Partneri sekcie:

Využitie sadrokartónových priečok

Využitie sadrokartónových priečok

Medzi základné systémy konštrukcie suchej výstavby patrí sadrokartónová priečka. Funkciou každej priečky je rozdelenie pôdorysu stavby na jednotlivé funkčné jednotky. Sadrokartónové priečky sú použiteľné v bytovej, občianskej, priemyselnej výstavbe, ale v poslednom čase sa hlavne využívajú aj vo veľkých administratívnych budovách.

Materiál potrebný na výstavbu sadrokartónových priečok
Sadrokartónová platňa
Základným prvkom sadrokartónových konštrukcií je sadrokartónová platňa. Všetky sadrokartónové platne sú klasifikované podľa európskej normy STN EN 520. Základná stavebná sadrokartónová doska má označenie GKB, resp. A podľa normového označenia. Je určená do bežných priestorov, napr. kancelárií, hotelov, bytov, rodinných domov s maximálnou relatívnou vlhkosťou 65 % pri teplote 20 °C, teda do suchých priestorov.

Do vlhkých priestorov s maximálnou trvalou relatívnou vlhkosťou 75 % pri teplote 20 °C, ako sú napr. toalety, kuchyne, kúpeľne, je vhodná sadrokartónová impregnovaná doska GKBi (H2). Impregnovaná sadrokartónová doska však nie je vhodná do priestorov, ako sú napr. bazény, sauny, teda takých, ktoré sú permanentne zaťažené vyššou relatívnou vlhkosťou ako 75 %. Do priestorov s relatívnou vlhkosťou 100 % je vhodná cementová doska (napr. Knauf Aquapanel, Cement Board).

Samostatná platňa nemá žiadnu požiarnu odolnosť. Požiarna odolnosť sa vždy skúša pri celom systéme, v tomto prípade sadrokartónovej priečke. Samotná platňa sa skúša len na reakciu na oheň a podľa STN EN 13501-1 sa klasifikuje ako nehorľavá doska s označením A2 s1, d0. Požiarna odolnosť je v rámci celého systému veľmi citlivou záležitosťou a každý výrobca sadrokartónového systému požaduje, aby sa v konštrukcii použili len prvky od jedného výrobcu. Kombinovanie rôznych súčastí systému od rôznych výrobcov nie je povolené.

Najbežnejšia hrúbka základných platní je 12,5 mm, ale štandardne sa vyrábajú aj v hrúbke 15 a 18 mm. Platne menších hrúbok 6,5 mm a 9,5 mm sú určené na ohýbanie. Šírka základných platní je 1 200 alebo 1 250 mm a dĺžka od 2 000 do 3 000 mm. Z hľadiska manipulácie je vhodná a praktická platňa s dĺžkou 2 000 mm.

Oceľová podkonštrukcia
Ďalšou neodmysliteľnou časťou priečok je oceľová podkonštrukcia z oceľových obojstranne pozinkovaných plechov s hrúbkou 0,6 mm podľa EN 14195. Profily pre sadrokartónové konštrukcie sú označené ako CW a UW a vyrábajú sa v štandardných šírkach 50, 75, 100 mm. Profily CW sa používajú ako stojky, UW-profily sa upevňujú ako vodiace prvky na podlahu a strop a do nich sa vkladajú CW-profily. Bočnice CW-profilov sú široké 50 mm a bočnice UW-profilov 40 mm. Dĺžky CW-profilov sa pohybujú od 2 500 do 6 000 mm, pri stenách s väčšou výškou sa dajú bez problémov nadpájať. UW-profily sa vyrábajú v dĺžke 4 000 mm a sú v nich predpripravené kruhové otvory vo vzdialenostiach 800 mm pre upevnenie profilu do podlahy a stropu pomocou rozperky.

Iným druhom profilov sú 2 mm hrubé profily označené UA. Používajú sa tam, kde sa predpokladá väčšie namáhanie napr. pri zárubniach, upevnení rôznych ťažkých predmetov na priečku, atď. Profily sa na podlahe a strope uchytávajú pomocou príslušných pätiek. Pätky sú do UA-profilov nasunuté alebo priskrutkované. Do podlahy a do stropu sa uchytávajú pomocou vhodných upevňovacích prvkov, napr. plastových rozperiek, ak ide o železobetón. Veľmi častou chybou na stavbách je nepoužitie práve týchto upevňovacích pätiek.

Skrutky
Dosky sa na profily upevňujú skrutkami typu TN, ktoré sa vyrábajú v dĺžkach 25, 35, 45, 55, 70, 90 mm. Výber správnej dĺžky skrutky závisí od celkovej hrúbky opláštenia priečky. Skrutka by mala po preskrutkovaní dosky a profilu vytŕčať z neho aspoň o1 cm cez profil.

Tmely

Na pretmelenie stykov sadrokartónových dosiek v priečke sa používajú tmely. Na trhu môžeme nájsť dva základné druhy tmelov, a to tmely na báze sadry a disperzné tmely:
1. Tmely na báze sadry – inak v praxi nazývané aj práškové tmely, to znamená, že sa dodávajú v suchom stave vo vreciach. Tento tmel je pripravený na použitie ihneď po zamiešaní s vodou. Medzi spracovateľmi je zaužívané, používať sadrové tmely na pretmelenie prvej vrstvy pomocou výstužnej pásky (sklovláknitej, papierovej, samolepiacej). Sadrové tmely sú pevnejšie a ich schnutie nezávisí až tak od klimatických podmienok, ako to je pri tmeloch disperzných, keďže tvrdnú na základe kryštalizácie sadry. Neodporúča sa zarábať veľké množstvo tmelu, ktoré nie je možné spracovať, pretože asi po 40 – 50 min. sa začne tmel pri nanášaní trhať a jeho vlastnosti sa nedajú obnoviť ani dodatočným pridaním vody či tmelu a následným premiešaním. V tomto prípade je tmel už nepoužiteľný.

Na impregnované dosky sa vyrába špe­ciálny tmel, a to v zelenej farbe dosky. Tmely je nutné skladovať v suchu.

2. Disperzné (pastózne) tmely, v praxi nazývané aj finišky, sa líšia od sadrových tmelov hlavne tým, že sú už zarobené vo vedrách a majú takú konzistenciu, že ich po otvorení vedra možno ihneď nanášať. Po ukončení práce sa vedro jednoducho zatvorí, tmel ostáva stále použiteľný i pre ďalšie tmelenie. Schnutie tmelu je viac závislé od klimatických podmienok, keďže tvrdne vysýchaním – odparovaním vody. Disperzné tmely sa brúsia ľahšie ako sadrové tmely. Používajú sa na finálne tmelenie, resp. na tzv. rozšírenie stykov sadrokartónových dosiek, čím sa zabezpečí plynulý prechod medzi doskami. Možno  nimi tmeliť aj škáry sadrokartónových dosiek pomocou výstužnej pásky (sklovláknitej, papierovej).

Pri výstužnych páskach do konštrukcií s požiarnou odolnosťou je povolené používať len sklovláknitú pásku. Sklovláknitá páska je pomerne tenká a dostatočne pevná. Naopak, papierová páska je najpevnejšia, ale aj najhrubšia. Samolepiaca má najmenšiu pevnosť.

Penetračné nátery
Úlohou penetračných náterov je zvýšiť priľnavosť k podkladu alebo upraviť jeho nasiakavosť. To znamená, že pred nanesením akejkoľvek povrchovej úpravy na sadrokartón treba penetračný náter vopred naniesť a nechať ho dostatočne zaschnúť.

Typy priečok a ich parametre
Základným typom sadrokartónovej priečky je typ W111, t. j. priečka opláštená jednou sadrokartónovou doskou z oboch strán. Tento typ je vhodný na deliace priečky v rámci jedného bytu alebo medzi jednotlivými kanceláriami. Vážená laboratórna vzduchová nepriezvučnosť pri použití ľahkej sklenej izolácie je od 41 dB do 48 dB.

Maximálna výška priečok je až 8 m pri použití stojkového profilu CW s hrúbkou 100 mm a nahustením stojok na 30 cm (31,3 cm). Hrúbka priečok pri použití profilu CW 50 je 75 mm a pri použití profilu CW 100 je 125 mm. Priečka nie je vhodná na lepenie keramického obkladu pri vzdialenosti profilov 600 mm (625mm).

Ďalším typom sadrokartónovej priečky je typ W112. Dvojka na konci znamená opláštenie z každej strany dvomi sadrokartónovými doskami. Vďaka dvom plášťom sa priečka vyznačuje veľkou tuhosťou. Je možné na ňu zavesiť rôzne predmety (pri použití dutinových oceľových rozperiek zaťaženie až 50 kg/rozperka). Ideálna je aj ako podklad pod keramický obklad (max. veľkosť obkladu 300 × 300 mm).

Pri nahustení profilov CW 100 na 30 cm (31,3 cm) je možné dosiahnuť výšku až 9 m. Použitím profilov CW 50 je možné dosiahnuť hrúbku priečok 100 mm a 150 mm pri použití profilov CW 100. Vážená laboratórna vzduchová nepriezvučnosť v kombinácii s ľahkou sklenenou izoláciou je od 50 dB do 57 dB.

Priečka s profilmi vo dvoch radoch, dvakrát opláštená z oboch strán sadrokartónovými doskami má označenie W 115. Vyznačuje sa dobrými akustickými parametrami (až 62 dB) a vysokou požiarnou odolnosťou. Hrúbka priečky pri použití dvoch profilov CW 50 – 155 mm a pri použití CW 100 – 255 mm. Medzi profilmi sa vytvára 5 mm medzera, aby sa zabránilo akustickému mostu, a medzi profily sa nalepí ešte samolepiaca tesniaca páska.

Inštalačné priečky (W116) ponúkajú možnosť vytvorenia voľného priestoru na vedenie akýchkoľvek inštalácií a rozvodov (odpad WC, voda, atď.). Priečka sa skladá z dvoch radov profilov, ktoré sú ale od seba odsadené práve pre vedenie inštalácií a sú spojené pásmi sadrokartónových platní. Profily sa spájajú pásmi dlhými 300 mm, vzdialenými od seba 600 mm. Pásy sú naskrutkované do profilov skrutkami TN. Na výšku priečky musia byť použité minimálne 3 tieto pásy.

Inou kategóriou priečok sú bezpečnostné priečky, ktoré sa vo väčšej miere začínajú využívať aj ako medzibytové priečky. Tieto priečky spĺňajú triedu bezpečnosti 3 podľa STN P ENV 1627/2000. Sú opláštené dvoma sadrokartónovými platňami z každej strany. Zo strany, pri ktorej vzniká možnosť napadnutia zlodejom, je ešte medzi platňami a profilom prinitovaný plech s hrúbkou 0,6 mm. Plech je osadený celoplošne.

Základné montážne zásady priečok
Pred samotnou montážou sadrokartónovej priečky si treba uvedomiť niekoľko skutočností, ktoré by sa v prípade nevhodného postupu mohli negatívne prejaviť či už počas výstavby alebo užívania tejto konštrukcie. Často sa zabúda, že sadrokartónové konštrukcie sú určené len do vnútorných priestorov a sú nenosné.
S výstavbou sadrokartónových konštrukcií sa odporúča začať až po všetkých búracích prácach. Pri ich výstavbe treba zabrániť vibráciám na stavbe a prudkým teplotným a vlhkostným zmenám.

Výstavba sadrokartónových konštrukcií na otvorenej stavbe je veľmi riziková, pretože konštrukcie nie sú chránené pred zrážkami a vlhkosťou z vonkajšieho prostredia.

Na stavbe by mali byť ukončené všetky mokré procesy – potery, omietky. Tieto už zabudované materiály musia byť dostatočne vyzreté. Sadrokartónové platne sú pórovité a pri zvýšenej vlhkosti zväčšujú svoj objem, čo sa v budúcnosti pri užívaní stavby môže prejaviť prasklinami v ich spojoch. K tvorbe prasklín dochádza v dôsledku odparovania vody z platne a jej následných objemových zmien. Takéto nevhodné podmienky sú citlivé zvlášť pri tmelenie škár.

Samotnú montáž sadrokartónovej priečky začíname zameraním miesta jej osadenia. Tam, kde by mala priečka stáť, treba z podlahy, stropu a stien odstrániť všetky väčšie nerovnosti, ako napr. zaschnuté zvyšky betónu. Na podlahe sa vyznačí budúca poloha priečky pomocou značkovacej šnúry. Pomocou olovnice alebo stavebného lasera sa poloha priečky prenáša na priliehajúce steny a na strop. Na podlahu a strop sa podľa značiek osadia profily UW. Na spodnú stranu UW-profilov sa nalepí samolepiaca tesniaca páska alebo sa nanesie akustický tesniaci tmel, ktorými sa eliminujú akustické mosty. Ako kotviaci prvok do betónu možno použiť plastové natĺkacie rozperky (K6/35). Do drevených trámových stropov skrutky s plochou hlavou a riedkym závitom FN 5,1 × 35 mm. Vzdialenosť rozperiek je maximálne 800 – 1000 mm, profil však musí byť upevnený minimálne v troch bodoch po jeho dĺžke. Po krajoch pri stenách sa do UW-profilov vsadia zvislé profily CW. Tieto profily sa takisto polepia tesniacou páskou a pripevnia k stene. Pravidlá na upevnenie k stene a vzdialenosti upevňovacích prvkov sú podobné ako pri profiloch UW.

Po týchto krokoch sa začnú vkladať ostatné zvislé CW-profily do UW-profilov. CW-profily možno vyrovnať do rovnomernej zvislej polohy pomocou vodováhy. Štandardná osová vzdialenosť CW-profilov je 600 alebo 625 mm (podľa šírky sadrokartónovej dosky). Dĺžka profilov CW musí byť asi o  10 mm kratšia, ako svetlá výška miestnosti. Je to kvôli zvislej dilatácii priečky. Profily UW a CW sa medzi sebou neskrutkujú.

Nasleduje prichytenie opláštenia priečky z prvej strany. Na tento úkon sú vhodné samorezné skrutky typu TN s priemerom 3,5 mm. Pre jednoplášťové (jedna vrstva sadrokartónovej platne hrúbky 12,5 mm z oboch strán) priečky postačuje dĺžka skrutky 25 mm. Vzdialenosť skrutiek je max 25 cm a skrutkuje sa vždy od stredu smerom na kraje alebo z jednej strany postupne na druhú. Nikdy nie tak, že sa zaskrutkujú najprv kraje po obvode a potom stred.

Predíde sa tak nežiaducemu vlneniu dosky. Pri okraji priečky sa začína vždy celou doskou – z druhej strany priečky sa umiestňuje polovičná doska. Týmto sa zamedzí priebežným škáram v priečke (akustické nároky). Doska sa montuje vždy nastojato – rovnobežne s profilmi. Pri prichytávaní dosiek na CW-profily skrutkami sa skrutky skrutkujú len do CW-profilov, nikdy nie do profilov UW. V opačnom prípade by sa zamedzilo zvislej dilatácii. Takisto je nutné dosku odsadiť od zeme asi o 1 cm pomocou napr. špeciálneho nožného zdviháka. Dosku nie je vhodné osadiť presne v rozmere svetlej výšky miestnosti. Pri pohyboch stavby sa do dosky vnáša zbytočné napätie a hrozia praskliny v škárach.

Ako sme uviedli, na jednej strane sa začína s celou doskou, na druhej strane sa začína s polovičnou doskou. Toto je možné, ak sa dĺžka platne rovná svetlej výške miestnosti. Tieto prípady nastávajú iba ojedinele a väčšinou sa používajú platne rôznych dĺžok, ako je svetlá výška miestnosti. Preto treba platne nad seba nadstavovať a dávať pozor aj na ich priečne škáry.

Sadrokartónová platňa má väčšinou 2 dlhšie hrany originálne zrezané z výroby, t. j. hrana typu HRAK – zrezaná hrana pripravená na uloženie sadrového tmelu a výstužnej pásky. Ostatné dve priečne hrany treba väčšinou zrezať na stavbe pod uhlom asi 22,5°do 2/3 hrúbky platne tak, aby škára bola v tvare V a umožňovala nanesenie dostatočného množstva tmelu.

Takto zrezané platne je možné k sebe natesno dosadiť. Ďalšie platne na jednej strane priečky sa montujú tak, aby predsadenie vzniknutých priečnych škár bolo minimálne 400 mm. Začína sa teda napr. platňou dĺžky 2 m od podlahy a pokračuje sa dorezom k stropu. Ďalší vedľajší rad treba pri podlahe začať práve tým dorezom a pokračovať platňou dĺžky 2 m.

Po dokončení opláštenia jednej strany priečky nasleduje montáž rozvodov v dutine. Pre rozvody a inštalácie sú v profiloch predrazené otvory v tvare H. V prípade potreby väčšieho otvoru možno otvor rozšíriť nožnicami na plech až na šírku profilu. Výška rozstrihnutia sa rovná maximálne šírke profilu. Pri jednoplášťovej priečke je povolený jeden otvor na celú výšku.

Pri vkladaní minerálnej izolácie do dutiny priečky na zlepšenie tepelných a akustických vlastností treba dbať na to, aby bola dokonale vyplnená každá škára. Izolácie s nižšou objemovou hmotnosťou majú tendenciu v priečkach sadať, preto je ich vhodné upevniť v priečke pomocou tŕňov, ktoré sa nalepujú z vnútornej strany opláštenia.

Pri výbere izolácie je vhodné nechať si poradiť výrobcom izolácie.
Nasleduje zaklopenie priečky doskou z druhej strany podľa už spomenutých pravidiel. Po opláštení sa pomocou vykružovacieho zariadenia osadia elektroinštalačné škatule. Elektroinštalačné škatule sa nikdy neosádzajú proti sebe. Majú byť osadenés predsadením minimálne 20 cm.

Všetky skrutky a originálne i priečne styky sadrokartónových platní je nutné pretmeliť. Po zarobení sadrového tmelu podľa návodu na obale sa tmel nanesie do škáry, zahladí sa hladidlom, prebytočný tmel sa odstráni a vloží sa do škáry výstužná páska. Škára sa potom nechá preschnúť. Po preschnutí sa nanesie ďalšia vrstva tmelu na šírku hladidla, teda asi 20 cm, aby sa vyrovnali všetky nerovnosti. Na dosiahnutie rovného prechodu medzi doskami sa odporúča po preschnutí škáru ešte raz pretmeliť disperzným tmelom a roztiahnuť ju na šírku asi 30 cm, čím sa dosiahne kvalita tmelenia Q2. Po zaschnutí sa povrch tmelu prebrúsi. Pozor ale na bočné osvetlenie konštrukcií, v ktorom prechody medzi doskami môžu byť na konštrukcii viditeľné. Ide o zvlášť citlivý problém pri podhľadoch, takže treba zvoliť vyššiu kvalitu tmelenia, resp. celoplošné prestierkovanie.

Pred maľbou sa povrch upraví penetračnym náterom, ktorý je vhodný na sadrokartónové platne. Penetračný náter vyrovná nasiakavosť medzi sadrovým tmelom a sadrokartónovými platňami. Po jeho zaschnutí možno začať maľovať.

V priečke sa dá vytvoriť dverný otvor. Treba pritom postupovať podľa zásad technických listov.

Ing. Juraj Slezák
Foto: archív Knauf Bratislava

Autor pôsobí ako vedúci technického oddelenia spoločnosti Knauf Bratislava, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.

KategóriePriečky