Ako sa vytvára dobrý pocit z mesta?

SNP terasy 1
Zdroj: MIB

Pri máloktorej téme je pohľad mesta a jeho obyvateľov taký heterogénny ako práve pri hodnotení jeho kvality. Dobrý pocit z mesta vždy závisí od subjektívnych názorov a pocitov jeho užívateľov.

V rámci publikácie ASB Almanach 2021 sme poskytli priestor odborníkom z prostredia stavebného podnikania.

Prirodzene, tieto pocity sa diametrálne líšia, napríklad medzi mládežou, ľuďmi so zrakovým znevýhodnením či medzi vodičmi áut. To, čo vyvoláva dobré pocity u jednej skupiny, nemusí mať ten istý efekt u druhej. Výsledkom tak môžu byť aj prípadné konflikty.

Načúvanie týmto pocitom a názorom však predovšetkým vytvára príležitosť k reflexii o tom, čo sú reálne a najdôležitejšie aspekty vo verejnom priestore. Vo výsledku sa ukazuje, že kvalitný verejný priestor zohľadňuje potreby čo najširšieho obyvateľstva, no so špecifickým zameraním na jeho najzraniteľnejšie články.

Dopravná situácia

Vytváranie podmienok, ktoré uľahčujú pohyb a pobyt vo verejnom priestore pre ľudí na invalidnom vozíku či pre rodičov s deťmi, je základným predpokladom pre dobrý pocit z mesta. Dopravná bezpečnosť, ktorá v kontexte verejného priestoru zahŕňa intervencie, ako sú utlmovanie dopravy či rozširovanie a kvalita chodníkov, a sociálna bezpečnosť, zahŕňajúca kvalitu osvetlenia, sociálnu kontrolu či priehľadnosť v priestoru, sú základnými nástrojmi na tvorbu inkluzívneho verejného priestoru.

Zohľadňovanie potrieb skupín, ktorým sa verejný priestor Bratislavy dlhodobo nevenoval, totiž dbá na ľudskú mierku dizajnu verejného priestoru, a teda na pohľad a potreby chodcov a ľudí, ktorí sa najviac pohybujú vo verejnom priestore. Toto je v kontraste s dominantným prístupom, ktorý dlhodobo zvýhodňoval najsilnejší článok dopravy, ktorým je individuálna automobilová doprava, a to na úkor dobrého pocitu z mesta pre väčšinu jeho užívateľov.

Horsky park
Manuál aplikuje pri spriehľadňovaní a skvalitnení verejného priestoru nielen zmenou povrchov, ale aj využitím mobiliáru a zahradzovacích stĺpikov. To, že priestor a pocit z neho je radikálne lepší, badať z porovnaní podoby priestoru pred a po intervencii. | Zdroj: MIB

Rovnováha medzi jednotlivými účastníkmi dopravy a užívateľmi verejného priestoru je v najlepšom záujme všetkých obyvateľov mesta, a to najmä v kontexte súčasných výziev mesta. Rozvoj celého spektra mobility, či už ide o modernizáciu a rozvoj električkovej siete, vytváranie nových bus a cyklo pruhov, alebo o parkovaciu politiku, ktorá vo výsledku presunie parkujúce vozidlá z chodníkov do regulovaných a logicky usporiadaných parkovacích miest, budú mať za následok zlepšenie celkového pocitu z mesta.

Umožnenie efektívneho presunu mestom bez potreby sadnutia do auta pre tých, ktorí sú otvorení tejto možnosti, výrazne zlepší nielen dopravnú situáciu, ale aj kvalitu ovzdušia či celkové emisie z dopravy.

Klimatické podmienky

Ďalším a nemenej dôležitým aspektom pri úvahách o dobrom pocite z mesta je fakt, že pocity z mesta nie sú statické, ale vyvíjajú sa s rastúcimi a meniacimi sa nárokmi na verejný priestor. Jedným z najvýraznejších a najdôležitejších aspektov v tomto ohľade sú meniace sa pocity a komfort vo verejnom priestore v kontexte environmentálnych záťaží a klimatickej krízy.

S čoraz frekventovanejšími extrémnymi prejavmi počasia sa mestá a ich obyvatelia preukazujú ako mimoriadne zraniteľní. Na dosiahnutie dobrého pocitu a komfortu je preto dôležité nastaviť nové štandardy kvalitného verejného Pri máloktorej téme je pohľad mesta a jeho obyvateľov taký heterogénny ako práve pri hodnotení jeho kvality.

Jeseniova
Na Jeséniovej ulici a Ulici Prokopa Veľkého sme vychádzali z pripravovaného dokumentu Princípy a štandardy povrchov – išlo o pilotný projekt. Asfaltový povrch chodníka sa nahrádza betónovou dlažbou s kamennou prírubou. Tento prístup sa plánuje aplikovať na značnom území mesta. | Zdroj: MIB

Dobrý pocit z mesta vždy závisí od subjektívnych názorov a pocitov jeho užívateľov. Vytváranie dobrého pocitu z mesta priestoru, ktorý berie do úvahy pohyb tieňa počas dňa, prevetrávanie mesta, distribúciu ochladzujúcich vodných prvkov a pitnej vody v meste, výsadbu zelene a možno to najpodstatnejšie – vytváranie nových typov mobility, ktoré priorizujú dostupnosť služieb

Manifest verejných priestorov

Mestotvorba a úloha inštitúcií zodpovedných za plánovanie a rozvoj mesta sa teda musia prispôsobovať tejto heterogenite a meniacim sa požiadavkám na mestá tak, aby sa mestá stávali komfortnými a príjemnými pre svojich užívateľov.

Metropolitný inštitút Bratislavy zastáva kľúčovú úlohu pri tomto vývoji a nastavovaním nových princípov a štandardov rozvoja verejných priestorov. Aktívne hľadá spôsoby, ako transformovať Bratislavu na mesto, ktoré slúži celému spektru svojich užívateľov a ktoré je pripravené na výzvy tohto storočia.

SNP terasy 1
Na tomto príklade vidno aplikáciu Princípov a štandardov exteriérových terás v centre mesta. Všeobecným princípom, ktorý sa presadzuje, je obmedzenie vyvýšených terás, ktoré inak zaberajú priechodný priestor, či už sú využívané, alebo nie, a zároveň robia verejný priestor vizuálne menej priehľadným. Badať tiež zjednocovanie dizajnu terás tak, aby vo verejnom priestore nepôsobili rušivo, ale vhodne zapadli do svojho okolitého kontextu. | Zdroj: MIB

Počnúc hodnotovými dokumentmi, ako je Manifest verejných priestorov, cez projekty veľkej mierky, ako je Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), až po jednotlivé čiastkové dokumenty Manuálu verejných priestorov, Metropolitný inštitút sa zasadzuje o tvorbu zeleného, starostlivého, atraktívneho a čistého mesta, ktoré má za cieľ priorizovať pešiu a udržateľnú mobilitu.

Manifest verejných priestorov, ktorý je naším základným hodnotovým dokumentom, pritom používame ako východisko pri tvorbe strategických dokumentov, akým je napríklad pripravovaný PHSR. Ako dokument schválený mestským zastupiteľstvom naň odkazujeme aj pri písaní stanovísk alebo pri vyjadreniach k zámerom tretích strán.

SNP terasy 2
Na tomto príklade vidno aplikáciu Princípov a štandardov exteriérových terás v centre mesta. Všeobecným princípom, ktorý sa presadzuje, je obmedzenie vyvýšených terás, ktoré inak zaberajú priechodný priestor, či už sú využívané, alebo nie, a zároveň robia verejný priestor vizuálne menej priehľadným. Badať tiež zjednocovanie dizajnu terás tak, aby vo verejnom priestore nepôsobili rušivo, ale vhodne zapadli do svojho okolitého kontextu. | Zdroj: MIB

Zároveň sa jeho jednotlivé state dostávajú do podmienok pri tvorbe zadaní na architektonické alebo urbanistické súťaže organizované mestom, ako aj do zadaní pre mestské projekty, na ktorých pracujú vysúťažení rámcoví architekti (príkladom sú projekty Živé miesta).

Tento hodnotový dokument, ktorý sme predstavili v ASB Almanachu minulý rok, sa teda reálne pretavuje do podoby mesta v procese, ktorý sa bude nevyhnutne zintenzívňovať s postupným rastom počtu súkromných aj mestských projektov, ako aj rozširovaním Manuálu verejných priestorov o ďalšie kapitoly, ktoré spravidla vychádzajú z už prednastavených hodnotových východísk v Manifeste.

Princípy a štandardy

Ďalšie časti Manuálu (Princípy a štandardy) sa už taktiež využívajú v projekčnej praxi pri tvorbe mestských, ale aj súkromných projektov. Konkrétne výsledky vidíme pri nových exteriérových terasách, ktoré sú už riešené v zmysle Manuálu (napr. formou terás bez vyvýšených pódií v centre mesta), či pri umiestňovaní zahradzovacích stĺpikov a ostatných prvkoch mobiliáru (príkladom tu môže byť priestor pri Horskom parku).

Momentálne pripravovaný dokument Princípy a štandardy povrchov sme stihli úspešne zapracovať do projektov výmeny povrchov na Jeséniovej ulici či na Ulici Prokopa Veľkého vo forme nahradenia asfaltu betónovou dlažbou v kombinácii s dlažobnými kockami.

Prokopa Veľkého
Na Jeséniovej ulici a Ulici Prokopa Veľkého sme vychádzali z pripravovaného dokumentu Princípy a štandardy povrchov – išlo o pilotný projekt. Asfaltový povrch chodníka sa nahrádza betónovou dlažbou s kamennou prírubou. Tento prístup sa plánuje aplikovať na značnom území mesta. | Zdroj: MIB

Pripravované Princípy a štandardy zelene v meste sme stihli zapracovať aj do rekonštrukcií chodníkov na Račianskej a Vajnorskej ulici vo forme nových zelených pásov alebo rozšírení existujúcich stromových jám.

Nemenej dôležitá je aj pripravovaná regulácia vizuálneho smogu v spolupráci s územným plánom, ktorá výrazne prispeje k vizuálnej kvalite verejného priestoru. V konečnom dôsledku tieto zmeny smerujúce ku skvalitneniu verejného priestoru vedú k zlepšeniu vzťahu obyvateľstva k verejnému priestoru, a teda aj pocitov k nemu.

Overenie v praxi

Vzhľadom na to, že mnohé projekty vo verejných priestoroch sa tvoria postupne, ich výsledok uvidíme až v priebehu niekoľkých mesiacov. Momentálne sú zapracované v projektových dokumentáciách a čakajú na svoju realizáciu.

Vnímame pozitívnu odozvu medzi súkromnými developermi a mestskými organizáciami z iných miest, ktorí si s naším súhlasom osvojujú a aplikujú nami vytvorené štandardy vo svojich projektoch. Treba povedať, že vznikajúce projekty, na ktorých sa ukážu prvé lastovičky v podobe zrealizovaných manuálov, nám zároveň slúžia ako laboratórium, kde si naše požiadavky vieme reálne overiť v praxi a prípadné nedostatky korigovať, doplniť alebo vypustiť.

V súčasnosti sa však ukazuje, že systém, ktorý nastavujeme, sa začína v meste reálne zhmotňovať a stáva sa novým štandardom, ktorý postupne pretvorí obraz mesta. Pre našu prácu je tento prístup, založený na dialógu a overovaní, kľúčovým na dosahovanie toho, čo máme za svoj cieľ: vytváranie dobrého pocitu z mesta. Pri našej práci sme si neustále vedomí heterogenity, ktorú spomíname na začiatku tohto článku.

Funus cyklostojany
Manuál aplikuje pri spriehľadňovaní a skvalitnení verejného priestoru nielen zmenou povrchov, ale aj využitím mobiliáru a zahradzovacích stĺpikov. To, že priestor a pocit z neho je radikálne lepší, badať z porovnaní podoby priestoru pred a po intervencii. | Zdroj: MIB

Mesto pre nás nie je priestorom, v ktorom je potrebné dosiahnuť uniformitu za každú cenu, ale predovšetkým živým organizmom, ktorý musí odzrkadľovať potreby svojej rôznorodej populácie. Hlavné mesto, pod ktorého hlavičku spadá aj Metropolitný inštitút Bratislavy, má voči obyvateľom mesta dlh v podobe dlhodobého zanedbávania ich potrieb.

A  to v podobe kvalitnej infraštruktúry, zdravého prostredia, alebo nedostatku pohodlných a bezpečných verejných priestorov. Veríme, že skrz nazeranie na mesto cez potreby jeho zraniteľných skupín a zapracúvanie odoziev od všetkých obyvateľov mesta postupne docielime, aby sa z bratislavského verejného priestoru stal demokrati

Nielen pozlátka

Zároveň je však pre nás kľúčové, aby sa práca Metropolitného inštitútu nezaoberala iba riešeniami, ktoré je možné vnímať ako kozmetické úpravy. Bratislava má pred sebou obrovské výzvy, či už v oblasti mobility, adaptácie na nepriaznivé následky zmeny klímy, demografických posunov, alebo v potrebe rozvíjania svojej konkurencieschopnosti.

Po našom prvotnom úspechu v podobe nastavovania základných hodnotových, ako aj konkrétnejších východísk vidíme našu úlohu nielen v pokračovaní tejto práce, ale čoraz viac aj v nastavovaní jasnej stratégie rozvoja mesta v kontexte 21. storočia.

Hoci stále vychádzajúce z našich existujúcich hodnôt, pôsobenie Metropolitného inštitútu sa postupne vyvíja smerom ku komplexným riešeniam, ktorých účelom je vytvorenie robustného mestského systému pripraveného reagovať na výzvy, ktorým bude mesto čeliť. V centre nášho záujmu pritom ostáva podnecovanie dobrého pocitu z mesta, ktorého rozvoj a rast reflektuje svoje limity a zároveň potreby svojich obyvateľov.

Samuel Achberger
Samuel Achberger |

Samuel Achberger BA, MSc sekcia verejných priestorov Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Je humánny geograf a aktivista, ktorý sa venuje najmä urbánnym témam a spôsobom tvorby moderných miest. Je absolventom prestížneho odboru príroda, spoločnosť a environmentálna správa na Oxfordskej univerzite, ktorý ukončil cum laude.

Roman Žitnanský
Roman Žitnanský |

Ing. arch. Roman Žitňanský je riaditeľom sekcie verejných priestorov Metropolitného inštitútu Bratislavy. Architekt a urbanista absolvoval štúdium na FA STU v Bratislave a EA Lyon.

V rokoch 2007 – 2014 pôsobil v Barcelone, kde získal skúsenosť na projektoch verejných stavieb so zameraním na školské budovy. V roku 2012 založil spolu s ďalšími troma partnermi ateliér 2+2 ARCHITECTURE. Je členom Slovenskej komory architektov.

Samuel Achberger MSc, Ing. arch. Roman Žitňanský