Vnútrobloky a zelené plochy v mestách prispievajú k výraznému zníženiu teploty aj hluku
redakcia ASB Ako sa v letnom meste odlišuje teplota na rušnej križovatke od tej v obytnom vnútrobloku? Jedným slovom: výrazne. Certifikované merania, ktoré uskutočnili v polovici júla odborníci z Technickej univerzity v Košiciach, však preukázali nielen rozdiely vonkajšej teploty, ale aj úrovne hluku či znečistenia ovzdušia.
Na Račianskom mýte, jednej z najrušnejších bratislavských križovatiek, namerali priemerných 31,2 °C. V len niekoľko desiatok metrov vzdialenom vnútrobloku komplexu Blumental sa v tom istom časovom úseku pri zachovaní rovnakej metodiky meraní ustálila priemerná teplota vzduchu na hodnote 26,5 stupňa.
„Počas letného dňa je takýto vnútroblok až o 15 % chladnejší a poskytuje úľavu od horúčav,“ hovorí správa, ktorú pre spoločnosť SALVIS vypracovali odborníci Stavebnej fakulty TUKE. Ešte väčší rozdiel vykázali merania hluku. Kým na križovatke dosahoval hladinu 67 decibelov (dB), vo vnútrobloku len 47 dB, teda o 30 percent menej. To sú hodnoty, ako keby ste porovnali intenzitu zvuku, ktorý vydáva práčka pri odstreďovaní vs. tichý ventilátor.
Vnútroblok, akým disponuje rezidenčná časť Blumentalu, pozitívne ovplyvňuje aj množstvo škodlivých častíc v ovzduší. V porovnaní s Račianskym mýtom v ňom boli o 12 percent nižšie koncentrácie jemných prachových častíc PM2,5 a o 11 percent koncentrácie PM10 (väčšie prachové častice ako PM2,5, no stále dosť malé na to, aby sa dostali do dýchacích ciest a spôsobili zdravotné problémy).
V prípade hluku sa odborníci zamerali aj na vplyv kvalitných izolačných okien na prenikanie zvukov do bytu, konkrétne holobytu na 9. poschodí rezidenčného projektu Guthaus. Pri otvorených oknách bol rozdiel medzi priľahlým parkom (47 dB) a interiérom (44 dB) len 3 dB. Ich zatvorenie však spôsobilo rozdiel až 17 dB. Nameranú hodnotu 30 dB má napríklad šepot z diaľky či tichý dážď. Takúto úroveň „hluku“ počuť v noci v tichej spálni.
Udržateľnejšie štvrte
Nejde o prvé merania, ktoré sa uskutočnili na týchto dvoch projektoch developera Corwin. Ten aktuálny ukazuje, že bloková rezidenčná štvrť, aká napríklad vyrastie areáli brownfieldu Palma, pôsobí v okolitom meste ako ostrov s oveľa príjemnejšou teplotou a tichým prostredím. O to viac, že súčasťou obytných blokov bude i zeleň vrátane vegetačných striech.
„Našou snahou je premeniť brownfield Palma na udržateľnú štvrť s čo najväčším prínosom pre svoje okolie. Aj preto sme sa spojili s najlepšími urbanistami na svete. Najnovšie merania potvrdzujú, že náš blokový urbanizmus dokáže naplniť nielen ľudské potreby, ale aj efektívne bojovať proti klimatickej zmene,“ hovorí Igor Bubeník, Head of Business Strategy Corwin.
Na spomínané zelené strechy cielili merania, ktoré vlani počas leta zrealizovala špecializovaná firma Terradron na a v okolí Guthausu. Jeho severná veža s vegetačnou strechou mala 18. júla 2024 v čase medzi 13:50 a 14:00 priemernú teplotu na povrchu 49,5 °C.
Strecha susedného nákupného centra pokrytá fóliovou izoláciou, mala o 10 až 15 stupňov viac a dokonca až o bezmála 28 °C viac v porovnaní so strechou na strednej časti rezidenčného komplexu, ktorá je porastená vyššou vegetáciou. Platí totiž jednoduchá rovnica – čím vyšší porast, tým účinnejšie bojuje s horúčavou.
Nejde však len o povrchové teploty, zeleň zmierňuje i vysokú teplotu vzduchu vo svojom okolí. Odborníci z TUKE namerali v parku pri Guthause o viac ako dva stupne menej ako na parkovisku pri spomenutom nákupnom centre (28,7 vs 31,0 °C). Percentuálne ešte výraznejšie boli rozdiely v koncentrácii prachových častíc – v prípade PM2,5 to v parku bolo až o 31 percent menej ako na parkovisku.
Potvrdilo sa tak, že vnútrobloky a zelené plochy v mestách prispievajú k výraznému zníženiu teploty, hluku a znečistenia ovzdušia tuhými časticami. A to aj pri porovnaní stavu na miestach, ktoré sú od seba vzdialené len niekoľko desiatok metrov.
Zdroj: Corwin
