa jej patričnej pozornosti.

Fasáda stavby je zase obložená obkladom z prírodného kameňa – travertínu a interiér domu bol naplnený hodnotným umením. V miestnosti pri hlavnom vstupe sa stále nachádzajú pamiatkovo chránené gotické sedílie z 13. storočia. Pôvodný interiér (v miestnostiach nadzemnej časti) zase vytvoril architekt Oliver Šabík, ktorý sa koncom 80. rokov postaral aj o modernizáciu interiérového riešenia Klubu slovenských spisovateľov. Vzhľadom na užívateľské znehodnotenie časom a často menených nájomcov sa tieto interiérové prvky nezachovali.

Budova je stále umeleckým dielom. Na jej výraze sa však podpísala nie len technológia stavby, ale aj zub času. Z tohto dôvodu chce investor VP Epsillon Invest s.r.o. uskutočniť kompletnú rekonštrukciu. Tá sa priblížila k realite nedávnym vydaním súhlasného záväzného stanoviska od Hlavného mesta. 

Futuristický pôvodný zámer aj zlá statika

Obnova je však v plánoch už od roku 2015. „Pôvodne to bolo tak, že na rekonštrukciu bola vyhlásená súťaž od investora. Tej sa zúčastnil Ivan Kubík, Siebert + Talaš a my,” vysvetľuje začiatky architekt Marián Šulík, ktorý stojí za aktuálnym projektom rekonštrukcie spoločne s Barborou Svatíkovou.

„Investor si nakoniec vybral nás. Pôvodný návrh bol trochu futuristický. Išlo o akúsi otvorenú knihu, postavenú na hrane. Na vrchu boli navrhnuté svetlíky so záložkou a na fasáde mali byť interaktívne obrazovky. Tie mohol využívať napríklad sprievodca s turistami, stavba by tak aktívne komunikovala s verejnosťou,” vysvetľuje prvotný cieľ rekonštrukcie architekt. Redakcia ASB mala možnosť tento návrh vidieť a skutočne išlo o trochu nadčasový, až futuristický výraz.

Zámer bol nakoniec redizajnovaný. „Pamiatkari trvali na zachovaní dôležitých častí budovy, bolo to zdĺhavé…,” povzdychol si Marián Šulík. Počas riešenia otázky obnovy s pamiatkarmi bolo komunikované, že najskôr musí budova prejsť modernizáciou statiky.

„Oslovili sme inžiniera Ivana Holuba a Spolok spisovateľov dodal profesora Majdúcha. Tí spoločne skonštatovali, že jediným riešením je modernizácia statického zabezpečenia budovy, lebo hrozil akútny kolaps. Spracovali sme projekt, ktorý dostal aj stavebné povolenie a práce sú už dnes skolaudované,” priblížil. Počas nich sa do objektu zabudovalo až 88 ton železa.

Konštrukcia totiž podľa Mariána Šulíka nezodpovedala súčasným normám aj napriek tomu, že na sedemdesiate roky išlo o moderný dom. „Kúrilo a chladilo sa v parapetoch a stavba disponovala viacerými technologickými vymoženosťami, ktoré predbehli svoju dobu. Aj napriek tomu, keď ste kúrili, asi 65 percent energie unikalo von.

Oceľové konštrukcie boli pri výstavbe zaizolované päťcentimetrovou protipožiarnou vrstvou nástrekovej hmoty. Toto zase dávali ľudia dole asi trištvrte roka v kyslíkových maskách,” ozrejmuje práce na statike budovy Marián Šulík. Spevniť sa následne musel každý jeden nosník a stĺp: „Celkovo bola táto realizácia jeden zásadný úspech a stálo to asi jeden milión eur.”

Ikona korza v novom šate

Rekonštrukcia Domu spisovateľov bude podľa dokumentácie zahŕňať dostavbu, prestavbu i nadstavbu budovy. Po obnovení má vzniknúť objekt s jedným podzemným a 7 nadzemnými podlažiami, pričom šieste a siedme nadzemné podlažie budú riešené ako uskočené od uličnej časti Laurinskej a Rybárskej brány.

„Organizácia celého života bude z Laurinskej ulice, kde bude umiestnený aj vchod do nádvoria s možným prístupom verejnosti. Pôjde o srdce budovy,” priblížil aktuálny zámer rekonštrukcie Marián Šulík. Typologický ostane objekt nebytovou budovou s funkčnou náplňou prechodného ubytovania.

Rovnako ostáva nezmenená zastavaná plocha objektu, objem sa zväčší nadstavbou a obostavaním vnútroblokového priestoru nad druhým nadzemným podlažím. Uzatvorením tohto priestoru vznikne vstupná dvorana, ktorú spomínal aj architekt. Prechádzať bude celou výškou objektu, dotvorená bude oddychovým priestorom na sedenie, kaviarňou a prvkami zelene.

Proporčnosť použitých architektonických prvkov, členenie fasád ako aj materiálové vyjadrenie, majú byť modernizáciou zachované: „Rytmus fasády zostane zachovaný. Namiesto zelených opaxitových skiel, ktoré sú tam teraz, sme spravili sklenené zábradlia, ktoré sú tak vysoké ako zelený opaxit. Vertikálne členenie fasády bude identické a rekonštrukcia autentická.”

V rámci obnovy bude vytvorený ústredný priestor domu, ktorý je natočený na každom poschodí. „Aby ale nebol tento priestor úplne otvorený, tak sme každú časť vytvorili z oceľovej konštrukcie a doplnili pôchodznym sklom,”  doplnil Marián Šulík. Tento priestor má byť v hornej časti zakrytý vodou, ktorá bude stekať po výťahoch. 

Obnovou sa vytvoria dve nové komunikačné jadrá po stranách vstupnej haly. Hlavný vstup do objektu je riešený z Laurinskej ulice a jadro, prístupné z Rybárskej brány, bude prioritne určené pre obsluhu a prevádzku objektu. Vstupy do jednotlivých obchodných priestorov budú z uličných strán aj z novovytvorenej vnútornej časti dvorany.

Revitalizovaný Klub spisovateľov sa bude nachádzať v suteréne, pričom nový prenajímateľ bude musieť zachovať tento historický názov. V parteri budú umiestnené prevádzkové priestory Spolku spisovateľov a jednotlivé obchodné prevádzky služieb.

Prechodné ubytovanie v počte 33 ubytovacích jednotiek je navrhnuté na druhom až piatom nadzemnom podlaží, na šiestom bude umiestnená reštaurácia s terasou a so „Sky barom“. Tie majú byť podľa architekta rovnako verejne prístupné. 

Nadstavba, teda siedme nadzemné podlažie, bude technickým podlažím. Výrazným architektonickým prvkom budú zaťahovacie paravány, zobrazujúce stromy prostredníctvom digitálnej technológie. „Tento prvok však z horizontu ulice nebude vidieť,” ozrejmuje Šulík. Strecha posledného podlažia bude mať zelené strechy a rekonštrukciou sa taktiež docieli, že stavba bude mať bezbariérový vstup.

Podľa záväzného stanoviska nakoniec podlubie nebude zachované. Mesto ho síce vníma ako významný prvok pôvodného architektonického riešenia, akceptuje však stanovisko orgánov pamiatkovej ochrany v tejto veci. To v minulosti súhlasilo s jeho odstránením. 

Ako architekt priznal, vyskytuje sa tu taktiež technologický problém v podobe hladiny spodnej vody. „My to chceme zachovať, nech tá voda žije spôsobom, akým je zvyknutá. V rámci rekonštrukcie do toho vložíme novú bielu vaňu,” vysvetlil. 

Časom poznačená stavba by na svoj nový šat nemusela čakať dlho. Po skončení rekonštrukcie totiž prejavila o priestory celého objektu záujem významná európska inštitúcia. „Z toho dôvodu dúfame, že nevzniknú prieťahy v konaní,” prezradil Marián Šulík. Aktuálne sa čaká na vyhlásenie územného konania, ktoré by mohlo byť vydané v najbližšom období.

„Do konca tohto roka zase očakávame stavebné povolenie. Rekonštrukcia by sa tak mohla spustiť na budúci rok a ako sa hovorí, do roka a do dňa…,” priblížil dátum možného začiatku a konca dôležitej obnovy architekt Marián Šulík. Podľa neho by mali celkové finančné náklady dosiahnuť sumu 10 až 12 miliónov eur. 

Dobrá rekonštrukcia legendárnej budovy

Podľa exkluzívnych vizualizácií, ktorými disponujeme, možno zhodnotiť túto premenu ako solídnu. Legende historického centra bude vrátený stratený potenciál, a to v citlivej miere. Pre aktuálny zlý stav objektu ide o nanajvýš nutnú rekonštrukciu.

Obnovený staro-nový výraz budovy našťastie nenaruší pohľad z Laurinskej ani Rybárskej brány. Stavba dostane súčasnejší charakter, ktorý bude do daného prostredia zapadať dobre. Interiér bude mierne pôsobiť ako z modernejšieho hotela, pričom najvýraznejšou zmenou bude vytvorenie nádvoria.

Nejde totiž o národnú kultúrnu pamiatku, aj keď sa Spolok slovenských spisovateľov o to v minulosti snažil. Z tohto dôvodu tak v budove môžu vzniknúť spomínané architektonické prvky výraznejšieho charakteru. V pamiatkovo chránenej stavbe by sa realizovali len s ťažkosťami.

Na vizualizáciách je viditeľné, ako je zachovaná vertikálna fasáda a možné je pozorovať aj bezbariérový prístup k jednotlivým prevádzkam. Pozitívom je, že pôjde o verejnú budovu, a teda ľudia ju po rekonštrukcii budú môcť navštíviť aj na najvyšších podlažiach. Dostupné tak budú nové výhľady na historické centrum hlavného mesta.

Stavba po polstoročí konečne dostane súčasnejší ráz a Bratislava ďalšiu obnovenú stavbu. Ide o pozitívnu správu pre obyvateľov i návštevníkov mesta, ktorí okolo tohto domu prechádzajú denne. Od roku 2015 už ubehlo takmer celé jedno desaťročie, k naplneniu desiatich rokov však ostávajú ešte dva. Počas nich sa pravdepodobne Dom spisovateľov dočká nového šatu.