Nájomné bývanie má zmysel, ak štát zníži byrokraciu
Stavebná firma KAMI PROFIT stojí za jedným z najväčších projektov nájomného bývania v Bratislave po dlhých rokoch – Nájomným bytovým súborom na Muchovom námestí. O výzvach pri spolupráci s mestom, byrokracii aj o tom, čo by mal štát zmeniť, sme sa rozprávali s jej majiteľom, Ing. Milínom Kaňuščákom.
> |
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Čím sa líši výstavba nájomného bývania od klasických developerských projektov?
Výstavba nájomných bytov je špecifická najmä tým, že návratnosť investície je dlhodobá – nerozprávame sa o klasickom developmente, kde sa byty predajú a investícia sa vráti v krátkom čase. Tu musíte optimalizovať náklady, ale zároveň nezľaviť z kvality, pretože ide o verejné bývanie, ktoré má slúžiť desiatky rokov.
Spolupráca medzi verejným investorom a realizátorom prináša navyše aj ďalšie výzvy – predovšetkým zložité a zdĺhavé schvaľovacie procesy, časté zmeny v zadaniach či nejednoznačné očakávania zo strany verejného sektora. Prípad Nájomného bytového súboru na Muchovom námestí v Petržalke však ukázal, že aj náročné projekty sa dajú zvládnuť.
Aké boli najväčšie výzvy pri realizácii tohto projektu? Byrokracia, legislatíva, náklady?
Náročnosť spočívala hlavne v administratívnom procese – množstvo byrokracie, nejednoznačný výklad územného plánu a neustále sa meniace požiadavky. Dokonca aj samotní tvorcovia územného plánu mesta Bratislava si ho často vykladajú rôznymi spôsobmi. Zároveň vstupujú do projektu vo viacerých fázach rôzne úrovne rozhodovania, schvaľovania, verejnej kontroly. To, čo sa na súkromnom projekte dá rozhodnúť za pár dní, tu môže trvať niekoľko týždňov alebo mesiacov.
Ďalším významným faktorom boli environmentálne požiadavky – napríklad ESG štandardy, ktoré sú síce dôležité, ale bez racionalizácie zvyšujú cenu výstavby. Mali by sme sa inšpirovať napríklad Spojenými štátmi, kde ESG funguje zmysluplnejšie a podnikateľsky priaznivejšie.
Radi by sme sa do podobného projektu pustili znova, ak budú podmienky jasné, proces transparentný a komunikácia plynulá. Kľúčom je dôvera a stabilné pravidlá od začiatku do konca. Aby bolo nájomné bývanie atraktívnejšie pre stavebné spoločnosti, treba odstrániť byrokraciu a zjednodušiť schvaľovanie.
Čo by štát/mestá mali urobiť, aby sa takéto projekty stavali vo väčšom rozsahu?
Verejný sektor by si mal vziať príklad zo súkromného sektora – hlavne v oblasti projektového riadenia. To znamená: pevný harmonogram, jasná zodpovednosť jednotlivých aktérov, rýchle a predvídateľné rozhodovanie.
Nový Stavebný zákon síce sľubuje zrýchlenie povoľovacích procesov, ale všetko závisí od jeho reálneho zavedenia. Rozhodujúci bude najbližší rok až dva – zatiaľ totiž ešte nevidíme úplne jasné metodiky, softvérové riešenia ani pripravenosť úradníkov. Spojené stavebné úrady môžu byť veľkým prínosom, ale len vtedy, ak budú odborne zdatné, kapacitne vybavené a odolné proti netransparentnosti.
Veľmi dôležité je aj to, aby Štátny fond rozvoja bývania nebol len jednou z inštitúcií, ale aby sa stal skutočným nástrojom rozvoja nájomného bývania. Potrebujeme, aby sa doň každoročne alokovalo viac prostriedkov. Iba vtedy budú mať obce reálnu šancu poskytovať dostupné bývanie ako alternatívu k drahej komerčnej ponuke.
Zdroj: PR článok KAMI PROFIT, s.r.o.
