Maurits Algra a Gerard de Jong: Môžete navrhnúť najlepšiu budovu na svete, ale ak sa správajú ľudia hrubo, odídete so zlým pocitom

Architektúra je viac ako len priestor. Vyvoláva pocity, ktoré intenzívne ovplyvňujú psychiku. Nemocnica musí byť dokonalý stroj, v ktorom hrajú ľudia prvé husle.

Dutch Health Architects (DHA) je spoločnosťou dvoch popredných holandských architektonických firiem, architektov a inžinierov Gortemaker Algra Feenstra a EGM architects, ktorí sa špecializujú na architektúru zdravotníctva. Architektonický charakter budovy Nemocnice Bory – Nemocnice novej generácie, jej dispozično-prevádzkového riešenia a exteriér vytvorili práve oni.

Interiér najmodernejšej nemocnice na Slovensku, resp. všetky jeho časti prístupné pacientom a verejnosti sú dielom slovenského architektonického ateliéru AT26 architects. S Mauritsom Algrom a Gerardom de Jongom sme sa rozprávali nielen o Nemocnici Bory, ale aj o tom, ktoré diela ich v Bratislave uchvátili, ako dôležitá je psychická pohoda v architektúre, kam kráčajú nemocnice u nás i vo svete. V exkluzívnom rozhovore nám prezradili i to, čo je „na konci dňa“ pre dobre fungujúcu nemocnicu najdôležitejšie.

Určite ste boli už niekoľkokrát v Bratislave. Ktorá budova vo vás vyvoláva nadšenie?

Gerard de Jong: Jednoznačne Slovenská národná galéria. Je úžasná. Už takmer desať rokov chodíme do Bratislavy, absolvovali sme približne 40 ciest. Sledujeme proces jej rekonštrukcie. Je fantastické, že tentoraz si ju môžeme konečne pozrieť. Vždy sme mali možnosť vidieť ju na ceste k nášmu hotelu počas rekonštrukcie. A konečne je otvorená! Veľmi sa na ňu tešíme.

Maurits Algra: Keď som v Bratislave, vždy sa zájdem pozrieť na Terasový dom (na Medenej ulici v Starom Meste, Bratislava *poznámka redakcie). Mám rád brutalistickú architektúru a tu ju nachádzam. Toto dielo ma fascinuje. Páči sa mi riešenie tohto bytového domu, jeho fasáda, hra s ňou. Taktiež sa mi páči budova Slovenského rozhlasu. Je fantastická.

Ako sa cítite, keď dielo, ktorým ste žili niekoľko rokov, posielate „do sveta“, žiť si svoj vlastný život?

Gerard de Jong: Je to trochu zvláštne. Pracovali sme na projekte približne desať rokov. Za toto obdobie sme si vytvorili vzťah nielen k projektu, ale aj k investorovi, k spolupracovníkom, k mestu, v ktorom sa dielo nachádza, k jeho koloritu aj k množstvu „neviditeľných“ detailov, ktoré už pominuli. Ale taký je život.

Proces od položenia „prvého kameňa“ po prestrihnutie pásky bol dlhý. Je prirodzené, že nie všetko vždy fungovalo tak, ako sme si predstavovali. Boli dni výborné, aj tie menej. Vytvoriť kvalitnú architektúru chce čas. A v tomto procese sú malé či veľké kolízie a víťazstvá možné.

Dielo tohto charakteru, vlastne žiadne, sa nerodí len lusknutím prsta. Dôležité bolo napríklad vybrať správne miesto, čakali sme na stavebné povolenie a pár krkolomných situácií nám uštedrila i pandémia.

Maurits Algra: Asi pre každého tvorcu, v tomto prípade architekta, je vždy trochu zvláštne, keď po dlhom čase niečo končí. Dnes sme však veľmi šťastní a hrdí, že sa nám to podarilo.

Nie je ľahké navrhnúť a vytvoriť také obrovské dielo a budovy s nespočetným množstvom premenných, ktoré by mali spolu ladiť, vzájomne sa dopĺňať, kooperovať. Môžem to prirovnať ku kvalitným hodinkám, v ktorých nesmie zlyhať ani jedno koliesko. Musí to byť dokonale funkčný „stroj“.

 V čom sa ukrývajú jeho nuansy?

Maurits Algra: Skôr ako sme začali navrhovať, museli sme vysvetliť a ukázať klientom, ako to funguje inde. Spolu sme navštívili nemocnice v Belgicku, Holandsku i iných krajinách a diskutovali sme o našich nápadoch. Mnohé z nich boli pre klienta nové alebo iné. To je prirodzené.

Navyše, na Slovensku sa nová nemocnica takéhoto charakteru za posledných 30 rokov nepostavila. Nemocnice sú so všetkými logistickými, technickými a inými časťami veľmi zložité, komplexné budovy.

My máme dlhoročné skúsenosti po celom svete. Dovolím si (skromne) povedať, že nás tak ľahko nič nemôže zaskočiť. Radi sa s dielom hráme, vymýšľame, ako ho urobiť dokonalé po všetkých stránkach, či sa jedná o architektúru, dizajn, techniku, trasy pacientov… A ako bonus máme to šťastie, že nás to veľmi baví.

Gerard de Jong: Ak sa môžem vrátiť na úplný začiatok našej cesty, k tomu dňu, keď sme dokončili prvú nemocnicu, bola to pre nás snáď tá najťažšia i najkrajšia úloha. Boli sme radi, že náš návrh fungoval. Keď sme navrhovali druhú a potom ďalšie, už sme rozmýšľali v trošku inej dimenzii.

Premýšľali sme o tom, akú kvalitu vytvoríme pre návštevníkov, pacientov, čo všetko uvidia a čo môže zlepšiť ich pocit z návštevy. A až potom, keď máme vyriešený urbanizmus, charakter a tvar budovy v ňom, začneme sa hrať. So všetkým. Mnohé veci niekedy celé prekopeme len preto, lebo v rámci diskusií prídeme k lepšiemu poznaniu. V tomto sme veľmi otvorení. Navyše, v tomto formáte architektúry sa technológie, postupy, materiály vyvíjajú veľmi rýchlo.

Inovácie nás ženú dopredu, nútia nás prehodnocovať nápady, premýšľať o rôznych konceptoch.

Do Nemocnice Bory sa nám podarilo vložiť a priniesť všetko nové, najlepšie a najkvalitnejšie. Teší nás, že sme mohli ukázať, ako by nemocnice mali fungovať – moderne a nadčasovo. Teší nás vytvárať pre ľudí prostredie, ktoré im spríjemní návštevu alebo pobyt.

 A tak si vás vyhliadla developerská spoločnosť Penta?

Maurits Algra: Prostredníctvom vyzvanej súťaže, ktorej sa zúčastnilo 7 architektonických ateliérov z celého sveta.

Aký ste mali pocit, keď ste prvýkrát prišli na miesto, kde dnes už stojí nemocnica?

Gerard de Jong: Pocit prázdnoty. Krajina bola zasnežená, všade vládlo ticho. Obchodné centrum a bytové domy boli dostavané len čiastočne. Boli sme na konci mesta, kde akoby už nič neexistovalo.

Dnes vyzerá táto lokalita úplne inak, je plná života. Pamätám si, že sme vtedy obdivovali okolité hory a to, že nemocnica mala byť v akejsi doline. Prvé, čo nás napadlo, bolo, že chceme tieto nádherné pohľady preniesť i do diela. Práve vtedy sa zrodil nápad, že by sa pacienti mohli zo svojej izby pozerať na okolitú krajinu a hory.

Hory?

Gerard de Jong: Áno. V Holandsku máme inú optiku nazerania na krajinu. U nás totiž hory nenájdete. To, čo sú pre vás kopce, malé kopce, sú pre nás hory.

 Ako konkrétne vás to pri tvorbe ovplyvnilo?

Maurits Algra: Našou snahou bolo vytvoriť kvalitné a trvalo udržateľné prostredie. Dôležitý je intenzívny kontakt s exteriérom, množstvo denného svetla. Vo svojej podstate je to dispozično-prevádzkovo jednoduchá budova, v ktorej nie je problém s orientáciou.

Nikdy nemáte pocit, že sa strácate. Už to je samo o sebe upokojujúce a uvoľňujúce. Zeleň a výhľady ho ešte viac umocňujú. Zoberme si napríklad situáciu, že vystúpite z výťahu a pred sebou máte veľké okno. Vaša hlava sa „prepne“. Nie je veľa nemocníc, ktoré poskytujú takéto pocity. Väčšinou sa v nich nachádza spleť chodieb. To sa nám nikdy nepáčilo.

V opozite s vystúpením z výťahu a zahliadnutím nádherného výhľadu vystúpite do tmavej chodby s množstvom dverí. Vaša psychika sa zasekne. Nemocnica by mala pôsobiť na ľudí tak, aby sa cítili uvoľnene, bez stresu a dôverovali jej i personálu. Na konci dňa je všetko aj tak o ľuďoch. Môžete navrhnúť najlepšiu budovu na svete, ale ak sa správajú ľudia hrubo, odídete so zlým pocitom.

Aké trendy sú v tomto segmente?

Maurits Algra: Atmosféra pohostinnosti, tak ako napríklad v hoteli, jednolôžkové izby…

Nie je to v zahraničí už bežné?

Maurits Algra: Nie. Jednolôžkové izby nie sú bežným javom. Môcť si to dovoliť je pre developera luxus a pre architekta šťastie.

Ako prebiehala spolupráca so slovenskými architektmi?

Gerard de Jong: AT26 architects navrhli interiér tých častí, kam sa dostanú návštevníci a pacienti. Ido Hutny Projekt a XXXXXX nám pomáhali s technickými vecami, ako napríklad projekcia, súlad s normami, ktoré sú na Slovensku výrazne prísnejšie než v Holandsku.

My ich považujeme za zastaralé. Viedli sme diskusie, ako môžeme vylepšiť dielo tak, aby sme priniesli inovatívne riešenia na rôznych platformách. „Boj“ bol veľmi konštruktívny. Podarilo sa nám získať povolenia od úradov a tak vytvoriť kvalitnú nemocnicu pre budúce generácie.

Čo považujete v diele za svoju srdcovku?

Gerard de Jong: Aj napriek tmu, že je to veľká nemocnica, je kompaktná. Človek nemá pocit, že sa v nej stráca, „topí“. Kvalita budovy spočíva aj v tom, že je všade denné svetlo, napríklad aj v mnohých v operačných sálach. Onkologické oddelenie, aj keď sa nachádza na 1. PP, je preslnené, pôsobí vzdušne, upokojujúco.

Všade, kam prídete, každé oddelenie má množstvo denného svetla. Je to obrovská pridaná hodnota. Vo všetkých jej priestoroch je denné svetlo. To je obrovská pridaná hodnota, ktorá vytvára vysokú kvalitu diela a pocit pohody.

Maurits Algra: Mne sa veľmi páčia jednotlivé oddelenia. Najmä ich lôžkové časti, ktoré sú prepojené s centrálnym priestorom. Tam sa môžu pacienti napríklad stretnúť, ak sa majú chuť pri káve rozprávať o svojich problémoch. Keď chcú mať súkromie, v plnej miere je k dispozícii. Ak chcú byť s niekým, pokiaľ im to dovoľuje zdravotný stav, môžu. Mám rád i charakter izieb.

Sú priestranné, ľahké, príjemné. Skvelý je i veľmi intuitívny systém orientácie. Je to intuitívne ako iPhone, veľmi prirodzené. Včera som bol prvýkrát v už kompletne dokončenom diele a mám z toho výborný pocit.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2023