Partner sekcie:
  • Stavmat
  • Vaillant
  • HELUZ

Poruchy povlakových krytín z asfaltovaných pásov

Poruchy povlakových krytín z asfaltovaných pásov

Ak má povlaková krytina z asfaltovaných pásov plniť svoju funkciu, chrániť budovu pred prenikaním vody, musí byť zhotovená nielen z kvalitných novodobých materiálov (napr. APP, SBS), ale takisto by mala byť aj odborne a kvalitne uložená na strešnú konštrukciu. To znamená, že pozornosť nemožno upriamovať len na povlakovú krytinu ako takú, ale aj na správnosť zhotovenia spojov a detailov.


V ostatných rokoch (najmä po roku 1990) došlo na našom trhu k nárastu počtu druhov povlakových krytín z asfaltovaných pásov, prevažne dovážaných zo zahraničia. Každý materiál má však svoje špecifiká a často rozličné technické parametre, ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú správanie materiálov po zabudovaní do konštrukcie.

V prípade, že sa tieto materiály v praxi kombinujú, správanie jednotlivých vrstiev nemožno dopredu odhadnúť. Často nie sú známe ani základné technické charakteristiky týkajúce sa už výroby asfaltovaných pásov, ktoré sa vo väčšine prípadov ukázali ako rozhodujúce pri použití asfaltovaných pásov na strešnej konštrukcii (napr. spôsob výroby a typ výrobného zariadenia na výrobu asfaltovaných pásov).

Spoje povlakovej krytiny z asfaltovaných pásov
Na strešnom plášti sa nachádza veľké množstvo rôznych spojov asfaltovaných pásov. Ide o spoje pri jednovrstvovom alebo dvojvrstvovom hydroizolačnom systéme, o vzájomné spoje medzi jednotlivými pásmi alebo o napojenie na prestupujúce a ukončujúce konštrukcie (napr. prienik potrubia). Vzájomné spoje medzi jednotlivými pásmi možno podľa umiestnenia rozdeliť na priečne (čelné) a pozdĺžne (bočné). Na obr. 1 je pohľad na plochú strechu s povlakovou krytinou z asfaltovaných pásov, kde je znázornené ukladanie pásov a ich vzájomné spájanie medzi sebou.

Správne natavený spoj je ten, z ktorého vytečie návalok asfaltu (tzv. húsenica) v šírke približne do 1 cm. V prípade priečneho (čelného) spoja, keď sa spoj realizuje na hrubozrnný posyp, sa odporúča tento posyp najprv nahriať v šírke spoja a stierkou vtrieť do asfaltu (obr. 2).

Obr. 1: Pohľad na plochú strechu z asfaltovaných pásovObr. 2: Zastierkovanie posypu v mieste priečneho spoja

Dôležité je dávať pozor, aby sa nepoškodila nosná vložka asfaltovaného pásu. Zastierkovanie je potrebné pri jednovrstvových krytinách z asfaltovaných pásov, pri ktorých by hrúbka pásu mala byť minimálne 5 mm. V prípade nekvalitne realizovaného spoja môže po určitom čase dochádzať v dôsledku starnutia materiálu k postupnému otváraniu (odlupovaniu) spoja (obr. 3).

Pri hrubozrnnom posype a tenších asfaltovaných krycích vrstvách môže dôjsť pri natavení k slabému obaleniu asfaltu i posypu, k nekvalitnému spojeniu pásov a následne po určitom čase aj k úplnému oddeleniu pásov (obr. 4).

Obr. 3: Samovoľné odlupovanie spoja povlakovej krytinyObr. 4: Úplné rozvoľnenie priečneho spoja asfaltovanej povlakovej krytiny

 
Meranie odolnosti proti odlupovaniu v spoji
Na zistenie odolnosti spoja proti odlupovaniu sa pri vybraných typoch asfaltovaných pásov pre šírky spojov 6 a 10 cm realizovali merania pri laboratórnej teplote 23 °C a vlhkosti 50 %. Obidve šírky spojov boli natavené, buď asfalt na asfalt, alebo asfalt na posyp.

Na zisťovanie pevnosti spoja a jeho správania sa ako celku sa použila skúška odolnosti proti odlupovaniu, nazývaná aj Peel Test. Pri tejto skúške sa všeobecne dosahujú pevnosti približne o 80 až 90 % menšie ako pri šmykovej odolnosti v spojoch. Na správanie spoja má veľký vplyv typ a hrúbka asfaltovej krycej vrstvy, adhézia asfaltovej krycej vrstvy k nosnej vložke, adhézia asfaltu k posypu alebo adhézia asfaltu nataveného na asfalt. Keďže pri tejto skúške sa nedosahujú vysoké hodnoty pevnosti, nosná vložka nie je až taká dôležitá ako napríklad pri skúške šmykovej odolnosti.

Výsledky oboch skúšok preukázali, že spoje sa správali rôznorodo a že so zmenou teploty sa výrazne menili aj ich pevnosti.

Na obr. 5 je porovnanie dvoch druhov asfaltovaných pásov SBS a APP, ktorých správanie sa podstatne líšilo. Najväčšiu pevnosť spoja v odlupovaní dosiahne asfaltovaný pás SBS, modifikovaný pri laboratórnej teplote +23 °C, a asfaltovaný pás APP, modifikovaný pri teplote –25 °C. Dôležité je však pripomenúť, že pri iných typoch asfaltovaných pásov by výsledky boli odlišné.

Obr. 5: Porovnanie hodnôt minimálnej a maximálnej pevnosti spoja v odlúpení pri zmene teploty. Asfaltované pásy typu APP a SBS, spoj so šírkou 10 cm, zhotovený spôsobom asfalt na posyp bez zastierkovaniaObr. 6: Porovnanie hodnôt minimálnej a maximálnej pevnosti spoja v odlúpení pri teplote 23 °C a relatívnej vlhkosti 50 %. Asfaltované pásy, spoj so šírkou 10 cm, zhotovený spôsobom asfalt na asfalt a asfalt na posyp bez zastierkovania

Na zistenie rozdielu pevnosti spoja v odlupovaní sa merali spoje zhotovené spôsobom asfalt na asfalt a porovnali sa so spojmi zrealizovanými spôsobom asfalt na posyp bez zastierkovania. Výsledok merania je znázornený na obr. 6, kde sa na siedmich rôznych typoch asfaltovaných pásov porovnáva pevnosť jednotlivých druhov s rozličnými spôsobmi realizácie spoja pri teplote 23 °C a 50 % relatívnej vlhkosti.

Merania sa sústredili na analýzu spoja asfaltovaných pásov ako hydroizolácie striech, ktoré boli natavované propán-butánovým plameňom. Výsledky, ktoré boli vyhodnotené, môžu mať v praxi rozdielne parametre, ak sa spoje nesprávne zrealizujú. Nekvalitne vytvorený spoj má počas užívania (treba pripočítať starnutie materiálu) menšiu šancu prenášať všetky zaťaženia, ktorým bude vystavený počas zabudovania do konštrukcie.

Záver
Výsledky skúšok preukázali, že SBS modifikované asfaltované pásy dosahujú vyššie pevnosti proti odlupovaniu v spoji ako APP modifikované asfaltované pásy. Odolnosť proti odlupovaniu v spojoch zhotovených spôsobom asfalt na asfalt je väčšia o 5 až 40 % ako v spojoch, ktoré sú zrealizované spôsobom asfalt na posyp bez zastierkovania, a to v závislosti od typu asfaltovaného pásu.

Pre kvalitné realizovanie povlakovej krytiny a samotného spoja je dôležitý aj ľudský faktor, ktorý najviac ovplyvňuje kvalitu budúcej povlakovej krytiny z asfaltovaných pásov. Iba zodpovednou a kvalitnou prácou sa možno vo väčšine prípadov vyhnúť haváriám v podobe zatečenia plochej strechy.

Ing. Rastislav Šmehyl
Foto: autor

Autor je technickým poradcom v spoločnosti ­Icopal a. s.

Recenzoval Stanislav Čižmárik, ktorý pôsobí v spoločnosti Strestav, s. r. o.

Literatúra
1. Šmehyl, R.: Riešenie problematiky pevnosti spojov povlakovej krytiny z asfaltovaných pásov. In: Strechy 2003 (zborník). Bratislava: SvF STU, 2003, s. 163 – 171.
2. Šmehyl, R.: Písomná časť dizertačnej skúšky – pevnosť vzájomného spoja asfaltovaných povlakových krytín. Bratislava, 2004.
3. Šmehyl, R.: Pevnosť spoja asfaltovaných povlakových krytín. In: JUNIORSTAV 2005 (zborník). Brno: SvF VUT, 2005, s. 216 – 222.
4. Šmehyl, R.: Povlaková krytina plochej strechy z asfaltovaných pásov. In: Stavebnícka ročenka 2005. Bratislava: Vydavateľstvo JAGA, 2004, s. 28 – 31.
5. Oláh, J., Šmehyl, R.: Poruchy krytín z asfaltovaných pásov. In: Stavajte s nami – edícia Dom a byt (časopis). Bratislava, apríl 2005, s. 48 – 49.
6. Šmehyl, R.: Klampiarske práce striech s povlakovou krytinou z asfaltovaných pásov. In: Strechy 2004 (zborník). Bratislava: SvF STU, 2004, s. 121 – 129.
7. Oláh, J. a kol.: Poruchy strešných plášťov a ich optimálna oprava. Bratislava: Eurostav, 2006.