Partneri sekcie:

Bude sa aj na Slovensku rozvíjať využívanie fotovoltiky?

Bude sa aj na Slovensku rozvíjať využívanie fotovoltiky?

Táto otázka charakterizuje hlavnú tému našej dnešnej ankety a nadväzuje na niekoľko ťažkých mesiacov, počas ktorých sa vytváralo právne prostredie upravujúce podnikanie na tomto úseku využívania obnoviteľných zdrojov energie. Množstvo rokovaní všetkých zúčastnených strán vyústilo nakoniec do prijatia nového výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č. 2/2010 z 23. júna 2010. Čo sa (od neho) pre vývoj tohto sektora ďalej očakáva? Ktoré najväčšie prekážky tu ešte prípadne pretrvávajú? Je už nastavenie aktuálnej legislatívy dostatočné? Pokúsime sa hľadať odpovede na tieto aj ďalšie otázky. Bližšie sa téme fotovoltike venujeme aj v samostatnom článku tohto časopisu.

1.    Slovenská republika sa zaviazala, že v roku 2020 bude vyrábať až 14 % energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Aký percentuálny podiel by podľa vás mala/mohla mať v tom čase výroba elektrickej energie zo slnečnej na celkovej produkcii elektrickej energie z OZE?

2.    Ako vnímate presadzovanie a realizáciu fotovoltických (FV) inštalácií na Slovensku? Stoja jej ďalšiemu vývoju v ceste nejaké bariéry? Viete, ako by sa dali odstrániť? Ako k tomu prispieva súčasné legislatívne prostredie na tomto úseku?

3.    Ktoré sú podľa vášho názoru najperspektívnejšie typy inštalácie fotovoltiky v podmienkach Slovenska?

4.    V rámci podpory podnikania vo fotovoltike je v Slovenskej republike zavedený systém výkupných cien. Existujú tu podľa vás aj iné možnosti podpory – predovšetkým s cieľom väčšieho rozšírenia fotovoltiky pri individuálnych malých inštaláciách do 100 kWp?

5.    Myslíte si, že sa Slovensko môže prípadne aj aktívne uplatniť v oblasti FV priemyslu, vedy a výskumu?

Ing. Pavol Kosa
Slovenská inovačná a energetická agentúra
Sekcia energetických činností
Odbor legislatívy, metodológie a vzdelávania

1.  Ak uvažujeme, že z hľadiska prevádzkového výkonu elektrizačnej sústavy (ES) SR by bolo únosných približne 300 MWp inštalovaných vo FV elektrárňach, pri ročnej priemernej produkcii 1 MWh z 1 kWp je to asi 300 GWh/r. Ak pritom počítame s ročnou produkciou elektriny na Slovensku vo výške 30 000 GWh, vychádza to asi na 1 %.

2.  V súčasnosti sa plánujú realizácie FV elektrární, resp. sú požiadavky na pripojenie do ES SR omnoho vyššie, než je únosné z hľadiska spoľahlivosti a technickej a prevádzkovej bezpečnosti ES SR.
   
Za určitú bariéru možno považovať nevyhnutnosť vydania osvedčenia o súlade s dlhodobou energetickou politikou  MH SR ku všetkým zdrojom na báze fotovoltiky okrem zdrojov na budovách s výkonom do 100 kWp. Toto opatrenie bolo prijaté s cieľom „uregulovania“ celkového inštalovaného výkonu fotovoltiky v rámci SR. Jednoduchším a transparentným riešením „neprehriatia“ FV inštalácií by bolo podstatné zníženie hranice prebratia zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom príslušnej distribučnej sústavy (teraz je to podľa zákona č. 309/2009 Z. z. 4 MW), a preniesť tak riešenie spoľahlivosti dodávky elektriny na prevádzkovateľa FV elektrárne. Najviac však chýba odborný a verejne dostupný materiál – analýza, v ktorej by sa zhodnotili reálne všetky plusy a mínusy tejto technológie využitia OZE v súvislostiach prevádzkovania ES SR.

3.  Jednoznačne sa prikláňam na stranu inštalácií FV technológií na budovách, ktoré sú priamo stavebnými prvkami, so záväzkom prevádzkovateľa budovy spotrebovať určitý podiel (40 až 60 %) vyprodukovanej elektriny priamo v budove.

4.  Súčasná podpora prostredníctvom pomerne vysokej výkupnej ceny, resp. doplatku je dobrou motiváciou. V rámci spracovávania budúcich výnosov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) by však bolo dobré pri výkupných cenách elektriny z fotovoltiky uvažovať o zvýhodnení produkcie zo systémov inštalovaných na budovách. Nejaká forma podpory by bola možno dobrá prostredníctvom príspevku poskytovaného pri výstavbe a rekonštrukcii budov.

5.  Slovensko sa v tejto oblasti nielen môže uplatniť, ale už sa aj uplatňuje:
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK sa aktívne podieľa na výskume podmienok využitia rôznych FV technológií v podmienkach SR a Strednej Európy (prof. RNDr­. Peter Kúš, DrSc.). Oblasti využitia FV technológií sa venuje aj Výskumné centrum excelentnosti OZE na STU Bratislava.

Ing. Juraj Ulehla, PhD. 
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI)
predseda dozornej rady

1.  Je to práve fotovoltika, ktorá sa spomedzi dostupných OZE ukazuje byť najperspektívnejšou, zároveň sa pri nej očakáva aj najdynamickejší pokles cien. Fotovoltika by sa mala cenou vyrobenej elektriny vyrovnať cene, ktorú za elektrinu platia domácnosti, v horizonte 5 až 7 rokov. Preto by tento podiel mal byť vysoký a tvoriť 1/3 až 1/2 produkcie z OZE.

2.  Na Slovensku sa príslušná legislatíva už niekoľkokrát menila – a to za veľmi krátke obdobie –, čo neprospieva rozvoju podnikateľského sektora ani nevysiela dobrý signál do zahraničia smerom k významným FV spoločnostiam. Trh fotovoltiky je mladý a na správny rast potrebuje stabilné prostredie a perspektívu. Naopak, obdobia boomu a zamrazenia mu neprospievajú.

Rozvoju fotovoltiky na Slovensku by výrazne pomohlo spracovanie širokospektrálnej štúdie, ktorá by sa zaoberala vplyvom na elektrické siete, cenu elektriny a na ekonomiku, čím by sa pomenovali bariéry rozvoja a možnosti použitia fotovoltiky. Umožnila by sa tak systematická tvorba podnikateľského prostredia, ktorá zatiaľ vznikala skôr pod vplyvom série často protichodných opatrení bez podloženia faktami.

3.  Najperspektívnejšie typy inštalácií sú tie, ktoré v nasledujúcich rokoch umožnia dosiahnuť synergiu z lacnej výroby a úspory z výroby v mieste spotreby. Sú to inštalácie integrované do fasád výškových budov, ako aj systémy na strechách rodinných domov a priemyselných hál – čiže všade tam, kde svieti slnko a existuje spotreba elektriny.

4.  Skúsenosti s rozličnými systémami podpory OZE v krajinách západnej Európy aj inde vo svete ukazujú, že systém výkupných cien je najúčinnejší. Tento systém zároveň zachováva kritérium transparentnosti a rovnakých podmienok pre všetkých žiadateľov. Najmä na naštartovanie malých inštalácií však treba dotiahnuť ešte ďalšie významné faktory – dramaticky skrátiť a zjednodušiť proces pripojenia do elektrickej siete, znížiť administratívu potrebnú na zapojenie sa do režimu výkupných cien a tiež prostredníctvom stavebného zákona upraviť výstavbu strešných FV inštalácií na ohlášku.

5.  Slovensko sa v tejto oblasti určite môže uplatniť. Existujú tu paralely aj s inými oblasťami rozvoja vedy a výskumu, a to aj napriek tomu, že Slovensko je malá krajina a Microsoft v nej nesídli. Na vývoji aplikácií a softvéru založenom na produktoch Microsoftu tu však pracujú tisíce až desaťtisíce programátorov. S rastúcim trhom akejkoľvek hi-tech technológie vzniká všade priestor na uplatnenie vedy a výskumu.

Ing. Kristína Lanáková
Slovak RE Agency
1.    V mnohých odborných článkoch a analýzach sa stretávame s konštatovaním, že fotovoltika je veľmi perspektívne odvetvie, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj prax. Na Slovensku sa však fotovoltika stáva v mnohých prípadoch skôr terčom kritiky než obhajoby.
   
Slovensko sa zaviazalo k výrobe energie so 14-percentným podielom OZE na celkovej energetickej spotrebe do roku 2020. Z toho najväčší podiel predstavujú OZE vo výrobe elektrickej energie (viac ako 25 %) a práve v tejto oblasti by mala mať svoje uplatnenie aj výroba elektrickej energie zo slnka. Podľa návrhu akčného plánu pre energiu z OZE však predstavuje jej podiel na daných 25 % len niečo vyše 3 %, teda približne 1 % z celkovej produkcie elektrickej energie na Slovensku. Na druhej strane, podľa analýz Európskej asociá­cie fotovoltického priemyslu (EPIA) by fotovoltika mohla pokryť až 12 % spotreby elektriny v EÚ do roku 2020.

2.  V roku 2009 bolo na Slovensku inštalovaných okolo 180 kW grid-on systémov, teda systémov zapojených do distribučnej sústavy. V prvom polroku tohto roka narástol počet pripojených inštalácií na približne
10 MW (najmä v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona na podporu OZE) a očakáva sa, že do konca roka sa tento počet ešte niekoľkokrát znásobí. Vidieť teda, že trend je pozitívny, ale neustále netransparentné ad hoc zmeny v legislatíve spôsobujú obavy a vyvolávajú polemiku na strane developerov, investorov aj bánk. O nedokonalostiach legislatívneho prostredia vypovedá hneď niekoľko faktov. Ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona na podporu OZE vydala Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) limit na vydávanie osvedčení, čím vlastne obmedzila kapacitu pre väčšie inštalácie (nad 1 MW). Iba po piatich mesiacoch od nadobudnutia účinnosti zákona na podporu OZE sa dostala do platnosti novela zákona o energetike, ktorá upravila povinnosť preukazovania osvedčení o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky pre všetky inštalácie s výnimkou FV zariadení umiestnených na budovách s výkonom do 100 kW.
   
Viaceré krajiny, predovšetkým v rámci EÚ, pristupujú v poslednom období k úprave zákonov podporujúcich výrobu elektrickej energie na báze slnečného žiarenia. Je tiež dôležité uvedomiť si, pri akých východiskových podmienkach k daným zmenám dochádza, a ako sa tieto zmeny realizujú. Regulácia v tejto oblasti je nevyhnutná, musí však prebiehať vo vysoko transparentných podmienkach.

3.  Najväčšiu dlhodobú perspektívu pre fotovoltiku, a to nielen na Slovensku, predstavuje jednoznačne fotovoltika integrovaná do budov (BIPV).

4.  Systém výkupných cien sa považuje za naj­efektívnejší, a hoci na podporu výroby elektrickej energie prostredníctvom slnečného žiarenia existuje viacero nástrojov, uplatňovanie tohto systému sa osvedčilo najviac.
   
Mnohé európske krajiny zvýhodňujú malé inštalácie prostredníctvom rozdielnej klasifikácie výkupných taríf v prospech menších, k zemi ukotvených, resp. strešných inštalácií. Takéto zvýhodnenie, hoci zanedbateľné (5,6 €/MWh) je aj v slovenských podmienkach.
   
Na podporu rozšírenia malých FV inštalácií by však pomohlo predovšetkým zjednodušenie byrokratických procesov.

5.  Priestor tu určite je. Od roku 2008 získala Katedra experimentálnej fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave akreditáciu nových študijných programov, ktoré zahŕňajú vedu a výskum aj v oblasti fotovoltiky na všetkých úrovniach štúdia. Katedra posilňuje aj aplikovaný výskum v oblasti fotovoltiky vytvorením nového centra excelentnosti s laboratóriom na testovanie FV materiálov. V Košiciach sa Fakulta elektroenergetiky Technickej univerzity už niekoľko rokov venuje výskumu aj v oblasti využitia solárnej energie a fotovoltiky. Okrem akademickej pôdy sa vede a výskumu v tejto oblasti venuje tiež Slovenská akadémia vied.

doc. Ing. Vladimír Šály, PhD.
Katedra elektrotechnológie
Fakulta elektrotechniky a informatiky STU

1.  V podmienkach Slovenskej republiky zahŕňa elektrická energia vyrábaná zo slnečnej energie v podstate len fotovoltické zdroje. Investori do fotovoltiky na Slovensku v súčasnosti profitujú z relatívne štedrej politiky, čo sa ukázalo na zvýšenom záujme koncom roka 2009. Na druhej strane, distribútori obmedzujú výkon pripojených FV zdrojov vzhľadom na problémy so stabilitou siete a možnosti regulácie energetického systému. Okrem toho na preplácanie rozdielu v cenách musia byť k dispozícii zdroje, keďže investície sú do veľkej miery dotované a závisia od štátnych financií. Z týchto hľadísk skôr potom vyplýva otázka, aká je vzhľadom na technologické a ekonomické pomery únosnosť podielu FV elektriny všeobecne. Stanovenie podielu FV elektriny na výrobe elektriny z OZE je súčasťou štátnej energetickej politiky.

2.  Legislatíva by mala odrážať objektívne okolnosti – či už vývoja spoločnosti alebo technologické možnosti. Bariéry rozvoja FV výroby sa často spomínajú a definujú. Vyššia miera zapojenia FV elektriny predpokladá schopnosť regulovať energetický systém s nestabilnými a nie vždy očakávanými výkonmi. Energia z FV zdroja závisí od obdobia dňa alebo roka, ale aj od iných menej predvídateľných okolností, najmä náhodných zmien počasia, respektíve oblačnosti. Čím vyšší bude podiel FV, tým väčší problém bude so zabezpečením stability výroby a spotreby. Riešenie je v zapojení výkonných a vysoko presných prediktívnych nástrojov a regulácie.

3.  Slovensko má zrejme rovnaké podmienky ako iné európske krajiny, takže by tu mala byť tendencia budovať väčšie energetické jednotky s výkonmi v desiatkach MW. Je tu však aj priestor na malé domové inštalácie s výkonom od 1 do 10 kW.

4.  FV elektrina je ešte stále neekonomický zdroj elektriny a Slovensko je malý trh, ktorý do značnej miery kopíruje situáciu v zahraničí. Podľa prognóz na najbližších 10 až 20 rokov by sa mala cena klasických a FV zdrojov postupne vyrovnať. Očakávam preto skôr obmedzovanie podpory, čo sa nakoniec prejavilo aj v SR.

5.  FV priemysel sa vo veľkej miere presúva do Číny. Dnes však nie je  problém zakúpiť výrobné zariadenie na výrobu FV komponentov – treba na to finančné zdroje, záujem a schopnosť zabezpečiť odbyt v ekonomicky únosnej miere. Veda a výskum v SR viac-menej živoria a chýba najmä prepojenie na riešenie aktuálnych problémov, ktoré by definovali výrobcovia – tí však v oblasti fotovoltiky v SR neexistujú. Niečo, čo by sa dalo pomenovať ako základný výskum vo fotovoltike však predsa len máme dlhodobo aj v SR. Finančne ide o dosť náročnú záležitosť, ktorá je navyše aktivitou niekoľkých veľmi malých kolektívov až jednotlivcov. Veľmi malé sú aj investície do tohto výskumu, čomu zákonite zodpovedajú aj výsledky. Potrebné je aj zapojenie do projektov minimálne na európskej úrovni. Vo všeobecnosti by však našimi výsledkami nemali byť len vedecké publikácie, ale výskum s praktickými výsledkami, ktoré sa uplatnia na riešení skutočných problémov výroby FV zariadení s vyššou účinnosťou alebo nižšou cenou.

RNDr. Karol Galek
GENERM, s. r. o.
konateľ

1.  Podiel elektrickej energie vyrobenej premenou zo slnečnej bude v najbližších rokoch neustále narastať – koľko to bude v roku 2020 je však  predovšetkým otázkou legislatívnych nastavení. Návrh národného akčného plánu uvažuje o podiele fotovoltiky na celkovej produkcii elektrickej energie na úrovni približne 1 %. Bez väčších zásahov do distribučnej siete možno však z hľadiska jej stavu podľa odborných odhadov už dnes počítať bez problémov s podielom až do 4 %.

2.  Od prijatia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a vysoko účinnej kombinovanej výroby  vstúpilo do platnosti niekoľko obmedzení, ktoré odradili od investícií do fotovoltiky nielen veľkých investorov, ale aj mnohých privátnych záujemcov. V prvom rade sa o to zaslúžila novela zákona o energetike, podľa ktorej všetky FV inštalácie, okrem strešných inštalácií do 100 kWp, potrebujú od 1. mája 2010 osvedčenie o súlade s energetickou politikou SR od Ministerstva hospodárstva SR, a teda aj súhlasné stanovisko Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). V ten istý mesiac ÚRSO zverejnil aj návrh výnosu, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike, ktorý obsahoval zníženie výkupných cien elektrickej energie vyrobenej zo slnečnej o 30 %. To bolo v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z. z., ktorý umožňuje takéto zníženie medzi obdobiami maximálne o 10 %. Navyše, toto zníženie malo byť platné už od 15. júna 2010, teda mesiac od podania návrhu. Hromadnou pripomienkou a protestnou akciou sa zástupcom FV priemyslu na Slovensku podarilo presadiť udržanie návrhu v zákonných hraniciach.

Ďalšou veľkou bariérou sú distribučné spoločnosti, predovšetkým na strednom a západnom Slovensku, ktoré sú buď personálne poddimenzované a žiadosti o pripojenie fotovoltiky nestíhajú riešiť v predpísaných termínoch, alebo fotovoltiku jednoducho ignorujú a odvolávajú sa na verejnosti neprístupné interné štúdie, ktoré im pripájanie takýchto zdrojov neumožňujú. Viaceré z bariér by sa pritom často dali odstrániť otvoreným dialógom medzi zástupcami FV priemyslu a tvorcami zákonov a výnosov, ktorými sa následne celé odvetvie musí riadiť. Na druhej strane – aj zjednodušenie a zrýchlenie administratívnych procesov by mohlo „oddeliť zrno od pliev“ a umožniť tak realizáciu iba tých FV projektov, ktoré majú reálny základ.

3.  Najperspektívnejším typom inštalácie, a to nielen na Slovensku, ale v zásade v celosvetovom meradle, je aplikácia fotovoltiky na budovách – či už na streche alebo fasáde. Takto vyrobenú energiu možno bez prenosových strát okamžite spotrebovať priamo na mieste, alebo ju v prípade prebytku dodať do siete a dať k dispozícii iným odberateľom.

4.  V nadväznosti na predošlú odpoveď možno aplikovať napríklad tzv. net-metering, pri ktorom sa dodávka elektriny vyrobenej z fotovoltiky a odber elektriny zo siete navzájom odčítajú. Až do dosiahnutia stavu grid-parity, teda vyrovnanej výrobnej a nákupnej ceny však bude treba tento systém pre zvýšenie atraktivity aj investične priamo podporiť.

5.  V Brezne sa montujú vysokokvalitné striedače pre fotovoltické elektrárne, v Bratislave sa vyrábajú nízkostratové transformátory s rovnakou oblasťou použitia, pri Gelnici by zase mali na budúci rok začať budovať závod na ťažbu a spracovanie kremeňa s technológiou na výrobu FV článkov. Teda to, že doma sa aplikácii fotovoltiky bránime, neznamená, že firmy orientované (najmä) na export v tejto oblasti zaspali.
   
V oblasti vedy sa fotovoltike venujú už niekoľko rokov na vybraných vysokých školách, a to minimálne v rámci iných predmetov. Vzhľadom na rastúci dopyt je však zrejme otázkou času, kedy sa toto odvetvie dočká aj samostatného študijného odboru. Výskum, hlavne z aplikovaného hľadiska, si aspoň zatiaľ robia predovšetkým samotné spoločnosti, ktoré sa fotovoltike venujú, každá v rámci vlastných možností.
   
Z materiálového, technologického, personálneho ako aj vzdelanostného pohľadu tu teda priestor je, momentálne však otvorený najmä smerom von.

Igor Belovič
Schüco International KG

1.  Výsledný podiel bude závisieť od ďalších legislatívnych opatrení. Podľa môjho názoru by fotovoltika mohla mať na celkovej produkcii elektrickej energie z OZE tretinový podiel.

2.  Po obrovskom boome žiadostí sa projekty v súčasnosti realizujú v rámci finančných, dodávateľských a montážnych možností. Veľkým nedostatkom je nerovnomerné spracovávanie žiadostí o pripojenie v jednotlivých regiónoch Slovenska. Na strednom Slovensku sa od decembra minulého roka nedajú žiadosti vybaviť vôbec. V tomto smere by bolo treba zaviesť pravidlá, ktoré by platili rovnako vo všetkých regiónoch na dlhšie časové obdobie. Je pochopiteľné, že veľké inštalácie na voľnú plochu sa budú pripájať len do určitého času, malé strešné inštalácie by však mohli a mali mať neobmedzenú budúcnosť.

3.  Najväčšiu perspektívu majú práve tie systémy, ktoré sa zatiaľ ešte nerealizujú – čiže inštalácie na strechy a fasády domov, obytných a nákupných komplexov, priemyselných hál alebo logistických centier. Vyrobená elektrická energia by sa spotrebovávala najprv v danom objekte, až prípadné prebytky by sa predávali do distribučnej siete.

4.  Dotovaná výkupná cena je dostatočnou podporou, osobne by som však podporil vyššou výkupnou cenou inštalácie pre vlastnú spotrebu, pretože tieto inštalácie nezaťažujú distribučnú sieť.

5.  Slovensko sa v tejto oblasti určite môže uplatniť, závisí to len od zanietenosti ľudí. Už dnes sú u nás firmy a fakulty ktoré v danej oblasti pracujú alebo začínajú podnikať prvé kroky.

Ing. Milan Novák
Thermo/Solar Žiar, s. r. o.
konateľ

1.    Podiel elektrickej energie získanej z fotovoltiky na Slovensku v roku 2010 bude podmieňovať celý rad faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú: 

  • vývoj merných investičných nákladov na 1 kW inštalovaného výkonu z FV elektrární,
  • finančné stimuly a úroveň legislatívnej podpory investorov, 
  • vývoj cien elektrickej energie vyrábanej z ostatných energetických  zdrojov.

Podľa môjho názoru sa nedajú očakávať nejaké zázraky. Nemecko, svetový líder vo výrobe elektrickej energie z FV elektrární, mal v roku 2009 podiel elektriny vyrobenej z OZE na celkovej spotrebe prúdu 16,1 %, pričom fotovoltika mala podiel iba 1,1 %. Veterná energia mala podiel 6,5 %, vodná energia 3,3 % a zvyšok tvorili rozličné formy palív s pôvodom v biomase.

V tejto  súvislosti by som chcel zdôrazniť, že by sa nemalo zabúdať aj na paralelnú podporu výroby tepla z OZE. Veď v krajinách EÚ pripadá z konečnej spotreby energie 20 % na elektrickú energiu, 31 % na dopravu a až 49 % na výrobu tepla a chladu.
 
2.  Slovensko v podstate kopíruje s pomerne veľkým oneskorením spôsoby podpory intenzívnejšieho využívania OZE, ktoré sú zavedené v iných štátoch EÚ. Do istej miery by to mohla byť dokonca aj výhoda, keby sme však boli schopní prenášať do praxe iba ich pozitívne skúsenosti. Fotovoltika je však príkladom toho, ako by sa to nemalo robiť.

Keď Nemecko ako prvé na svete zaviedlo systém zákonom dlhodobo garantovaných výkupných cien elektrickej energie z OZE, zažilo obrovský boom vo výrobe a v inštaláciách takýchto zariadení. Tento systém podpory sa stal vzorom pre väčšinu ostatných štátov EÚ. Vďaka technickému pokroku a nárastu výroby klesli pri fotovoltike iba počas roka 2009 priemerné investičné náklady na jednotku inštalovaného výkonu o približne 40 %. Slabinou uvedeného systému podpory bolo, že zákonom garantovaný maximálny pokles výkupných cien prúdu z FV elektrární inštalovaných  v danom kalendárnom roku bol podstatne nižší než reálny pokles investičných nákladov. To spôsobilo rýchly a stále ťažšie zvládnuteľný rast kapacít novo inštalovaných FV elektrární – a, samozrejme, aj rast predajných cien elektrickej energie koncovým spotrebiteľom.
   
V čase, keď sa v Španielsku skokovou zmenou výkupných cien prakticky zmrazilo budovanie ďalších FV elektrární a v Nemecku, Česku a ďalších štátoch EÚ sa intenzívne pripravovali legislatívne opatrenia na korekciu týchto skutočností, sa na Slovensku zaviedol koncom roka 2009 zastaraný systém podpory fotovoltiky, ktorý tieto nové fakty úplne ignoroval. Limit, ktorý sa dodatočne stanovil na maximálny výkon FV elektrární, zďaleka nepokrýval očakávaný záujem investorov, z ktorých už mnohí investovali nemalé finančné prostriedky do prípravy projektov, vrátane nákupu pozemkov. Nekvalifikovaným prístupom svojich úradníkov tak štát vytvoril ideálne podmienky pre klientelizmus a korupciu.

3.  Za najperspektívnejšie považujem FV inštalácie na strechách a fasádach budov. Úplne by som zakázal budovať FV elektrárne na poľnohospodárskej pôde. Rast populácie a s tým spojená urbanizácia objektívne znižujú výmery disponibilných poľnohospodársky využiteľných plôch, ktoré sú rovnako nevyhnutné na existenciu ľudstva ako čistý vzduch a voda. Opäť by som tu použil pozitívny príklad z Nemecka, kde sa fotovoltika budovaná na poľnohospodárskej pôde od 1. júla tohto roka už vôbec nepodporuje.  

4.  Systém výkupných cien mal a má nesporne významný vplyv na rýchly rozvoj FV priemyslu, ktorý sa premieta aj do rýchleho znižovania cien FV panelov. Napriek tomu patrí fotovoltika ešte stále medzi najdrahšie OZE. Podľa predpokladov by však cena elektrickej energie z fotovoltiky mohla v južných oblastiach Európy dosiahnuť počas dvoch až štyroch rokov cenu elektriny  z tradičných elektrární. V strednej Európe, vzhľadom na nižšiu intenzitu slnečného žiarenia, to bude trvať o niečo dlhšie. Myslím si, že tu by sa mala začať viac podporovať výroba elektrickej energie v malých decentralizovaných FV elektrárňach (napríklad na strechách rodinných domov) s dôrazom na spotrebu v mieste výroby. V spojení s elektromobilmi, prípadne aj inými spôsobmi akumulácie elektrickej energie možno tiež ďalej minimalizovať potrebu budovania nových prenosových sietí a s tým spojených prenosových strát.  

5.  Nedávno som sa dozvedel, že na Slovensku existuje niekoľko pracovísk, ktoré riešia čiastkové úlohy základného výskumu pre zahraničných zákazníkov. Ťažko možno očakávať, že by sa u nás v blízkej budúcnosti mohli riešiť aj úlohy aplikovaného výskumu a vývoja, pretože v SR chýba výrobná základňa. Aj v prípade príchodu zahraničného investora sa môže zopakovať situácia známa z automobilového priemyslu, v rámci ktorej sa Slovensko stalo veľkou „montážnou halou“, ale rozhodujúce know-how zostalo a ďalej sa rozvíja v materských krajinách.

(sf)
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise TZB Haustechnik.

KategórieFotovoltaika