Búranie stavebných objektov
V histórii stavebníctva pri vývoji nových stavebných hmôt a pri nových požiadavkách na konštrukčné riešenia nevyhnutne prichádzalo k obmene stavieb. Zomknutosť ľudských sídiel vyžadovala priestor pre novú výstavbu, čo viedlo k odstraňovaniu stavieb prekážajúcich novej výstavbe.
Spôsob odstraňovania stavieb v minulosti závisel od druhu stavebného materiálu a od typu stavby. Do polovice 19. storočia bola väčšina stavieb postavená výhradne z kameňa a z tehál spojených maltou. Tieto objekty sa búrali ručne a materiál sa opätovne použil na novú výstavbu.
S vynálezom cementu prišli nové konštrukčné materiály – betón a železobetón. Moderné využitie betónu a následne železobetónu možno datovať rokom 1900. Pevnostné parametre umožnili navrhovať nové konštrukcie, čo viedlo použiť železobetón a oceľ na výstavbu výškových stavieb nového typu. Búracie práce tak znamenali rozpájanie oveľa pevnejších materiálov, čo vyžadovalo vyššie nároky na ich odstránenie.
Vývoj búracích prác napredoval spolu s rozvojom výkonných strojov v priebehu 20. storočia. V terminológii búrania sa stretávame s pojmami demolícia stavieb, deštrukcia, odstránenie stavby a likvidácia stavebného objektu.
Strojné technológie búrania
Pri búraní murovaných stavieb sa najprv využívalo strhávanie konštrukcií pomocou lán ťahaných nákladnými vozidlami alebo dozérov s následným nakladaním pomocou málo výkonných rýpadiel s malým výškovým dosahom. Tieto technológie vyžadovali postupné znesenie strešného plášťa po jeho ručnom rozobraní, znesenie krovu a následné strhávanie zvislých a vodorovných konštrukcií. Ich výhodou bolo, že stavebný materiál sa dal ľahko roztriediť.
Pokrok v búraní výškových stavieb ovplyvnil stroj typu dragline so štíhlym ramenom a ťažkým oceľovým závažím dopadajúcim na povrch stavby. Tento spôsob sa uplatnil pri murovaných, železobetónových, obytných a priemyslových stavbách a železobetónových chladiacich vežiach. Významný posun vo vývoji búracích prác je spojený s nástupom hydraulicky ovládaných strojov. Vyvinuli sa špeciálne zariadenia, ktoré našli uplatnenie v búracích prácach. Ide hlavne o hydraulické kladivá, drviace a štiepacie čeľuste so silou v čeľustiach 1 000 až 6 000 kN a neustále sa zväčšujúcim dosahom ramien nosičov týchto zariadení (podvozkov rýpadiel).
Železobetónové stavby
Súčasné železobetónové konštrukcie sa vyznačujú veľkým množstvom oceľovej výstuže. Drviace čeľuste narušia konštrukčné prvky a po ich oddelení od vlastnej konštrukcie ich strhávajú k päte konštrukcie. Pri strojnom rozobratí železobetónovej konštrukcie sa postupuje vždy od najvyšších podlaží smerom nadol. Podobne sa využívajú nožnice na búranie oceľového skeletu. Pomocou nožníc s tlakom až 5 500 kN je možné postupne oddeliť prvky I-profilu s rozmermi 310 × 288 mm.
Za strojné búranie sa označuje búranie pomocou špeciálnej technológie, ktorá funguje na princípe rozrezania železobetónovej steny. Používa sa pri štíhlych výškových železobetónových tubusoch. Zariadenie postupne odrezáva plochy železobetónovej steny vo zvislom a vodorovnom smere, odhadzuje ich a postupne špirálovito klesá. Búranie železobetónových stavieb je spojené s veľkým množstvom ručných prác pri rozpaľovaní výstužných prvkov uvoľnených pri porušení železobetónu.
Búranie stavebných objektov pomocou trhavín
Použitie trhavín pri priemyselnom búraní stavebných objektov sa úspešne využíva od 50. rokov minulého storočia. Odstrel stavebných objektov je spojený s vývojom kvalitných elektrických a časovaných rozbušiek a výkonných roznetníc. Pri demolícii odstrelom treba do muriva umiestniť veľké množstvo trhavinových náloží uložených do vývrtov. Spôsob zbúrania stavebného objektu je obyčajne založený na deštrukcii celého objektu. Princípom demolície je podstrelenie nosných častí konštrukcie na navrhnutej úrovni. Pre jednotlivé typy stavebných objektov sa volia vhodné deštrukčné rezy, ktoré predstavujú plochu preloženú do jednej alebo niekoľkých úrovní nosných prvkov stavby. Búranie pomocou trhavín sa uplatňuje hlavne pri výškových stavbách, pri ktorých už nemožno použiť strojné technológie.
Pri murovaných konštrukciách sa používajú jednoradové a viacradové deštrukčné rezy na úrovni terénu, prípadne aj suterénu s načasovaním náloží trhavín tak, aby ku zrúteniu konštrukcie došlo vo zvislom smere. Pri stavbách v súvislej zástavbe sa zrútenie nasmeruje do stredu stavby. Železobetónové a oceľové konštrukcie sa prekladajú vysokými a šikmými deštrukčnými rezmi, ktoré pri páde umožňujú vychýlenie konštrukcie do požadovaného smeru.
Špeciálnymi stavbami, pri ktorých sa úspešne používajú trhaviny, sú továrenské komíny, chladiace veže, mosty a stavby s klenbami, ako aj všetky typy železobetónových a oceľových objektov.
Pri demolícii oceľových konštrukcií sa používajú nálože príložné, ktoré sa ukladajú priamo na oceľové prvky. Výbuch týchto náloží vyvoláva rázovú vlnu, ktorú je nutné obmedziť na prijateľnú mieru odľahčením konštrukcie a zmenšením profilov nosných prvkov konštrukcie.
V zahraničí sa pomocou trhavín úspešne búrajú panelové domy a výškové stavby s mnohými poschodiami.
Búranie pomocou trhacích prác si vyžaduje špeciálnu odbornosť so širokým záberom znalostí – takou je odbornosť vedúceho trhacích prác, ktorá sa viaže na znalosti použitia trhavín, a absolvent príslušného odborného vzdelávania skladá skúšku pred štátnou komisiou. Povolenie na demolície odstrelom stavebného objektu vydáva Slovenský banský úrad.
Požiadavky na odbornosť pracovníkov
Búranie stavebných objektov sa z hľadiska odbornosti viaže na znalosti spojené s hodnotením stavu objektu pomocou stavebnotechnického prieskumu, so znalosťami statiky pri hodnotení pevnostných parametrov nosných prvkov a dynamiky pri šírení seizmickej vlny vyvolanej trhavinou a v prípade použitia trhavín znalosťami trhacej techniky doloženými preukazom technického vedúceho odstrelov. Technologický postup pri strojnom búraní a technický projekt odstrelu pri demolícii odstrelom musí spracovať odborný pracovník. Súčasťou technologického postupu a projektu trhacích prác je súbor bezpečnostných predpisov, s ktorými sa musia oboznámiť všetci pracovníci. Na zbúranie stavebného objektu nadväzujú práce spojené s odstránením rumoviska, ktoré treba považovať za druhotný stavebný materiál.
Ručné a strojné technológie umožňujú selektívne rozobratie a uloženie tohto materiálu na jeho prípadné ďalšie využitie. Strojné technológie s využitím ťažkej mechanizácie pri všetkých typoch stavieb tiež umožňujú selektívnu ťažbu už pri postupnom búraní. Pri demolícii odstrelom však dochádza k zmiešaniu stavebného odpadu a pri likvidácii rumoviska treba materiál roztriediť.
Stavebný odpad máva väčšinou inertný charakter. Okrem strešnej krytiny s azbestom, prípadne s dechtom, a okrem materiálov znečistených počas využívania stavby je stavebný odpad (stavebné drevo, stavebná oceľ, železobetón, betón, tehly a malta) zo zdemolovaných stavieb ekologicky neškodný a recyklovateľný.
Ing. Jiří Lukš, PhD.
Foto: archív vydavateľstva
Autor pôsobí na Stavebnej fakulte Vysokej školy banskej – Technickej univerzite Ostrava.
Literatúra
1. Lippok, J. – Korfu, D.: Abbrucharbeiten. Köln, 2004.
2. Dostál, J.: Demolice stavebních objektů odstřelem. Pardubice: 1983.
3. Lukš, J.: Demolície stavieb (prednášky). Vysoká škola banská – Technická univerzita Ostrava, 2005–2009.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.
