Partner sekcie:
  • Stavmat

Tmely, lepidlá a ich správne použitie

Tmely, lepidlá a ich správne použitie

Stavebné lepidlá možno rozdeliť do viacerých kategórií podľa ich vlastností alebo oblasti použitia. Dôležitá je tiež správna realizácia obkladu alebo dlažby, ktorá závisí od správne pripraveného a diagnostikovaného povrchu, ale aj od použitia správnych nástrojov.



Tmely sa z pohľadu dennej praxe delia na lepiace tmely (lepidlá) na obklad a dlažbu a škárovacie hmoty.
Lepidlá na obklady a dlažby sa ďalej delia:
  • podľa odolnosti proti poveternostným vplyvom na
  • interiérové,
  • exteriérové;
  • podľa vlastností na
  • základné – na báze cementu,
  • elastické – flexové vhodné na lepenie exteriéry, lepenie obkladu na obklad, dlažby na dlažbu, na umakart a pod.,
  • špeciálne použitie, ako napr. odolné proti kyselinám, na veľkorozmerné dlažby (gres),

Škárovacie hmoty sa delia:

  • podľa farebnosti – na biele, šedé alebo farebné,
  • podľa vlastností – na základné alebo elastické (flexové).

Tmely sú pastovité, tekuté tvárne výrobky, schopné vyplňovať štrbiny a nerovnosti spájaného povrchu. Skladajú sa zo spojiva a plniva. Vzájomný pomer a druh spojiva a plniva potom určuje základné vlastnosti tmelov.

Podľa druhu spojiva sa tmely delia na:

  • tmely s anorganickým spojivom;
  • tmely na báze cementov. Okrem cementu obsahujú aj prísady disperzií plastu,  ktoré zlepšujú ich mechanické vlastnosti. Vhodné sú najmä na lepenie keramických a sklenných obkladov a dlažieb, profilové škárovanie tehál, vyrovnávanie betónových stavebných konštrukcií a pod.;
  • tmely zo sódneho alebo draselného vodného skla, ktoré sa zahusťujú minerálnymi plnivami. Uplatňujú sú najmä v interiéroch budov;
  • tmely s organickým spojivom (z pohľadu obkladov a dlažieb sú najvýznamnejšie):
  • pružné akrylatové tmely na báze disperzií. Vhodné sú najmä na tesnenie škár sadrokártonov a  škárovanie obkladačiek;
  • tmely na báze epoxidových živíc. Používajú sa najmä v náročných laboratórnych priestoroch.

Trendy v oblasti lepidiel na obklady a dlažby

Kvalita lepidiel na obklady a dlažby na báze cementu, ktoré sú dnes najpoužívanejšie, závisí predovšetkým od množstva pridaných aditív. Tie vylepšujú určité vlastnosti jednotlivých lepidiel. Z pohľadu ceny a kvality sú najnižšie postavené tzv. bauklebre, ktoré možno označiť ako rizikové materiály vzhľadom na ich nesprávne používanie. Nemožno povedať, že tieto materiály nemajú dobrú kvalitu, ale realizátori ich pre výhodnú cenu často aplikujú aj vtedy, keď sa na lepenie dlažby alebo obkladov odporúča použiť lepidlá vyššej triedy. Napríklad pri lepení dlažby vo vonkajších priestorov sa odporúča aplikovať flexibilné lepidlo, rovnako ako pri lepení obkladu na obklad alebo dlažby na dlažbu, resp. pri lepení na umakart (s využitím adhézneho náteru). Do náročnejších prostredí, ako sú laboratórne, chemické alebo potravinárske prevádzky, sa odporúčajú odolnejšie lepidlá a škárovacie tmely na báze epoxidov.

Každý výrobca, ktorý na slovenskom trhu ponúka stavebné lepidlá, je na základe platnej legislatívy povinný priložiť k tomuto lepidlu návod na použitie, resp. technický list s opisom oblasti použitia a správneho technologického postupu pri realizácii.

Systémové riešenie

Voľba správneho riešenia a postupnosti krokov pri realizácii obkladov a dlažieb je jedným zo základných predpokladov kvalitne zhotoveného diela. Pri tvorbe konštrukčných detailov na stavbe sa preto odporúča uprednostňovať systémové riešenie pre obklady a dlažby, ktoré znižuje riziko vzniku poruchy zhotoveného diela. Pojem systémové riešenie zahŕňa súbor nadväzujúcich činností od zisťovania druhu a vlastností podkladu (drevená podlaha, anhydritová podlaha, cementový poter a pod.) cez  prehliadku a prípravu podkladu (dôležité je poznať pevnosť, nosnosť, prašnosť alebo mastnotu podkladu), návrh vhodného typu hydroizolácie až po výber dlažby alebo obkladov (podľa tvrdosti, nasiakavosti) a vhodného lepidla i škárovacej hmoty. Ku každej realizácii obkladov alebo dlažieb treba pristupovať komplexne a už na začiatku presne definovať všetky faktory tak, aby bolo možné vybrať správny druh lepidla a škárovacej hmoty. Preto dôležité poznať skladbu podlahových vrstiev, keďže dlažba určená na podlahu s podlahovým vykurovaním sa ukladá do inej lepiacej hmoty ako dlažba, ktorá sa kladie na podlahu bez neho. Nutné je tiež poznať zaťaženie podlahy, aby sa tomu mohol prispôsobiť aj výber lepidla a tmelu.

Diagnostikovanie a príprava podkladu

Podklad, na ktorý sa bude pokladať dlažba alebo obklad, treba diagnostikovať ešte pred samotným kladením. Pred voľbou druhu lepidla, podkladového náteru a aplikáciou je dôležité vedieť, či je podklad pevný, nasiakavý, alebo nenasiakavý. Medzi najdôležitejšie prípravy podkladu a diagnostikovanie patrí:

  • očistenie pôvodného podkladu
  • mechanicky (obr. 1),
  • ofrézovaním – hĺbkovo narušený alebo znečistený (oleje, rozpúšťadla) (obr. 2),
  • odmastením – starý náter treba odmastiť napr. saponátom s vodou a zároveň odstrániť zostatky vosku alkalickým roztokom (sóda + voda),
  • otrieskavaním podlahy oceľovými guľôčkami,
  • umytím stien tlakovou vodou (obr. 3);
  • posúdenie pôvodného podkladu
  • poklepaním každej dlaždice zistíme ich stabilitu; nestabilné dlaždice prilepíme,
  • pevnosť podkladu posúdime tzv. vrypmi oceľovým hrotom alebo nožom; vytvorí sa mriežka približne 2 × 2 mm na ploche asi 10 ×10 m (obr. 4); ak približne 80 % pôvodnej hmoty zostavá na mieste, netreba aplikovať novú stierku;
  • rovinatosť podkladu
  • rovinatosť podkladu by nemala presiahnuť nad 2 mm hliníkovej alebo ohobľovanej laty; rozdiel by nemal byť väčší ako ±2 mm (obr. 5); lata sa kladie náhodne krížom; ak rovinatosť nie je zodpovedajúca, treba povrch vyrovnať samonivelizačnou hmotou;
  • stabilita podkladu;
  • vlhkosť a nasiakavosť podkladu;
  • pevnosť podkladu.

Realizačný postup

Pri realizácií možno použiť jeden z dvoch základných postupov:

Metóda floating

Táto metóda sa používa do rozmeru dlaždíc 20 × 20 cm. Llepiaca hmota sa nanáša na podklad v dvoch krokoch. Najprv sa na podkladovú plochu nanáša tenká kontaktná vrstva. V druhom pracovnom kroku sa do čerstvej kontaktnej plochy nanesie ozubenou stierkou lepidlo. Ozubená stierka sa ťahá po plne nanesenej vrstve lepidla v sklone asi 60°. Na nanášanie lepidla sa používa nerezový hoblík s veľkosťou zubou 9 × 9 × 9 mm. Pred aplikáciou lepidla však treba posúdiť rovinatosť podlahy pomocou hliníkovej laty s minimálnou dĺžkou 2 m.

Metóda buttering floating

Pri obkladaní náročných plôch, ako sú balkóny, bazény alebo mraziace boxy, sa odporúča kombinovaná metóda,  tzv. buttering floating. Možno ňou dosiahnuť bezdutinové položenie obkladu alebo dlažby na náročných plochách. Lepidlo sa nanáša zubovým hladidlom na podklad aj na rubovú stranu obkladu.

Ing. Greguš Martin
FOTO: Saint Gobain Weber Terranova, s. r. o.

Autor pracuje ako marketing & quality manager v spoločnosti Saint Gobain Weber Terranova. s. r. o.