Bezpečná evakuácia
Stretávame sa s ním na staniciach, letiskách, vo verejných a administratívnych budovách, priemyselných podnikoch, malých i veľkých obchodných centrách, hoteloch, supermarketoch či rekreačných zariadeniach. Slovom, všade tam, kde je nevyhnutné spĺňať požiadavky na bezpečnosť.
Vopred nahraté správy nielen presne informujú podľa špecifických podmienok daného úseku, ale musia umožniť aj vysielanie aktuálnych informácií zasahujúcich jednotiek (hasiči, polícia, zdravotníctvo). Či už ide o vyvolanie osôb, evakuačné pokyny, alebo o náladovú hudbu – ozvučovací systém by mal zaistiť, aby hlásenie počul správny človek v správny čas. Od bezchybnej činnosti požiarneho a evakuačného rozhlasu veľakrát závisia zdravie a životy ľudí, preto sa naň kladú prísne bezpečnostné požiadavky.
Núdzový zvukový systém v praxi najčastejšie predstavuje systém rozhlasu s moduláciou 100 V. Môžu ho kontrolovať alebo obsluhovať zodpovedné osoby, ale môže aj bezobslužne spolupracovať so systémom detekcie nebezpečenstva – zvyčajne so systémom elektrickej požiarnej signalizácie. Novopostavené budovy majú použitie zvukového systému predpísané už v prípravnej fáze projektovania, inštalácia do jestvujúcich objektov je vždy prínosom.
V zmysle súčasne platných legislatívnych požiadaviek sa núdzový zvukový systém (evakuačný požiarny rozhlas) riadi osobitnými právnymi predpismi v znení neskorších zmien:
|
Hlavné požiadavky na požiarny a evakuačný rozhlas
- Spolupráca s požiarnou ústredňou alebo iným poplachovým zariadením. Ide o možnosť pripojenia dostatočného počtu vstupných kontaktov z ústredne požiarnej signalizácie (EPS), resp. iných zariadení, ktorých prevádzka vplýva na bezpečnosť osôb pohybujúcich sa v objekte. Možno doplniť ďalšie vstupné kontakty.
- Adresné smerovanie evakuačnej správy do danej časti objektu. Po vyhodnotení požiaru v konkrétnej zóne objektu sa aktivuje príslušný modul a príslušný zosilňovač, a tým aj reťazec reproduktorov. Evakuačná správa zaznamenaná v digitálnom záznamníku signalizuje tento stav červeným blikajúcim svetlom s výstražným nápisom (napr. POŽIAR!!!). Po krátkom zaznení zvuku sirény sa správa nepretržite prehráva až do jej deaktivovania. Záznamový modul má v tejto chvíli najvyššiu prioritu, a ak je aktivovaný, automaticky preruší vysielanie mikrofónov alebo hudobnej produkcie. V tejto chvíli sa môže začať riadená evakuácia.
- Riadená (postupná) evakuácia osôb. Obsluha musí poznať objekt, jeho delenie na časti a požiarne únikové cesty. Počas automatického prehrávania evakuačnej správy môže obsluha vstupovať do hlásenia ručným mikrofónom. Oznam z mikrofónu sa automaticky smeruje do danej zóny objektu, pričom obsluha ho môže ďalej posúvať do tých častí, kde sa predpokladá šírenie požiaru. Tak bude budova evakuovaná riadene – postupne, a nie hromadne, aby nevznikla situácia, keď sa únikové východy a schodiská zaplnia unikajúcimi osobami. Ak v prípade poruchy požiarna ústredňa EPS nevyhlási požiar, ktorý v skutočnosti vznikol, môže tak urobiť obsluha rozhlasovej ústredne ručne po upovedomení. Potom sa môže začať evakuácia pomocou mikrofónových ovládačov.
- Evakuačné hlásenia vo viacerých jazykoch. Vzhľadom na možnú prítomnosť ľudí hovoriacich rôznymi jazykmi v objekte sa hlásenia šíria aspoň v dvoch-troch svetových jazykoch.
- Adresovateľné vyhlasovanie oznamov mikrofónom. Ide o možnosť zapojenia viacerých mikrofónových ovládačov s využitím existujúcej PC siete.
- Určenie priority všetkým operáciám. Najvyššiu prioritu má modul, ktorý spracováva signál z požiarnej ústredne. Ďalšiu prioritu majú mikrofónové ovládače, ktoré adresne smerujú hovorený oznam. Mikrofónom možno určiť prioritu – ak je aktívny napríklad mikrofón č. 3, mikrofóny č. 1 a 2 dokážu vstúpiť do vysielania a umlčať mikrofón č. 3. Opačne to však nie je možné – mikrofón s nižším poradovým číslom má vyššiu prioritu ako mikrofón s vyšším poradovým číslom. Najnižšiu prioritu má hudobná produkcia vysielaná do vytypovaných zón objektu.
- Hudobné pozadie. Hudobnú produkciu možno smerovať do vytypovaných častí objektu, do viacerých nezávislých zón s ovládaním a nastavením ľubovoľnej (alebo viacerých) zóny.
- Návrh delenia objektu, rozmiestnenie a výkon reproduktorov, zrozumiteľnosť oznamov. Delenie objektu závisí od návrhu projektu. Objekt môže byť rozdelený aj po jednotlivých poschodiach a ich častiach. Ideálne je, ak zóna EPS korešponduje so samostatnou reproduktorovou zónou.
- Požadovaný výkon koncových zosilňovačov. Koncové zosilňovače a reproduktorové zóny sú v celom reťazci požiarno-evakuačného rozhlasu najviac namáhané prvky, preto si vyžadujú neustálu kontrolu. Návrh koncových zosilňovačov je daný počtom reproduktorov a ich požadovaným výkonovým zaťažením. Zosilňovače musia mať ochranné obvody pre prípad skratu, preťaženia a prebudenia.
- Dohľad nad reproduktorovými linkami a koncovými zosilňovačmi. Keďže jednotlivé reproduktory a ich káblové rozvody sú väčšinou vzdialené od ústredne, musí mať obsluha prehľad o stave reproduktorových zón. Na ich kontrolu sú určené moduly, ktoré strážia reproduktorové linky.
- Nezávislosť od výpadku napájania 230 V/AC – nepretržitá prevádzka minimálne 30 minút. Rovnako ako pri nezávislosti od výpadku napájania požiarno-evakuačného rozhlasu počas 30 minút, aj káblové rozvody reproduktorových liniek a samostatného prívodu napájania 230 V/AC sa musia realizovať káblami, ktoré sú pri požiare funkčné minimálne 30 minút (podľa STN IEC 60331).
Vladimír Durdovanský
Foto: Icopal
Autor je manažérom pre technickú správu v spoločnosti SAWBAC Slovensko, a. s., 23 rokov pracuje v odbore správy budov, bytov a tepelného hospodárstva.