Nekonečný príbeh sa končí po 27 rokoch. Po peripetiách otvorili úsek diaľnice s tunelom Višňové

Úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline otvorili diaľničiari v pondelok 22. decembra. Úsek má 13,5 kilometra, samotný tunel má 7,5 kilometra a je najdlhším na Slovensku. Na bezpečnosť tunela, ktorí ušetrí šoférom 15 minút, dohliada 353 kamier. Tunel by mali sprejazdniť najneskôr do 19. hodiny.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Nový úsek výrazne pomôže cestujúcim z Bratislavy do Košíc a odbremení preplnenú cestu pod Strečnom. Na oficiálnom otvorení tunela sa zúčastnili premiér Robert Fico, minister dopravy Jozef Ráž a dodávatelia  Premiér pripomenul, že  pod Strečnom každý deň prechádza 20-tisíc vozidiel, z toho štvrtina nákladných. Motoristi však nemôžu schádzať z diaľnice priamo do Vrútok.

Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža je to dôsledok toho, že cesta bola vybudovaná ešte pred desiatimi rokmi a nespĺňa aktuálne bezpečnostné normy pre diaľničné výjazdy. Minister pripomenul, že odovzdaním tunela Višňové stúpne aj využívanie úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. „Tunely Ovčiarsko a Žilina málokto využíval a až teraz pri otvorení Višňového ich stavba nadobudne zmysel. Celkových 25 kilometrov diaľnice výrazne pomôže a skráti cestu popod Strečno,“ zdôraznil Ráž.

Príbeh výstavby nebol jednoduchý

Výstavba tunela Višňové sa začala ešte 22.mája 1998, keď bol poklepaný základný kameň v lome Dubná skala a začalo sa razenie prieskumnej štôlne. Víťazmi verejnej súťaže na dodávku stavebných prác razenia štôlne sa stal Doprastav Bratislava a geologickú dokumentáciu a geotechnický prieskum zabezpečila INGEO Žilina.

Razenie štôlne sa v náročnom prostredí malo ukončiť v roku 2000 a odhadované náklady boli vo výške vo výške 380 miliónov slovenských korún, ktoré neskôr stúpli na 500 mil. Sk. Nakoniec prieskumná štôlňa  s dĺžkou 7 480 metrov stála 700 miliónov korún a práce ukončili v roku 2002.

Potom nasledovala komplikovaná cesta  k modernému tunelu Višňové, vrátane vzťahov vlády k zhotoviteľom, ktorú vám priblížime v chronológii výstavby od TASR. Uzavrela ju Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v apríli 2021, keď podpísala zmluvu so Skanskou, novým zhotoviteľom úseku a cena za dokončenie 13,5-kilometrového úseku D1 vrátane tunela je na úrovni 255 miliónov eur.

NDS podpísala v októbri 2023 zmluvu na dodanie technologického vybavenia tunela vrátane informačného systému diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala s PPA Controll za sumou 54,4 milióna eur.

Bezpečnosť vrátane hasičov

Na bezpečnosť tunela dohliada 353 kamier, desiatky senzorov — od dymu, cez viditeľnosť až po meranie prúdenia vzduchu. Ak sa čokoľvek stane, tunel prehovorí cez tunelový rozhlas alebo priamo do autorádií. Medzi tunelovými rúrami je 29 priečnych prepojení, z toho viaceré prejazdné. Sú to nenápadné brány, ktoré môžu zachrániť život.

Pri západnom portáli tunela Višňové vyrástla nová hasičská stanica, pripravená na zásahy, ktoré patria medzi najťažšie — zásahy v tuneloch. Dvanásť profesionálnych hasičov sa bude striedať, aby boli nonstop pripravení reagovať v minútach, ktoré rozhodujú.

Západný portál tunela je osadený o viac ako 140 metrov vyššie ako východný. Po vstupe do tunela od Lietavskej Lúčky najskôr 700 metrov stúpa cesta v približne 2 % sklone. Následne 6,8 kilometra klesá v 2,5 % sklone.

„Tunel vznikal v geologicky veľmi náročnom prostredí a nesie si so sebou veľa úskalí a krívd. Chceme už uzavrieť túto knihu a pridať tento úsek do diaľničnej siete. Doprava v okolí Žiliny sa výrazne zmení a uľahčí sa cesta všetkým motoristom, keďže už nebudú musieť prechádzať popod Strečno. Pre nás práca nekončí, pretože najdlhší tunel bude znamenať aj veľké výzvy v oblasti prevádzky a údržby, ale aj nato sme pripravení,“ citoval portál Národnej diaľničnej spoločnosti predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa NDS Filipa Macháčka.

Zrážková voda sa vráti do krajiny

Hlavný stavebný dozor, Matej Blaško, o využití vody povedal, že pod mostami sú detenčno – retenčné nádrže, ktoré zachytávajú a zároveň sekundárne čistia vodu z dažďovej kanalizácie diaľnice. Zrážková voda prejde odlučovačmi ropných látok, prečistí sa doplnkovým spôsobom – koreňovým systémom vysadených rastlín a až potom sa vráti späť do krajiny.

Otvoreniu tunela Višňové predchádzali funkčné skúšky technických zariadení a požiarnotechnických zariadení v tuneli a v objektoch súvisiacich s tunelom. Taktiež kontrolovali vhodnosť zabudovaných stavebných výrobkov a súladnosť zabudovania s pokynmi výrobcu a požiadavkami v predpisoch ochrany pred požiarmi.

Výberová chronológia výstavby tunela Višňové

22. mája 1998 – Začala sa výstavba tunela Višňové – poklepaním základného kameňa v lome Dubná skala a razením prieskumnej štôlne. Víťazmi verejnej súťaže na dodávku stavebných prác razenia štôlne sa stala akciová spoločnosť Doprastav Bratislava a na zabezpečenie geologickej dokumentácie a geotechnického prieskumu akciová spoločnosť INGEO Žilina. Razenie štôlne sa malo ukončiť v roku 2000 a odhadované náklady boli vo výške vo výške 380 miliónov slovenských korún (Sk).

20. septembra 2000 – Slovenská správa ciest (SSC), investor výstavby tunela, informoval, že razenie prieskumnej štôlne pre výstavbu tunela sťažilo rozvoľnenie horninového masívu, ktorý bol vyplnený priepustným materiálom a navyše nie po prvý raz vysoko zavodnený. Posunul sa termín ukončenia razenia na december 2001.

19. apríla 2001 – K tomuto dátumu vyrazili 5 361 metrov zo 7 473 metrov dlhej prieskumnej štôlne tunela Višňové. Pôvodne predpokladané náklady boli stanovené na 380 miliónov Sk, navýšili sa však na približne 500 miliónov Sk.

27. júna 2001 – Na veľmi ťažkú geologickú poruchu narazila spoločnosť Doprastav pri razení prieskumnej štôlne. Zo 7 473 metrov dlhej štôlne dovtedy vyrazili 3 500 metrov z martinskej strany (portál Dubná skala) a 2 380 m zo žilinskej strany (portál Višňové).

17. októbra 2001 – V prieskumnej štôlni Dubná skala – Višňové odstraňovali dovtedy najvážnejšiu poruchu v histórii stavby tunela. Posledný termín prerazenia, december 2001, sa tak opäť posunul. Zdržanie spôsobila tlaková voda v ílovitých zónach.

3. septembra 2002 – Prieskumnú štôlňu Dubná skala – Višňové s dĺžkou 7 480 metrov slávnostne prerazili. Celkové náklady dosiahli 700 miliónov Sk.

28. februára 2006 – Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zverejnila v medzinárodných periodikách oznámenie o výberovom konaní na stavbu tunela.

31. januára 2007 – Generálny riaditeľ NDS Igor Choma informoval, že stavba tunela Višňové sa začne v roku 2008.

21. októbra 2009 – Na dofinancovanie projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) diaľnice D1 vyčlenila vláda SR dodatočných 11,56 milióna eur (348,26 milióna Sk). Vláda Roberta Fica rozdelila úseky do troch balíkov. V treťom balíku bol obsiahnutý úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka – Višňové, Višňové – Dubná Skala a privádzač Lietavská Lúčka – Žilina.

13. decembra 2010 – Minister dopravy Ján Figeľ informoval, že tretí balík na výstavbu časti diaľnice D1 cez PPP projekt nebude. Súčasťou tretieho balíka mal byť aj tunel Višňové.

15. decembra 2010 – Vláda SR Ivety Radičovej rozhodla o ukončení koncesnej zmluvy s víťazom tendra tretieho balíka PPP projektu časti diaľnice D1. Konzorcium firiem združených v spoločnosti Žilinská diaľnica, však už vykonalo prípravné práce, za ktoré mu vláda plánovala vyplatiť 50 miliónov eur.

23. novembra 2012 – NDS vyhlásila za víťaza súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky cez Višňové po Dubnú Skalu, ktorého súčasťou bol aj tunel Višňové, združenie firiem Skanska SK a Strabag.

24. júna 2013 – Združenie firiem Skanska a Strabag požiadalo NDS o nápravu. Konzorcium nesúhlasilo s vylúčením zo súťaže na výstavbu úseku diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky cez Višňové po Dubnú skalu. NDS vylúčila ponuku firiem Skanska a Strabag pre dĺžku nechránených únikových ciest v tuneli.

10. apríla 2014 – Spoločnosť Skanska definitívne vyradili zo súťaže o výstavbu úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové.

11. júna 2014 – NDS podpísala zmluvu so združením firiem Salini Impregilo a Dúha na výstavbu úseku diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorej súčasťou bol aj tunel Višňové.

17. júna 2014 – Poklepaním základných kameňov sa spustila výstavba diaľničných úsekov D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala (13,5 kilometra), vrátane tunela a úseku D3 Žilina Strážov – Žilina Brodno (4,25 km).

9. júna 2015 – Začalo sa razenie tunela Višňové.

20. marca 2017 – Okresný súd Bratislava I začal konkurzné konanie voči stavebnej spoločnosti Dúha, ktorá sa podieľala aj na výstavbe tunela.

11. apríla 2017 – V rozostavanom tuneli Višňové došlo k tragickej nehode. Pracovný bager pritlačil dvoch ľudí, ktorí sedeli v osobnom aute. Pri nehode prišla o život mladá žena, ktorá sedela v osobnom aute.

12. apríla 2017 – Okresný súd Bratislava I zrušil začatie konkurzného konania voči bratislavskej stavebnej spoločnosti Dúha, ktorý žiadala žilinská firma A.G.P.

4. mája 2017 – Žilinská spoločnosť A.G.P. sa odvolala voči zastaveniu konkurzného konania voči stavebnej spoločnosti Dúha. Od firmy Miroslava Remetu žiadala vyplatenie peňazí za práce na rekonštrukcii Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

25. septembra 2017 – NDS informovala, že rozostavaný úsek diaľnice D1 z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu, ktorého súčasťou je aj tunel Višňové, bude meškať. Stavbári nestíhali splniť druhý míľnik na stavbe – prerazenie tunela do decembra 2017.

28. augusta 2018 – Na stavbe tunela Višňové prerazili prvú tunelovú rúru.

13. septembra 2018 – Zhotovitelia, spoločnosť Salini Impregilo a spoločnosť Dúha, prezentovali prerazenie obidvoch tunelových rúr.

18. septembra 2018 – Minister dopravy Árpád Érsek vyjadril veľkú nespokojnosť s celkovým postupom prác na výstavbe diaľničného úseku.

6. marca 2019 – Vláda schválila materiál, ktorým zmluvu so zhotoviteľom diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala ukončila dohodou. Uzavretie dohody o ukončení zmluvy medzi NDS a združením Salini Impregilo – Dúha odobrila už predtým aj Európska komisia (EK).

December 2019 – Národná kriminálna agentúra zasahovala v Prešovskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji. Vykonávala zaisťovaciu akciu s názvom „Tunel“, ktorá sa týkala výstavby diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové.

31. januára 2020 – NDS vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Predpokladaná hodnota zákazky bola 260,9 milióna eur bez DPH. Lehota výstavby nemala byť dlhšia ako 36 mesiacov.

23. apríla 2021 – NDS podpísala zmluvu so spoločnosťou Skanska, ktorá sa stala novým zhotoviteľom úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná skala. Zmluvná cena na dokončenie 13,5-kilometrového úseku D1 vrátane 7,5 kilometra dlhého tunela bola 255 miliónov eur.

2. októbra 2023 – NDS podpísala zmluvu na dodanie technologického vybavenia tunela vrátane informačného systému diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Víťaznou sa stala spoločnosť PPA Controll so sumou 54,4 milióna eur.

29. októbra 2025 – Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) uviedol, že tunel Višňové by mal byť otvorený pre vodičov 22. decembra 2025.

21. decembra 2025 – Deň pred oficiálnym otvorením ukázala NDS stavbu verejnosti. Tá si mohli prezrieť tunel po prvé priečne prepojenie. Išlo o komentované prehliadky s vysvetlením technologických celkov. Zároveň otvorili aj novú hasičskú stanicu pri tuneli.