Sadrokartónová, sadrovláknitá alebo cementovláknitá doska?
Sadrokartónové, sadrovláknité a cementovláknité dosky majú jedno spoločné. Ide o materiály, ktoré sú určené na suchú výstavbu a svojimi vlastnosťami sa výborne hodia aj do drevostavieb. Aj napriek tomu, že majú podobné vlastnosti, je ich oblasť použitia trochu odlišná.
Výroba sadrokartónových dosiek
Sadrokartónové dosky sa vyrábajú po vrstvách, pričom prvú a tretiu vrstvu tvorí kartónový papier a medzi nimi sa nachádza vrstva sadry. Na výrobný pás sa nanáša spodná lícová vrstva papierového kartónu a na neho sa naleje mokrá sadra, ktorá sa uzavrie vrchnou rubovou vrstvou papierového kartónu. Doska sa skalibruje na požadovanú hrúbku a zároveň sa pomocou špeciálne tvarovaných valcov do dosky vtlačí príslušná hrana a nakoniec sa doska vysuší a uskladní na paletách. Pri výrobe protipožiarnych dosiek sa do sadry pridávajú ešte sklené vlákna a na výrobu impregnovaných dosiek do vlhkého prostredia sa používa impregnovaný kartón.
Výroba sadrovláknitých dosiek
Starý vytriedený papier sa spracuje v mlynoch na celulózové vlákna, ktoré sa zasucha zmiešajú so sadrou v pomere približne 20 % papiera a 80 % sadry. Vlákna v zmesi vytvárajú pevnú väzbu podobne ako tvoria v železobétone prúty oceľovej výstuže. Proces výroby po premiešaní sadry a papierových vlákien pokračuje nanášaním tejto suchej zmesi na výrobný pás, kde sa preleje vodou. Lisovaním mokrej zmesi sa pri tlaku 600 atmosfér vylúči voda a doska získa požadovanú hrúbku. Následným vysušením v sušiacich boxoch pri teplotách od +100 do +200 °C celý proces výroby pokračuje a vzniká mimoriadne odolná a tvrdá doska. Finálnou impregnáciou, ktorá sa realizuje zemiakovým škrobom, získa doska odolnosť proti vode a následným brúsením povrchu sa skalibruje na presnú hrúbku. Rezaním na požadované rozmery a ukladaním dosiek na palety sa výroba končí. Celý proces výroby je bez použitia akýchkoľvek ďalších chemických prísad.
Použitie sadrových dosiek
Oblasti použitia sadrokartónových a sadrovláknitých dosiek sú veľmi podobné. Možnosti sadrovláknitých dosiek sú však omnoho širšie. Obidva druhy dosiek možno použiť v systéme suchej výstavby v interiéri. Sú vhodné ako protipožiarna ochrana konštrukcií na báze dreva. Sadra, ktorá tvorí jadro týchto dosiek obsahuje približne 20 % chemicky (kryštalicky) viazanej vody, ktorá sa pri požiari po určitom čase odparí, čiže pomáha hasiť. Vzhľadom na objemovú hmotnosť a teda aj vyšší podiel kryštalickej vody sú sadrovláknité dosky ako protipožiarny materiál lepšie. Sadrovláknité dosky možno použiť ako nový prvok na zabezpečenie pevnosti a únosnosti nosných stien konštrukcií na báze dreva. Pre drevostavbu majú tieto dosky niekoľko rozhodujúcich vlastností, ktoré iné doskové materiály nie sú schopné plniť súčasne. Patrí medzi ne nízky difúzny odpor, doska dokáže vydýchať zvyškovú vlhkosť v konštrukcii, napríklad z dreva. Tepelnotechnické pomery sú potom v drevenej konštrukcii opláštenej sadrovláknitými doskami lepšie, pretože konštrukcia je suchšia. Samostatnou kapitolou je použitie sadrovláknitých dosiek v exteriéri. Hodnoty zvukovej izolácie stien, stropov a podláh dosahujú bez problémov hodnoty požadované prísnymi európskymi normami. Napríklad pri opláštení ľahkých trámových stropov podhľadovými systémami zo sadrovláknitých dosiek sa dosiahne zvýšenie krokovej nepriezvučnosti, respektíve zníženie hladiny krokového hluku až o 35 dB. Ide o hodnotu porovnateľnú s masívnymi betónovými konštrukciami. Pritom systémy suchých podláh sú výrazne ľahšie a zároveň spĺňajú ako statické požiadavky na obmedzenie zaťaženia existujúcej nosnej konštrukcie, tak aj požiadavku na minimálnu konštrukčnú výšku.
Spracovanie
Svojimi technickými a mechanickými vlastnosťami leží oblasť využitia sadrovláknitých dosiek medzi sadrokartónom a drevotrieskovými, respektíve drevoštiepkovými doskami. Spracovanie a opracovanie sadrokartónových a sadrovláknitých dosiek je pomerne jednoduché a dá sa realizovať aj s jednoduchým ručným náradím. Obidva typy dosiek stačí narezať a zlomiť cez hranu, len na sadrovláknité dosky treba použiť nôž s hrotom zo spekaného karbidu. Dosky možno rezať ručnou, elektrickou okružnou alebo elektrickou priamočiarou pílou. Pokiaľ ide o samotnú montáž na podkladovú konštrukciu tu sú rozdiely v technike pripevňovania a tmelenia. Na podkladovú nosnú kovovú konštrukciu možno pripevňovať obidva typy dosiek, pomocou na to určených skrutiek. Na drevenú podkladovú nosnú konštrukciu možno sadrovláknité dosky sponkovať, ak je k dispozícii vhodné náradie. Úspora času pri tomto type montáže je významná. Výhodou sadrovláknitých dosiek pri dvoj- a viacvrstvovom opláštení je možnosť sponkovania vrchnej dosky na spodnú dosku aj mimo nosnej konštrukcie. Takýto postup pri sadrokartóne nie je prípustný. Tmelenie sa pri sadrokartóne aj pri sadrovláknitých doskách realizuje škárovacím tmelom na báze sadry. Obidva typy škár sa tmelia v niekoľkých krokoch, väčšinou nie viac ako troch, pokiaľ škára nie je vyplnená po hranu dosky. Do zatmelených škár sa pri sadrokartóne musí väčšinou vkladať sklená alebo papierová páska na zníženie rizika popraskania. Škárovanie sadrovláknitých dosiek sa realizuje dvoma rozličnými spôsobmi. Prvý predstavuje klasické tmelenie škárovacím tmelom tak, ako sa robí pri sadrokartónových doskách, ale bez výstužnej pásky. Druhá možnosť je lepiť hrany dosky lepidlom na polyuretánovej báze. Na celú šírku hrany dosky, ktorá je už pripevnená na podkladovú konštrukciu, sa nanesie lepidlo a ďalšia doska sa pritlačí na zraz a pripevní na podkladovú konštrukciu. Pri tomto spôsobe škárovania je škára široká 1 mm. Pevnosť lepeného spoja je potom vyššia ako pevnosť dosky. Zlepená škára sa nakoniec pretmelí jemným finálnym tmelom alebo finálnou pastou. Lepením škár dosiek na stenách ušetrí zhotovovateľ čas potrebný na tmelenie. Predovšetkým pri dvojvrstvových oplášteniach netreba prvú vrstvu dosiek vôbec tmeliť a to aj pri požiarne odolných konštrukciách. Postačuje dosky montovať iba na zraz a lepiť alebo tmeliť až druhú vrstvu dosiek. Finálnym krokom je jemné tmelenie a vybrúsenie. Technológia lepených škár pomáha minimalizovať praskanie škár medzi doskami. Na trhu sa nachádzajú sadrovláknité dosky s profilovanou hranou (hrana TB). Profil hrany tvorí ľahko zošikmená plocha a skosenie na hrane dosky. Tento typ hrany umožňuje rýchle kladenie sadrovláknitých dosiek bez škáry, rýchle a ľahké vytvorenie rovnej plochy, pretmelenie dvoch tretín upevňovacích prostriedkov v jednom pracovnom kroku pri tmelení škáry. Dosky sa ukladajú s odsadením, bez straty pri rezaní. Vzájomné odsadenie dosiek musí byť minimálne 200 mm. Krížové škáry nie sú prípustné! Odporúča sa použitie dosiek na výšku steny. Dve dosky s hranou TB sa spoja vždy na tupo. Upevnenie sa vykonáva bez pnutia bežnými spojovacími prostriedkami a v bežných osových vzdialenostiach. Do škáry sa vkladá armovacia páska. Používa sa samolepiaca armovacia páska, ktorá sa nalepí pred škárovaním cez škáru. Následne sa škára vytmelí škárovacím tmelom. Škárovací tmel sa pretlačí okami v armovacej páske do koreňa škáry a šikmá časť sa dokonale vyplní. Alternatívne sa môžu použiť vystužujúce papierové alebo sklotextilné pásky so šírkou 50 mm až 60 mm. Tieto sa vkladajú pri prvom škárovaní do škáry. Po vyschnutí škárovacieho tmelu nasleduje druhé tmelenie.
1. Sadrovláknitá doska s profilovanou hranou – hrana TB
2. Vzájomné odsadenie dosiek musí byť minimálne 200 mm.
3. TB hrana umožňuje rýchle kladenie sadrovláknitých dosiek bez škáry. Dve dosky sa spájajú na tupo.
4. Upevnenie sa vykonáva bez pnutia bežnými spojovacími prostriedkami a v bežných osových vzdialenostiach.
5. Do škáry sa vkladá samolepiaca armovacia páska.
6. Následne sa škára vytmelí škárovacím tmelom.
Možné varianty škár
- Dve výrobcom pripravené hrany TB s armovacou páskou TB a so škárovacím tmelom.
- Dve výrobcom pripravené hrany TB s výstužnou sklotextilnou alebo papierovou páskou a so škárovacím tmelom.
- Jedna hrana TB pripravená výrobcom a jedna hrana prirezaná na stavbe so škárovacím tmelom.
Vlastnosti dosky
Hrúbka dosky: 10 a 12,5 mm
Rozmer dosky:
2 000 × 1 250 mm – 4× hrana (po obvode)
2 540 × 1 250 mm – 2× hrana (dlhšie strany na opláštenie na výšku miestnosti)
Hlavné rozdiely medzi sadrokartónovými a sadrovými doskami
- Rozličná technológia výroby – sadrokartón je v podstate sadra, ktorá je obalená papierom, pričom pevnosť sadrokartónu zabezpečuje papierový kartón, zatiaľ čo sadrovláknitu dosku tvorí sadra s podielom celulózových vlákien, ktoré sú do nej zamiešané.
- Sadrovláknitá doska je homogénna, to znamená, že v každom bode svojho prierezu má rovnaké vlastnosti, zatiaľ čo sadrokartón nie je homogénny materiál.
- Sadrovláknitá doska má vyššiu objemovú hmotnosť 1 100 až 1 250 kg/m3, sadrokartón ma objemovú hmotnosť v závislosti od typu 640 až 1 000 kg/m3.
- Od objemovej hmotnosti sa odvíjajú lepšie protipožiarne a akustické vlastnosti. Čím je vyššia, tým sú tieto vlastnosti lepšie.
- Sadrovláknité dosky sú tvrdšie, pevnejšie a odolnejšie proti prerazeniu. Sadrovláknitá doska s hrúbkou 12,5 mm má vyššiu pevnosť ako dve sadrokartónové dosky s hrúbkou 12,5 mm a obsahom sklených vlákien.
Výroba cementovláknitých dosiek
Cementovláknité dosky majú sendvičovú štruktúru. Skladajú sa z krycej ľahkej betónovej vrstvy, ktorá je vystužená sklenými vláknami a vyľahčenej strednej vrstvy s ľahkou minerálnou prímesou.
Použitie cementových dosiek
Cementovláknité dosky sa používajú v konštrukciách na báze dreva. Sú odolné proti vlhkosti, chemickému zaťaženiu, požiaru a nárazu. Možno ich použiť v interiéri aj v exteriéri. Slúžia ako fasádna nosná vrstva pod omietkový systém, ako nosný podklad na lepenie dekoratívneho obkladu (kameňa) alebo na ochranu, napríklad soklov a podhľadov, proti vlhkosti. Ďalšie použitie nachádzajú ako prefarbené dosky fasádneho systému. V interiéri sa cementovláknité dosky používajú na ochranu proti vlhkosti, napríklad v bazénoch a saunách. Vďaka sendvičovej štruktúre sa používajú na vytváranie ohýbaných konštrukcií alebo priznaných betónových plôch. Možno ich použiť v priemyselných stavbách na báze dreva, ako sú napríklad kravíny a podobne. Cementovláknité dosky sa používajú aj ako súčasť podlahových systémov a ako integrované prvky do spŕch.
TEXT a FOTO: Fermacell
Článok bol zverejnený v časopise Stavebné materiály.
