Zsolt Straňák: Stále sa nájdu architekti, ktorí nakreslia byt na severnú fasádu

Čítate prepis podcastu How I Met My Architect, ktorý bude možné sledovať na našom webe. Nový diel nájdete na ASB.sk každý víkend. Tento rozhovor sa nahrával v júni 2021 a hosťom bol svetlotechnik Zsolt Straňák.

Názov podcastu How I Met My Architect v dnešnej epizóde nebude úplne platiť, pretože privítam osobu, ktorá nie je čistokrvným architektom, ale je súčasťou mnohých architektonických projektov. Mojím hosťom je svetlotechnik, pán Zsolt Straňák.

Čo je svetlotechnika?

Svetlotechnika ovplyvňuje tvár budovy, najmä jej objem v tom zmysle, aby sa nezatienili okolité existujúce objekty. Keď chcete osadiť budovu do už existujúcej situácie, v ktorej sa nachádzajú nejaké rodinné domy, bytové domy alebo hocijaké iné budovy, musíte brať na ne ohľad. Nemôžete ich zatieniť. Určité zatienenie je povolené, ale to sa nesmie prekročiť. Našou úlohou je, aby sme váš architektonický návrh vedeli zakomponovať do konkrétneho územia.

Predpokladám, že na to máte nejakú svetlotechnickú normu. Sú tieto pravidlá vo všetkých krajinách rovnaké? 

Keby sme tento rozhovor robili pred 2 až 3 mesiacmi (teda cca v januári 2021 – pozn. red.), tak by som povedal, že nie. Slovensko je špecifická krajina. U nás sú pravidla veľmi prísne. Kontroluje sa aj preslnenie jednotlivých bytov aj denné osvetlenie miestností. Od februára však už platia európske normy, preto predpisy, ktoré platia u nás, začínajú platiť aj v štátoch EÚ.

Prečo sme doteraz mali iba v Českej republike a na Slovensku svetlotechnickú normu?

Zdedili sme ich ešte z čias Československa. Vtedy platili veľmi prísne požiadavky, no skôr by som ich označil za zdravotné. Jeden z dôvodov, prečo kontrolujeme preslnenie bytov, vychádza zo skutočnosti, že slnko má blahodarné účinky na zdravie.

Tomu rozumiem, ale prečo to nie je aj v iných krajinách? U nás svieti slnko inak?

Neviem, predpokladám, že zdravotníctvo bolo u nás na takej úrovni. Klasické pravidlo, ktoré počul asi každý, kto robí so svetlom, hovorí, že slnko by vám malo svietiť priamo do obytnej miestnosti aspoň hodinu a pol denne. Vtedy zabíja určitý typ baktérií vo vnútri.

Takže niekde v Španielsku, kde toto neplatí, majú plné miestnosti baktérií?

Nie, tam svieti slnko oveľa viac ako u nás.

Koľko svetlotechnikov je v Bratislave? Mne sa zdá, akoby ste na všetkých projektoch robili len vy.

Nie je to tak, určite nerobím všetky projekty. V Bratislave je asi 7 až 8 ľudí a na celom Slovensku je možno 10 svetlotechnikov.

Aké projekty potrebujú svetlotechnický posudok?

Všetky. Vplyv na okolie sa posudzuje pre každý okolitý objekt a je jedno, či staviate kostol, bytový dom alebo administratívnu budovu. Musíte preukázať, že netienite susedným objektom nad rámec požiadaviek. Pre celé Slovensko platí uhol tienenia na úrovni 30°. Potom sú tu však mestá ako Bratislava, Banská Bystrica či Košice, v ktorých je dovolený vyšší uhol tienenia, tuším 36° alebo až 42°.

V takom bratislavskom Starom Meste sú veľmi úzke uličky, pričom slnko tam veľmi často nemá ani ako zasvietiť. Ako sa pristupuje k projektom v takomto prostredí?

Úzke ulice v Bratislave, v ktorých platí 42-stupňový uhol, vám neumožnia, aby tam postavili 5 alebo 6-poschodovú budovu. Maximum je 3-poschodový objekt. Okrem toho však do celého procesu vstupuje aj Pamiatkový úrad, ktorý môže napríklad predpísať, že okná nesmú byť veľké, ale musia zostať úzke. Už len z tohto hľadiska je problém dodržať svetlotechnické normy.

Ako sa to dá riešiť?

Musíme úzko spolupracovať s architektom. Často nad problémom sedíme celé hodiny, aby sme napokon našli riešenie. Ak sme limitovaní napríklad pamiatkarmi, tak iba dispozičné riešenie plánovaných miestností nám vyrieši celý problém. Ak spolupracujeme so šikovnými architektmi, a na Slovensku našťastie takí sú, vieme to vyriešiť.

Stáva sa, že regulačný úrad by pristúpil aj na prekročenie limitov? Pýtam sa preto, lebo niekedy ani ten 42° uhol nestačí. 

Tých 42° znamená, že ak idete stavať budovu alebo robiť nejakú nadstavbu, tak miestnostiam alebo budovám, ktoré sú oproti, môžete tieniť pod 42-stupňovým uhlom. My naše priestory posudzujeme inak. Tie sa posudzujú na základe dennej osvetlenosti. To záleží od veľkosti okna, hĺbky miestnosti a podobne, ale tento 42-stupňový uhol, to je vyslovene uhol tieniaci, ktorý kontrolujeme v strede okna po výške na fasáde.

Prísne požiadavky platia pre obytné miestnosti, ale my máme aj iné miestnosti ako obytné. Zvyčajne ak ide o polyfunkčnú budovu, tak na prízemí sa nachádzajú obchody, kancelárie, prípadne iná občianska vybavenosť, v ktorých naša norma dovolí, aby sme mali aj iné riešenie, náhradné opatrenia alebo združené osvetlenie, ak nám nevyhovuje denné.

Čiže napríklad v tých historických štruktúrach sa dá dosvetliť aj umelým osvetlením?

Áno, ale toto platí len pre miestnosti ako kancelárie, obchody, predajne. Pre obytné priestory neprichádza do úvahy, aby tam bolo združené osvetlenie. Obytné miestnosti musia mať vyhovujúce denné osvetlenie.

Z čoho všetkého sa skladá svetlotechnický posudok?

Všetko začína obhliadkou. Pozrieme si okolité objekty, kde sa nachádzajú okná a či sú za nimi obytné miestnosti alebo kancelárie. Rozlišujeme priestory s dlhodobým a krátkodobým pobytom ľudí. Podľa normy máme chrániť najmä priestory s dlhodobým pobytom, kde sa zdržiavajú ľudia viac ako 4 hodiny denne.

Pokiaľ je situácia komplikovanejšia, objednáme si geodetické zameranie fasády okolitých objektov. Ide o veľmi dobrú pomôcku. Následne máme presne na milimeter všetko zamerané. Vtedy už vieme namodelovať plánovanú budovu.

Posudok obsahuje tiež vplyv na okolité byty. Druhá časť posudku patrí vplyvu na denné osvetlenie miestnosti, čo je ten ekvivalentný uhol tienenia. Keď sa jedná o väčšiu výstavbu a rodinný dom, bytový dom, administratívnu budovu, posudok musí obsahovať posúdenie aj vlastných priestorov.

Keď tam máte byty alebo kancelárie, musíte preukázať, že vyhovujú na denné osvetlenie.

Klasický posudok má štyri základné body. Preto musíme už pri územnom rozhodnutí posúdiť tieto požiadavky. Regionálny úrad verejného zdravotníctva a hygiena sa vyjadruje iba k projektu na územné rozhodnutie. Oni už pri územnom rozhodnutí potrebujú mať presne špecifikované a definované, že táto budova vyhovuje a nebude tieniť okolité objekty.

Pri kolaudácií sa svetlotechnický posudok ešte otvára? Kontroluje sa, či je všetko skutočne dodržané vo vzťahu k dokumentácii územného rozhodnutia?

Ešte sa to otvára aj pri projekte na stavebné povolenie. Asi netreba vysvetľovať, že niekedy projekty na územné rozhodnutie neobsahujú potrebné informácie. Máme potom problém zabezpečiť posúdenie tých vlastných priestorov. Vtedy je možnosť dostať stanovisko od hygieny, že je potrebné doložiť ďalší stupeň, projekt prechádza znova stavebným povolením a je detailnejšie posúdený.

Akýmsi medzičlánkom je napríklad denné osvetlenie vlastných priestorov v štádiu, pri ktorom už vieme presne typ fasády, aké tieniace prvky budú použité alebo ako budú riešené lodžie či balkóny. Ak tento medzistupeň máme, tak pri kolaudácii už úrady nechcú nič navyše. Pri kolaudácii však pracovník môže zistiť, že je v danej miestnosti tma, takže môže žiadať ďalší posudok na kolaudáciu.

Keď napríklad hovoríte, že je tma – tú tmu môže robiť len nejaký veľký strom pred oknom a napríklad stromy sa v svetlotechnickom posudku vôbec nezohľadňujú?

Je to tak, strom sa nezohľadňuje, ale predstavte si situáciu, že máte kolaudačné rozhodnutie, pracovníci prídu na obhliadku a krásne svieti slnko. Pocitovo to je úplne iné, lebo my naše výpočty robíme pri modeloch, keď máme ideálne zamračenú oblohu. Tá obloha je presne definovaná, to znamená, že nesvieti slnko. Je rozdiel, keď je pri kolaudácii zamračené, prší alebo vôbec nevidíme slnko. Pracovník z úradu môže mať pocit, že je tma, no keby prišiel o týždeň, keď krásne svieti slnko, tak bude všetko v poriadku.

Ako svetlo zmerajú, keď prší?

Na to slúžia posudky, aby sme preukázali, že pri zamračenej oblohe, čo vyžaduje naša norma, je všetko v miestnosti v poriadku – že je okno dostatočne veľké vzhľadom na okolité tiene, na hĺbku miestnosti a pod.

Možno je to lepšie, ako keď svieti slnko, lebo keď svieti slnko a vnútri je pekný ostrý tieň, tak hneď vidíte, kam slnko svieti, čo môže byť problém.

Pocitovo, keď kolaudácia prebieha pri krásnom slnečnom počasí, zvyčajne nie sú problémy. Problémy sú vtedy, keď je zamračené, a už aj pocitovo niečo nesedí, lebo je tma.

Myslím to tak, že sa vtedy môže prejaviť, že slnko vôbec nesvieti tak hlboko do miestnosti, ako ste vypočítali v posudku, ale vy to vidíte na tieni?

Práve preto tieň nie je podstatný, lebo my robíme výpočty na situáciu pri zamračenej oblohe. Je teda jedno, či je obytná miestnosť orientovaná na severnú alebo južnú stranu, ideálna obloha je pre nás zamračená, ktorá vydáva napr. 10-tisíc luxov, čo je konštantný jas. Pri výpočtoch nezáleží, či svieti, ale pri kolaudácii zavážia pocity z počasia.

6 rokov som býval na internáte v izbe orientovanej na sever. Slnko tam nezasvietilo vôbec. Necítil som však žiadne negatívne pocity.

Vidíte, napríklad internáty sú veľmi zvláštny prípad, pretože nemusia mať vyhovujúce preslnenie. Slnko tam nemusí svietiť hodinu a pol. Internátu stačí, keď má denné osvetlenie, nemusí mať normou stanovené  preslnenie, pretože sa ráta s tým, že sa tam nezdržujete neustále. Pri bytoch je požiadavka iná, lebo sa môže stať, že aj týždeň z neho nevyjdete.

V akom softvéri tvoríte svetlotechnický posudok?

Máme rôzne softvéry a metódy. Kedysi sme na stavebnej fakulte vyvinuli základné softvéry, ktoré boli veľmi kvalitné. Teraz už nájdeme aj množstvo zahraničných nástrojov, ktoré ale nie sú lokalizované na naše požiadavky. V Českej republike sú kvalitné softvéry, preto aj teraz používame český softvér od firmy Astra. Majú rôzne moduly aj na preslnenie, denné osvetlenie a umelé osvetlenie. Implementovali už aj nové európske požiadavky.

V novej norme sa zmenil deň posudzovania preslnenia z 1. marca na 21. marca, prečo?  

Jedna vec je dátum, no dráha slnka je vyššie, to znamená, že by slnko malo svietiť výrazne viac. Lenže k 1. marcu sme rátali s konštantným 5-stupňovým horizontom, podľa novej normy máme 14-stupňový horizont. To znamená, že začíname čas preslnenia počítať, keď je už slnko vyššie ako 14 stupňov nad horizontom. 1. marca malo slnko maximálnu výšku 33 až 34 stupňov a 21. marca to je výrazne viac. To znamená, že pred meranými objektmi môžeme mať vyššiu budovu, ktorá nám už netieni.

Pozrime sa na naše vlastné priestory, každý byt má balkón alebo lodžiu a v tomto prípade je to vlastne horšie.

Presne tak, je to horšie, lebo kontrolný bod posunuli. Pôvodne to bolo na zasklení okna a teraz nie je na zasklení, ale na vnútornej hrane obvodovej steny, v strede ktorej sa nachádza kontrolný bod. Podľa mňa je to spravodlivejšie. Potrebujete mať slnko vo vnútri, nie na fasáde.

Keď slnko svietilo o 25 centimetrov bližšie k exteriéru, tak to nebolo celkom reálne, kontrolný bod teraz posunuli, čo je pre nás problém, pretože keď sme merali vyššie, tak aj vyloženie balkónovej dosky mohlo byť väčšie, teraz sa o tých 25 cm posúva dovnútra, čiže aj balkón alebo lodžia musí byť o toľko kratšia.

Ako majú teda architekti navrhovať vyložené balkóny a lodžie tak, aby všetko sedelo?

Žiaľ, musia byť kratšie. Developeri chcú čo najväčšie balkóny, na južnej orientácii musia byť kratšie, na východno-západnej strane je situácia priaznivejšia, lebo slnko je ešte nízko a zasvieti nám pod balkónovou doskou. Južne orientovaný balkón môže byť teda primalý.

Mohli by ste zosumarizovať, v čom je nová norma lepšia ako stará?

Musíme sa veciam viac venovať – tvarovať balkóny, lodžie aj tieniace prvky. My sme rátali požiadavku, aby svietilo dnu danú hodinu a pol, so starou normou sme vedeli využiť 25-stupňové bočné tiene, vedeli sme natočiť fasádu aj zasklenia, ale nový 25-stupňový uhol rátame podľa ostenia okna, čo nám napr. pri úzkych oknách nevychádza. Nová norma takýmto spôsobom ovplyvnila aj väčšiu šírku okien, aby sme vedeli zachytiť bočné slnko.

Aká je minimálna šírka okna, cez ktoré sa dá preslňovať?

Záleží to aj od orientácie, či je otočené na východ, západ alebo juh. Ale napríklad na južnú stranu vychádzajú aj 2-metrové okná. Kedysi architekti kreslili úzke vysoké okná, ktoré boli vedľa seba, čo by dnes už z hľadiska preslnenia nebolo vyhovujúce. Architektonicky sa však viete vybúriť napr. na 3-izbovom byte, ktorý má plochy rovnaké, takže stačí, ak jedna izba má hodinu a pol preslnenie denne. Všetky ostatné izby môžu byť aj na sever orientované, nie ste už ničím limitovaný.

Myslel som, že svetlotechnická norma je robená skôr pre veľké sídliská, kde sú veľké vzdialenosti medzi bytovými domami. Vždy som mal pocit, že typický štvorcový mestský svetlotechnicky vychádza zle.

Vezmite si Petržalku, na voľných pozemkoch mali voľnú ruku, nebol problém natočiť jednotlivé objekty tak, ako potrebovali. Inde v Bratislave nemáme ideálny pozemok a ak chcete splniť požiadavky developerov, zákonite ostanú priestory, v ktorých nevieme zabezpečiť určité požiadavky, napríklad vnútorné rohy. Z nich budú nebytové priestory, apartmán, štúdio alebo kancelária. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozlišuje byt a nebytový priestor, dnes už apartmán v Bratislave neprechádza úradom. Pri veľkých projektoch je 15 – 20 % priestorov kategorizovaných ako nebytové priestory práve pre svetlotechniku.

Keby ste niečo mohli zmeniť na súčasnej norme, čo by to bolo?

Veľmi dobrá otázka, lebo keď si zoberieme štáty, v ktorých nie je žiaden predpis a nájdeme 100-metrové mrakodrapy pár metrov od seba, tak objekty majú iný problém – napr. si vezmime severný byt, do ktorého svieti slnko, lebo sa odráža od ďalšej budovy, no vy slnko ani nevidíte.

Ak to porovnám, podľa mňa sú naše predpisy dobré. Historicky vychádzajú zo zdravotných požiadaviek a mám pocit, že fungujú. Samozrejme, občas narazíme na situácie, v ktorých je problém niečo navrhnúť, ale za posledných 25 rokov si nepamätám situáciu, v ktorej by sme nevedeli vyriešiť problém v spolupráci s architektom alebo aj s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Sú tam odborníci s mnohoročnými skúsenosťami a s nimi sa dá konzultovať, riešiť, navrhnúť riešenie.

Takže sa vám nezdá príliš prísna naša norma?

Pre nás nie, ale chápem, že pre vás architektov môže byť prísna. Dennodenne počúvam: načo to je, prečo to posudzujeme? Našťastie sa to zmenilo, lebo máme európsku normu, aj keď okrajové podmienky sú iné pre Dánsko, Island, Španielsko a Portugalsko. Tam sa hlavne mení uhol od horizontu, ale v princípe existuje celourópska norma. To isté bude platiť aj pre denné osvetlenie.

Svetlotechnika má veľmi veľký vplyv na tvorbu architektúry, minimálne u nás.

Áno, s tým súhlasím.

Ako vnímate svoju účasť v konkrétnom projekte ako svetlotechnik? Vnímate to ako subdodávku alebo tak, že vy pomáhate nastavovať okná?

Pri každom projekte je našou prvou úlohou takzvaná objemová štúdia. Osloví nás investor alebo architekt s územím, na ktorom niečo plánujú. Našou úlohou je pre nich definovať maximálne možné výšky, limity, do čoho takú obálku vyrobíme atď. Do tej obálky už začnú kresliť jednotlivé časti objektov. Druhou úlohou sú veľkosti okien, balkóny, lodžie, a tieniace prvky, ako napríklad paravány pre balkóny. Ich štruktúra, hustota, ako sú navrhnuté, hlavne koľko ich tam môže architekt dať, to je výsledok našej práce.

Na akom najzložitejšom projekte ste robili svetlotechnicky?

Mali by ste mi presnejšie definovať, čo znamená zložitý projekt, lebo projekt môže byť zložitý vzhľadom na okolie, aby sme netienili okolité objekty, alebo aj z hľadiska toho, aby sme vedeli naše plánované objekty alebo miestnosti riešiť tak, aby boli vyhovujúce. Tie zložité boli jednoznačne buď tento, alebo ten minulý rok (2020 a 2021 – pozn. red.).

V minulosti to bolo jednoduchšie a vysvetlím aj prečo – hustota zástavby v Bratislave stále rastie. To znamená, že čo sme pred desiatimi rokmi riešili, boli väčšie odstupové vzdialenosti, budovy boli nižšie. Teraz keď príde developer s požiadavkou, tak chce maximálne vyťažiť územie. Poháňa ho zisk, tak chce 7 poschodí a čo najviac obytnej alebo zastavanej plochy. Dnes sú požiadavky developera alebo investora prísnejšie, chce stále viac, čo je potom zložitejší problém pre nás.

To je logické, že investor chce vyťažiť z pozemku maximum, ale čo sa stane napríklad v prípade, keď vy zadefinujete 8 podlaží so základnou hmotou a on postaví ich 10? Aj to sa deje?

Aj to sa deje, samozrejme, ale ide to na úkor podlažnej plochy objektu, ktorá je potom menšia. Je to zvláštne, lebo ekvivalent uhla tienenia – spomínal som, že je hodnota 30 stupňov pre celé Slovensko, v Bratislave 36 alebo 42 stupňov – dovoľuje preskočiť výšku napríklad aj na 60 až 70 stupňov, teda výškovú budovu, lebo na inej časti pozemku máte park, parkovisko, prízemnú budovu a podobne.

Preto sa to volá ekvivalentný uhol tienenia, lebo všetky prekážky dáte na jednotnú výšku. Vychádza to tak, že keď definujem nejakú obálku, napríklad že môže byť 7 poschodí, tak developerov upozorníme, že keby chceli mať výškovú budovu v danej časti, tak táto poloha je ideálna napr. až na 20-poschodovú budovu.

V danej časti, ktorá je veľmi blízko k posudzovanému oknu, musíte mať parkovisko, park alebo detské ihrisko. Takže áno, dá sa to riešiť, ale ide to na úkor podlahovej plochy.

Je to podobný princíp ako princíp slnečného obalu. Tam sa definujú presne takéto roviny, pod ktorými vznikne priestor, do ktorého môžete navrhnúť stavbu.

Už veľakrát mi položili otázku: na toto neexistuje softvér? My svetlotechnici dokážeme spraviť obálku budovy podľa požiadaviek na preslnenie a podľa požiadaviek na uhol tienenia. Vy architekti dostanete hmotu, ktorá je zrezaná z viacerých strán podľa toho, aké objekty sa nachádzajú dookola. A teraz si predstavte, že táto hmota by bol nafúknutý balón.

Keď zatlačíte v jednej časti, tak niekde inde vám to vyskočí. To je presne tá metóda, teda ekvivalentný uhol tienenia. Keď vy niekde uberiete, inde môžete pridať. Na to neexistuje žiadny softvér. Musíme ručne vypočítať a posúdiť podľa dlhodobých skúseností, kam by ste mohli umiestniť výškovú budovu a kam musíte dať nižšiu budovu.

Je to nekonečná hra, a preto musíme od začiatku spolupracovať s architektmi, lebo oni už majú predstavu, vedia si predstaviť na nejakom mieste dominantu a podobne. Ja im vždy poviem: zadefinujte aspoň jednu premennú, povedzte mi, že tu chcete mať takúto budovu, a ja dorobím zvyšok. Ale keď mi dáte voľnú ruku, ja tvorivú prácu namiesto vás nemôžem spraviť.

Sú chyby, ktoré architekti stále opakujú?

Dodnes dostávam výstupy od architektov, ktorí bez problémov nakreslia byt na severnú fasádu a keď im poviem, že to takto nemôže byť, tak sa čudujú. Preslnenie a orientácia je veľmi dôležitá, začíname od východu po západ alebo môžeme trošku nakloniť fasádu na severovýchod či severozápad. Dnes je to už zriedkavá situácia a v Bratislave už takéto chyby nikto nespraví, ale keď chodíme po Slovensku, tak často narážame na takýto nedostatok.

Keď svetlotechnika vyslovene nevychádza, aké majú architekti možnosti?

Už som počul nápady, napr. čo keby sme dali zrkadlo oproti na budovu, aby sme mali viac svetla a viac slnka? Ale to nemôžeme, návrh vy sme museli dispozične prerobiť, kombinovať, premiestňovať jednoizbové, dvojizbové byty tak, aby ich bolo čo najviac orientovaných na vyhovujúcu stranu. Keď už vieme, že ostávajú fasády, ktoré nevieme vyriešiť, tak tam môžeme dať jednoizbové byty a tie premenovať na apartmány alebo nebytové priestory.

Často padne otázka, či môžu použiť na dosvetlovanie svetlovod. Naša legislatíva nedovolí, aby sme považovali svetlovod za plnohodnotné osvetlenie. Ostáva stále klasická metóda: dostatočne veľké okno s dobrou orientáciou, málo tienenia a optimalizovať balkónové dosky. Ale vidíte, že to funguje, lebo staviame stále, zatiaľ to stále vieme vyriešiť, aby bol spokojný aj investor, aj architekt.

Pracujete na nejakých projektoch aj v Maďarsku?

Nie, sú tam iné legislatívne požiadavky. Teraz už bude mať aj Maďarsko svoju svetlotechnickú normu, pretože európska norma by mala platiť aj u nich. Dokonca mali rovnaké preslnenie, aké sme mali u nás, ale vôbec nikto to nekontroloval a neriešil.

Aký je váš najobľúbenejší neúspech?

Bolo zopár projektov, na ktorých sme spravili nejakú chybu, lebo sme si mysleli, že len tak to môže vyjsť, ale nakoniec to nevyšlo.

Aká je vaša najhoršia vlastnosť?

Tí, ktorí so mnou spolupracujú, vedia, že termíny nasľubovať viem, ale dodržať ich je katastrofa.

Je to preto, lebo máte veľa práce?

Nedokážem povedať nie. Každému poviem áno a potom ťažko dodržujem svoje slovo.

Dom alebo byt?

Dom, jednoznačne.

Máte posudok na svoj dom?

Nemám svetlotechnický posudok a hneď vám poviem na rovinu, že tie izby ani nevyhovujú predpisom. Treba však rozlíšiť ešte jednu vec. Ak máte výstavbu individuálneho rodinného domu, pri ktorom je žiadateľom súkromná osoba, nemusíte mať stanovisko hygieny. Ak ste právnická osoba, tak musíte mať stanovisko hygieny. Preto nemajú v mojom dome niektoré priestory dostatočné denné osvetlenie, ale nám to doma vyhovuje.

Posledná otázka: mnoho architektov nosí čierne oblečenie, čo si o tom myslíte? 

Ja nechcem vyzerať ako architekt, ani nie som. Je zásadný rozdiel medzi stavebnou fakultou a fakultou architektúry.