Partner sekcie:
  • Stavmat

Podpora z EÚ pre projekty zamerané na využívanie OZE

image 72903 25 v1

Na projekty zamerané na úsporu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktoré prispejú k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, je do roku 2023 vyčlenených z európskych fondov takmer 940 miliónov eur. Využiť ich budú môcť podnikatelia, ústredné orgány štátnej správy, samosprávy, vyššie územné celky, ale aj domácnosti.

 Znižovanie energetickej náročnosti má byť systematické, opatrenia sa majú navzájom dopĺňať tak, aby sa maximálne využil potenciál úspor energie. Prioritou je znížiť potrebu energie a až následne pokrývať nevyhnutnú spotrebu z účinných systémov centralizovaného zásobovania teplom alebo z obnoviteľných zdrojov energie. V minulosti bolo veľa prípadov, keď sa už pred obnovou budov nakúpili drahšie zariadenia na využívanie OZE, ktoré boli po znížení potreby energie zbytočne predimenzované. Aj preto sa má oveľa väčší dôraz klásť na fázu prípravy projektov a súvisiacu inžiniersku činnosť. Európska únia vyžaduje, aby sa podporili systematické opatrenia s merateľnými prínosmi.

Najskôr analýza
Získanie podpory je vo väčšine prípadov podmienené vypracovaním analýz, ktoré zmapujú aktuálny stav pred realizáciou projektu. Na ich základe sa určí potenciál energetických úspor a aj spôsob, ako úspory dosiahnuť. O prostriedky bude možné požiadať v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP), ktorý riadi Ministerstvo životného prostredia SR. O administráciu zelených projektov podporených v rámci prioritnej osi 4 nazvanej Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch sa bude starať Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR.

Päť priorít
Schválených je päť základných investičných priorít. Pomoc bude zameraná na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, na energeticky úsporné opatrenia v podnikoch a vo verejných budovách, ďalej na prípravu regio­nálnych a lokálnych nízkouhlíkových stratégií a na rozvoj účinnejších systémov centralizovaného zásobovania teplom.

Najčastejšie sa spomedzi možností pripravovanej európskej pomoci spomínajú príspevky na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v rodinných a bytových domoch, ktoré budú k dispozícii po prvý raz. Domácnosti budú môcť využiť spolu sto miliónov eur na inštaláciu malých fotovoltických systémov a veterných turbín s inštalovaným elektrickým výkonom do 10 kW, ďalej na inštaláciu slnečných kolektorov, tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu.

OZE v mieste spotreby
Pokračovať bude  podpora výroby biometánu, využitia bioplynu, skládkového plynu a plynu z čistiarní odpadových vôd, ako aj vodnej a geotermálnej energie a tepelných čerpadiel. Solárne kolektory a fotovoltické systémy budú mať nárok na získanie príspevku len ako súčasť komplexných projektov zameraných na znižovanie spotreby energie v podnikoch a vo verejných budovách. Inštalácie musia byť na budovách a získaná energia by sa mala využiť priamo v nich. Všeobecne sa budú podporovať najmä projekty, v ktorých sa bude uprednostňovať lokálna spotreba vyrobenej energie v reálnom čase alebo prostredníctvom akumulácie. Cieľom je využívať obnoviteľné zdroje tam, kde sa nachádzajú. Treba však pripomenúť, že od 1. januára 2014 nie je možné kombinovať investičnú podporu z fondov s podporou prostredníctvom výkupných cien.

Obmedzenie pre biomasu
Pri podpore zariadení na využívanie OZE  nastali najvýraznejšie zmeny v prípade biomasy. Obmedzenia sa týkajú projektov zameraných nielen na vybudovanie zdroja, ale aj na využitie biomasy pri obnove budov. Podporené zariadenia na využitie biomasy musia spĺňať nové prísnejšie nízkoemisné kritériá, ktoré Európska únia pripravuje v smernici pre stredne veľké spaľovacie zariadenia pri väčších zdrojoch. Už teraz je jasné, že sa podporí len výstavba takých zariadení na využívanie biomasy, ktoré nahradia existujúce zariadenia na báze fosílnych palív s maximálnym tepelným príkonom 20 MW. Príslušné kritériá k tejto podmienke musí ešte Slovensko vypracovať. Kým nebudú kritériá schválené, nebude možné čerpať pomoc v tejto oblasti. Pri zdrojoch do 1 000 kW bude potrebné spĺňať podmienky rozhodnutia Európskej komisie o ekodizajne kotlov na tuhé palivá.

Na budovy komplexne
Pri investičnej priorite zameranej na zníženie spotreby energie pri prevádzke verejných budov bude možné navrhnúť aj opatrenia na využívanie OZE. Nové zariadenia na zabezpečenie tepla z OZE však bude možné s podporou inštalovať iba vtedy, ak budova nebude pripojená na systém účinného centralizovaného zásobovania teplom. Prioritou bude podporiť komplexné projekty s najvyšším potenciálom úspor energie. Obnova s pomocou EÚ môže zahŕňať modernizáciu vykurovacích a klimatizačných systémov, systémov prípravy teplej vody, osvetlenia, ale aj výťahov, ak sa tým ušetrí energia. Samozrejmosťou by mala byť inštalácia systémov merania a riadenia spotreby energie. Z európskych zdrojov bude možné zafinancovať aj zmenu spôsobu zásobovania teplom v budovách, ak sa tým využijú účinné systémy CZT. Systém je účinný vtedy, ak sa doň dodáva minimálne 50 % tepla z OZE alebo 75 % tepla z kombinovanej výroby elektriny a tepla, alebo 50 % tepla z priemyselných procesov (iných ako výroba elektriny, napríklad cementárenská pec), prípadne 50 % z kombinácie prechádzajúcich možností. Z fondov sa podporí iba obnova verejných budov mimo Bratislavského kraja.

Pozor na parametre
Nevyhnutnou podmienkou podpory je dosiahnutie lepších parametrov, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Obnovená budova musí byť preto nízkoenergetická, ultranízkoenergetická alebo budova s takmer nulovou potrebou energie. V tomto roku to znamená, že globálny ukazovateľ potreby energie, ale aj všetky ukazovatele pre jednotlivé miesta spotreby musia byť v energetickej triede B. Od budúceho roka sa podmienky sprísnia. Budovy s ambíciou získať podporu musia mať globálny ukazovateľ lepší ako horná hranica  energetickej triedy A1 a ostatné ukazovatele pre jednotlivé miesta spotreby musia byť aspoň v energetickej triede B. Ak sa toto kritérium nesplní, projekt nebude možné podporiť z európskych fondov. Pomoc na obnovu verejných budov bude možné získať aj z Integrovaného regionálneho operačného programu, ale aj tam si Európska komisia presadila rovnako prísne požiadavky.

Čo nie…
Samozrejme, podporia sa projekty len pre tie budovy, ktoré bude verejný sektor v zmysle plánovanej reformy verejnej správy na národnej, resp. lokálnej úrovni preukázateľne dlhodobo využívať. Podpora obnovy verejných budov, v ktorých sa prenajíma viac ako 20 % plochy komerčnému nájomcovi, bude neoprávnená. Nebudú sa podporovať ani projekty, v rámci ktorých sa zvýšia emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia v porovnaní so súčasným stavom v predmetnej lokalite. To znamená, že sa nebude dať zameniť zemný plyn za biomasu, pretože s biomasou sa veľmi pravdepodobne zvýšia emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia. Ak sa predtým v budove využívalo uhlie, projekt môže obsahovať aj prechod na biomasu. Problémy so splnením podmienky nezvyšovania emisií znečisťujúcich látok nemajú tepelné čerpadlá s elektrickým pohonom, slnečné tepelné kolektory, fotovoltické panely a veterné turbíny.

… a čo áno
Zoznam oprávnených výdavkov sa ešte len pripravuje, ale prvé úvahy napovedajú, že by sa mohli okrem výdavkov na zlepšovanie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a modernizáciu technických zariadení, ktoré budú mať vplyv na zníženie energetickej náročnosti budov, preplatiť do určeného limitu aj výdavky na projekt vrátane stavebného dozoru, výdavky na energetický audit a po obnove aj na vypracovanie energetického certifikátu podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Pri splnení určených podmienok by sa mali preplatiť aj výdavky vynaložené na revízie, technické prehliadky, funkčné skúšky a na garančné a emisné merania. Zatiaľ sa ráta aj s podporou pri vybudovaní prípojky k rozvodu tepla (v prípade výmeny rozvodov, rekonštrukcie existujúcich prívodov tepla), ktorý spĺňa podmienky účinného systému centralizovaného zásobovania teplom.

Maximálne 100 % alebo 95 % len s úsporou nad 50 %
Pri obnove budov organizácií štátnej správy sa uvažuje o prefinancovaní maximálne 100 % oprávnených výdavkov vynaložených na obnovu. Pri budovách vyšších územných celkov, obcí a príspevkových alebo rozpočtových organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti môže maximálna výška pomoci dosiahnuť 95 %. Maximálna intenzita financovania sa bude dať pravdepodobne uplatniť iba v prípade, ak plánovaná úspora na vykurovanie dosiahne viac ako 50 %. Inak bude podpora nižšia a pri plánovaných úsporách predbežne nižších ako 30 % si bude musieť prevádzkovateľ budovy hľadať iné zdroje financovania, napríklad u poskytovateľov energetických služieb. Uprednostňovať by sa mali projekty, kde je potenciál úspor najväčší. Keďže sa v mnohých budovách doteraz žiadne úsporné opatrenia nerobili, väčšina z nich má potenciál vďaka obnove usporiť viac ako 50 % potreby energie na vykurovanie.

Strategicky na úspory
Pri 4. investičnej priorite sa bude podporovať vypracovanie a implementovanie plánov a opatrení súvisiacich s nízkouhlíkovými stratégiami pre všetky typy regiónov. Obce, mestá, vyššie územné celky alebo iné typy regiónov sa tak budú môcť vďaka podpore EÚ venovať posúdeniu stavu zásobovania všetkými formami dostupnej energie vrátane dopravy. Ak bude v lokalite aj centralizované zásobovanie teplom, musí byť súčasťou nízkouhlíkovej stratégie aj aktualizácia koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Obce si tak splnia povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Výhodou je, že okrem toho, že vďaka príspevku bude možné vypracovať dokumenty, podporí sa aj príprava konkrétnych projektov. Ak si mesto, obec alebo samosprávny kraj vypracuje stratégiu, v rámci ktorej bude chcieť realizovať konkrétne projekty, na prípravu týchto projektov – či už financovaných z vlastných prostriedkov, alebo z dotačných mechanizmov – bude možné získať finančné prostriedky aj na vytvorenie pracovných miest pre pracovníkov, ktorí sa budú systematicky a intenzívne venovať energetickým projektom.

Energetické audity pre MSP
Keďže je každý členský štát EÚ povinný zabezpečiť pre malých a stredných podnikateľov (MSP) programy na realizáciu energetických auditov, ráta sa aj s touto pomocou. Za podnik sa považujú napríklad aj 100-percentne štátne alebo obecné spoločnosti, ak majú štatút akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. V ich prípade si však treba overiť, či sa podľa definície nepovažujú za veľké podniky, pretože tie príspevok na energetický audit nebudú môcť získať. Pre ne je vypracovanie energetického auditu podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti povinné, a to už do 5. 12. 2015.

Príspevok na energetické služby
Novinkou pre subjekty štátnej správy a územnej samosprávy je možnosť získať finančné prostriedky na prípravné práce pred poskytnutím energetickej služby s garantovanou úsporou. Je to služba, pri ktorej možno splácať investície do energeticky úsporných opatrení z úspor nákladov na energiu. Pred uzatváraním zmlúv so spoločnosťami poskytujúcimi energetické služby je veľmi dôležité, aby sa vopred pripravila dôkladná analýza, ktorá potvrdí alebo vyvráti, či si možno službu uplatniť. Z fondov sa budú dať získať prostriedky na prípravnú dokumentáciu aj na vypracovanie zmluvy o poskytnutí garantovaných energetických služieb.

Aj príspevky na rozvody tepla
Bude možné získať aj podporu na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu verejných rozvodov tepla. Prioritou budú účinné systémy centralizovaného zásobovania teplom. Plánuje sa aj podpora výstavby, rekonštrukcie a modernizácie zariadení na výrobu elektriny a tepla vysokoúčinným kombinovaným spôsobom s maximálnym tepelným príkonom 20 MW. Väčšie zariadenia na výrobu tepla si budú musieť zabezpečiť financovanie rekonštrukcie a modernizácie z iných zdrojov.

Mnohé z uvedených možností, ako znížiť spotrebu energie a zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, budú aktuálne už tento rok. Harmonogram prvých výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Kvalita životného prostredia je už zverejnený na stránke Ministerstva životného prostredia SR.

Dr. Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc., Mgr. Sylvia Pálková

Ilustračné foto: Siemens

Autorky pôsobia v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK

Komentáre