Bezpečná evakuácia

Bezpečná evakuácia

Stretávame sa s ním na staniciach, letiskách, vo verejných a administratív­nych budovách, priemyselných podnikoch, malých i veľkých obchodných centrách, hoteloch, supermarketoch či rekreačných zariadeniach. Slovom, všade tam, kde je nevyhnutné spĺňať požiadavky na bezpečnosť.

Núdzový zvukový systém alebo častejšie používaný výraz evakuačný rozhlas (evakuačný požiarny rozhlas – EPR) je jedným z najlepších riešení, ako požiadavky na bezpečnosť zvládnuť. Základná funkcia núdzového zvukového systému je rovnaká ako pred rokmi – distribuuje do objektu správy. Ide pritom o vysielanie jasných a vyčerpávajúcich informácií o núdzových opatreniach, upozorneniach, hláseniach a osloveniach. Na základe toho sa inštaláciou ozvučovacích systémov sleduje niekoľko cieľov: osoby v danom objekte musia brať informácie vážne a ihneď musia vedieť, čo sa v objekte deje. Informácie treba prijímať tak, aby nevznikla panika a neobjavili sa chybné reakcie.

Vopred nahraté správy nielen presne informujú podľa špecifických podmienok daného úseku, ale musia umožniť aj vysielanie aktuálnych informácií zasahujúcich jednotiek (hasiči, polícia, zdravotníctvo). Či už ide o vyvolanie osôb, evakuačné pokyny, alebo o náladovú hudbu – ozvučovací systém by mal zaistiť, aby hlásenie počul správny človek v správny čas. Od bezchybnej činnosti požiarneho a evakuačného rozhlasu veľakrát závisia zdravie a životy ľudí, preto sa naň kladú prísne bezpečnostné požiadavky.

Núdzový zvukový systém v praxi najčastej­šie predstavuje systém rozhlasu s moduláciou 100 V. Môžu ho kontrolovať alebo obsluhovať zodpovedné osoby, ale môže aj bezobslužne spolupracovať so systémom detekcie nebezpečenstva – zvyčajne so systémom elektrickej požiarnej signalizácie. Novopostavené budovy majú použitie zvukového systému predpísané už v prípravnej fáze projektovania, inštalácia do jestvujúcich objektov je vždy prínosom.

V zmysle súčasne platných legislatívnych požiadaviek sa núdzový zvukový systém (evakuačný požiarny rozhlas) riadi osobitnými právnymi predpismi v znení neskorších zmien:

  • zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi,
  • vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii,
  • vyhlášky MV SR č. 90/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb,
  • STN EN 60849 Núdzové akustické systémy.

Hlavné požiadavky na požiarny a evakuačný rozhlas

  • Spolupráca s požiarnou ústredňou alebo iným poplachovým zariadením. Ide o možnosť pripojenia dostatočného počtu vstupných kontaktov z ústredne požiarnej signalizácie (EPS), resp. iných zariadení, ktorých prevádzka vplýva na bezpečnosť osôb pohybujúcich sa v objekte. Možno doplniť ďalšie vstupné kontakty.
  • Adresné smerovanie evakuačnej správy do danej časti objektu. Po vyhodnotení požiaru v konkrétnej zóne objektu sa aktivuje príslušný modul a príslušný zosilňovač, a tým aj reťazec reproduktorov. Evakuačná správa zaznamenaná v digitálnom záznamníku signalizuje tento stav červeným blikajúcim svetlom s výstražným nápisom (napr. POŽIAR!!!). Po krátkom zaznení zvuku sirény sa správa nepretržite prehráva až do jej deaktivovania. Záznamový modul má v tejto chvíli najvyššiu prioritu, a ak je aktivovaný, automaticky preruší vysielanie mikrofónov alebo hudobnej produkcie. V tejto chvíli sa môže začať riadená evakuácia.
  • Riadená (postupná) evakuácia osôb. Obsluha musí poznať objekt, jeho delenie na časti a požiarne únikové cesty. Počas automatického prehrávania evakuačnej správy môže obsluha vstupovať do hlásenia ručným mikrofónom. Oznam z mikrofónu sa automaticky smeruje do danej zóny objektu, pričom obsluha ho môže ďalej posúvať do tých častí, kde sa predpokladá šírenie požiaru. Tak bude budova evakuovaná riadene – postupne, a nie hromadne, aby nevznikla situá­cia, keď sa únikové východy a schodiská zaplnia unikajúcimi osobami. Ak v prípade poruchy požiarna ústredňa EPS nevyhlási požiar, ktorý v skutočnosti vznikol, môže tak urobiť obsluha rozhlasovej ústredne ručne po upovedomení. Potom sa môže začať evakuácia pomocou mikrofónových ovládačov.
  • Evakuačné hlásenia vo viacerých jazykoch. Vzhľadom na možnú prítomnosť ľudí hovoriacich rôznymi jazykmi v objekte sa hlásenia šíria aspoň v dvoch-troch svetových jazykoch.
  • Adresovateľné vyhlasovanie oznamov mikrofónom. Ide o možnosť zapojenia viacerých mikrofónových ovládačov s využitím existujúcej PC siete.
  • Určenie priority všetkým operáciám. Najvyššiu prioritu má modul, ktorý spracováva signál z požiarnej ústredne. Ďalšiu prioritu majú mikrofónové ovládače, ktoré adresne smerujú hovorený oznam. Mikrofónom možno určiť prioritu – ak je aktívny napríklad mikrofón č. 3, mikrofóny č. 1 a 2 dokážu vstúpiť do vysielania a umlčať mikrofón č. 3. Opačne to však nie je možné – mikrofón s nižším porado­vým číslom má vyššiu prioritu ako mikrofón s vyšším poradovým číslom. Najnižšiu prioritu má hudobná produkcia vysielaná do vytypovaných zón objektu.
  • Hudobné pozadie. Hudobnú produkciu možno smerovať do vytypovaných častí objektu, do viacerých nezávislých zón s ovládaním a nastavením ľubovoľnej (alebo viacerých) zóny.
  • Návrh delenia objektu, rozmiestnenie a výkon reproduktorov, zrozumiteľnosť oznamov. Delenie objektu závisí od návrhu projektu. Objekt môže byť rozdelený aj po jednotlivých poschodiach a ich častiach. Ideálne je, ak zóna EPS korešponduje so samostatnou reproduktorovou zónou.
  • Požadovaný výkon koncových zosilňovačov. Koncové zosilňovače a reproduktorové zóny sú v celom reťazci požiarno-evakuačného rozhlasu najviac namáhané prvky, preto si vyžadujú neustálu kontrolu. Návrh koncových zosilňovačov je daný počtom reproduktorov a ich požadovaným výkonovým zaťažením. Zosilňovače musia mať ochranné obvody pre prípad skratu, preťaženia a prebudenia.
  • Dohľad nad reproduktorovými linkami a koncovými zosilňovačmi. Keďže jednotlivé reproduktory a ich káblové rozvody sú väčšinou vzdialené od ústredne, musí mať obsluha prehľad o stave reproduktorových zón. Na ich kontrolu sú určené moduly, ktoré strážia reproduktorové linky.
  • Nezávislosť od výpadku napájania 230 V/AC – nepretržitá prevádzka minimálne 30 minút. Rovnako ako pri nezávislosti od výpadku napájania požiarno-evakuačného rozhlasu počas 30 minút, aj káblové rozvody reproduktorových liniek a samostatného prívodu napájania 230 V/AC sa musia realizovať káblami, ktoré sú pri požiare funkčné minimálne 30 minút (podľa STN IEC 60331).

Vladimír Durdovanský
Foto: Icopal

Autor je manažérom pre technickú správu v spoločnosti SAWBAC Slovensko, a. s., 23 rokov pracuje v od­bore správy budov, bytov a tepelného hospodárstva.