Radíme živnostníkom: Živnostníkov tvrdo zasiahne tretia konsolidácia
Časopis Stavebné materiály 
Výsledkom konsolidačného balíčka je zvýšenie odvodov pre živnostníkov od budúceho roka o 80,76 €. To, ako bude šetriť vláda, sa ešte nevie.
Parlament schválil tretí balík konsolidačných opatrení v hodnote 2,7 miliardy eur so zámerom stabilizovať verejné financie a spomaliť rast štátneho dlhu. Súčasťou balíka je súbor konkrétnych zmien, ktoré sa dotknú rôznych skupín obyvateľstva. Mimoriadne výrazný vplyv majú na samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), keďže sa upravujú zdravotné a sociálne odvody, menia sa pravidlá pre začínajúcich podnikateľov a sprísňuje sa postup voči fiktívnym živnostiam.
Cieľ vlády je prezentovaný ako nevyhnutný krok k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) vysvetlil, že hlavným zámerom je zastavenie rastu štátneho dlhu. V tejto súvislosti zdôraznil, že napríklad výnos zo zvýšených zdravotných odvodov bude smerovať priamo do štátneho rozpočtu a že v zdravotníctve sa počíta so šetrením. Ako referenčný údaj sa uvádza, že posledné zvýšenie prinieslo zdravotníctvu dodatočných 357 miliónov eur.
Balík zároveň zasahuje do definície závislej práce a do sankcií za nelegálne zamestnávanie. V daňovej oblasti prináša úpravy, ktoré sa dotýkajú transakčnej dane. Pre živnostníkov tak vzniká kombinácia sprísnení a jednej významnej úľavy, pričom praktické vplyvy sa naplno prejavia v budúcom roku a v niektorých oblastiach už skôr v podobe prípravných krokov.
Zvýšenie zdravotných odvodov
Jedným z kľúčových bodov balíka je zvýšenie zdravotných odvodov o jedno percento. Opatrenie sa dotkne zamestnancov, samoplatcov aj živnostníkov. Pri SZČO sa sadzba zdravotného poistenia zvyšuje z 15 percent na 16 percent. Podľa výpočtov má toto opatrenie priniesť do štátneho rozpočtu 358 miliónov €, pričom prostriedky nemajú smerovať do zdravotných poisťovní, ale priamo do rozpočtu štátu.
Zmena sadzby sa okamžite premietne do minimálnych platieb. Kým doteraz by minimálny zdravotný odvod živnostníka od januára budúceho roka predstavoval 114,30 € mesačne, po zvýšení sadzby sa minimálny zdravotný odvod upraví na 121,92 € mesačne. Pre živnostníkov so zdravotným postihnutím zostáva zachovaná polovičná sadzba, ktorá sa zvyšuje zo 7,5 na 8 percent. V konkrétnych číslach ide o posun z 57,15 € na 60,96 € mesačne.
Zvýšenie sadzby sa dotkne aj SZČO s vlastným vymeriavacím základom. Ak napríklad živnostník v roku 2024 dosiahol tržby 50-tisíc €, uplatnil si paušálne výdavky vo výške 60 percent a platil minimálne odvody 313,93 € mesačne, od januára 2026 budú jeho zdravotné odvody 269,18 € mesačne. Príklad ilustruje, že výsledná suma zdravotného poistného sa odvíja od vymeriavacieho základu a nemusí sa rovnať minimálnej platbe.
V zdravotnom poistení navyše neexistuje maximálny strop platenia odvodov. To v praxi znamená, že odvody na úrovni 16 percent zaplatí živnostník zo všetkých zárobkov bez ohľadu na ich výšku. V spojení s ostatnými odvodmi to spôsobuje, že Slovensko má dlhodobo najvyššie odvodové zaťaženie v rámci krajín Vyšehradskej štvorky a podľa analytikov je vyššie aj v porovnaní s Rakúskom či Nemeckom. Absencia stropu sa spomína ako problém z hľadiska prilákania špičkových firiem a talentovaných pracovníkov.
Nový minimálny vymeriavací základ a nárast platieb
Od roku 2026 sa menia pravidlá aj v sociálnom poistení. Minimálny vymeriavací základ sa zvyšuje z 50 percent na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Keďže priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku za rok 2024 dosiahla 1 524 €, minimálny vymeriavací základ stúpne zo 715 € na 914,40 €. Následne sa zvýši minimálne poistné do Sociálnej poisťovne na 303,11 € mesačne, čo je o 66,09 € viac ako v roku 2025.
Pri pohľade na celkovú mesačnú záťaž to znamená, že súčet minimálnych povinných odvodov bude od januára 2026 predstavovať 425,03 € mesačne. V porovnaní s týmto rokom, keď súčet minimálnych odvodov dosahuje 344,27 € mesačne, ide o navýšenie o 80,76 €. V ročnom vyjadrení predstavuje rozdiel takmer 1 000 € navyše pri minimálnych platbách.
Vláda v tejto súvislosti uvádza, že zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu posilňuje udržateľnosť systému sociálneho poistenia. V kontexte balíka sa spomína, že minimálne sociálne odvody sa majú zvýšiť až o 20 percent, čo korešponduje s prechodom z 50 percent na 60 percent priemernej mzdy ako spodnej hranice. Z pohľadu živnostníka ide o vyššiu fixnú položku, ktorá sa bude pravidelne opakovať bez ohľadu na sezónne výkyvy v príjmoch.
Zmeny pre začínajúcich živnostníkov
Konsolidačný balík skracuje aj odvodové prázdniny pre nových podnikateľov z 12 mesiacov na 6 mesiacov. Po uplynutí tejto lehoty vzniká povinnosť platiť minimálne poistné do Sociálnej poisťovne. V popise opatrení sa uvádza, že už po piatich mesiacoch podnikania bude musieť nová SZČO začať platiť minimálne poistné 131,34 € mesačne, pričom to vychádza z vymeriavacieho základu 396,24 €. Vymeriavací základ 396,24 € zodpovedá 26 percentám priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Rozšírenie povinnosti sa dotkne aj tých, ktorí doteraz povinné poistenie nemali, pretože ich príjmy z podnikania nepresahovali zákonom stanovenú hranicu. Týka sa to napríklad živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a zarábajú mesačne len niekoľko stoviek eur. Nové pravidlá ich zaradia do systému bez ohľadu na relatívne nízke príjmy. Ak však príjmovú hranicu neprekročia, ich vymeriavací základ zostane na úrovni 396,24 € a poistné 131,34 € mesačne.
Ako príklad časového nastavenia sa uvádza situácia, keď podnikateľ začne pôsobiť v marci 2026. V tomto prípade bude mať päťmesačné odvodové prázdniny a od augusta začne platiť minimálne poistné vo výške 131,34 €. Jeho vymeriavací základ bude 396,24 €. Po podaní daňového priznania v marci 2027 sa vymeriavací základ a poistné upravia podľa skutočných príjmov. Opatrenia v tejto časti majú priniesť štátu zisk v celkovej výške 119 miliónov €.
Vplyv na nízkopríjmové skupiny
Zavedenie mikroodvodu po šiestich mesiacoch podnikania vyvolalo diskusiu o primeranosti záťaže pre nízkopríjmové skupiny. K téme sa vyjadril aj minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). Priznal, že povinný paušálny odvod môže byť pre niektoré skupiny neprimerane zaťažujúci. Spomenul najmä zdravotne ťažko postihnuté osoby, rodičov na rodičovskom príspevku a dôchodcov, ktorí si privyrábajú cez živnosť.
Minister zároveň uviedol, že rezort práce sa na problematiku ešte raz detailne pozrie. Cieľom je posúdiť, či je vhodné pripraviť výnimky pre niektoré kategórie, ktoré by mohli byť zo sociálnych odvodov vyňaté. Sformuloval to v kontexte princípu, že každý má platiť aj sociálne odvody, aby mal nárok na zásluhový dôchodok, no sú skupiny, ktorých príjem nemusí stačiť ani na pokrytie samotných odvodov.
Diskusiu o primeranosti mikroodvodu podporujú aj údaje z podnikateľskej praxe. Z platformy KROS Fakturácia vyplýva, že z takmer 148-tisíc registrovaných živnostníkov vystavilo faktúry 66 943 subjektov. Priemerný živnostník vystavil približne 16 faktúr ročne, zatiaľ čo medián je osem faktúr ročne. Dáta ukazujú, že významná časť živnostníkov fakturuje málo a nepravidelne, čo zvyšuje citlivosť na pevne stanovené minimálne odvody.
Prehľad nových minimálnych platieb v roku 2026
Nižšie je zhrnutý prehľad kľúčových čísel, ktoré sa viažu k minimálnym platbám a k povinnostiam živnostníkov po zmenách účinných od roku 2026. Údaje vychádzajú priamo z popísaných opatrení.
- Minimálne zdravotné poistné: 121,92 € mesačne (predtým 114,30 €, polovičná sadzba pre osoby so zdravotným postihnutím 60,96 € namiesto 57,15 €).
- Minimálne sociálne poistné: 303,11 € mesačne (nárast o 66,09 € oproti roku 2025).
- Súčet minimálnych povinných odvodov: 425,03 € mesačne (nárast o 80,76 €, tento rok 344,27 €).
- Mikroodvod do Sociálnej poisťovne po 6 mesiacoch podnikania: 131,34 € mesačne (1 576,08 € ročne).
- Vymeriavací základ pri mikroodvode pre SZČO, ktoré hranicu príjmu neprekročia: 396,24 € (zodpovedá minimálnemu poistnému 131,34 € mesačne).
Prehľad sumarizuje minimá, ktoré sú v systéme definované. Pri zdravotnom poistení neexistuje horný strop a percentuálna sadzba 16 percent sa uplatní na celý vymeriavací základ. Pri sociálnom poistení sa minimálny vymeriavací základ viaže na priemernú mzdu spred dvoch rokov a od roku 2026 sa posúva z 50 percent na 60 percent. Tieto parametre určujú minimálne platby a ich pravidelnú indexáciu.
Z praktického hľadiska je dôležité, že súčet minimálnych odvodov 425,03 € mesačne predstavuje fixnú položku v rozpočte živnostníka. Mikroodvod 131,34 € mesačne vznikne už po polroku podnikania. Ak SZČO príjmovú hranicu neprekročí, vymeriavací základ zostane 396,24 € a poistné 131,34 € mesačne.
Sprísnenie definície závislej práce
Balík sa sústreďuje aj na elimináciu takzvaných fiktívnych živností. Ide o situácie, keď práca vykonávaná formálne ako živnosť má fakticky charakter zamestnaneckého pomeru. Zmena sa týka definície závislej práce. Kým doteraz bola jej súčasťou aj podmienka, že práca sa vykonáva v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, po novom sa táto podmienka vypúšťa. V praxi to znamená, že ak pracovník vykonáva prácu osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, má ísť o zamestnanie, bez ohľadu na to, kto určuje pracovný čas.
Doterajšie nastavenie definície obsahovalo prvky, ktoré bolo v kontrolnej praxi zložité kumulatívne preukázať. Podmienka pevne stanovenej pracovnej doby bola jedným z bodov, na ktorých si kontrolóri často vylámali zuby. Vypustením tohto kritéria sa definícia prispôsobuje materiálnej povahe vzťahu a má obmedziť situácie, v ktorých sa zamestnanecký vzťah maskuje živnosťou.
Súbežne sa sprísňujú sankcie za nelegálne zamestnávanie. Minimálna pokuta pre firmy sa zvyšuje z 2 000 € na 4 000 €. Ak podnikateľ nelegálne zamestná dvoch a viac ľudí, minimálna pokuta stúpne z 5 000 € na 8 000 €. Horná hranica pokuty zostáva na úrovni 200-tisíc €. Minister Kamenický uviedol, že vďaka týmto opatreniam by sa počet takzvaných vynútených živností mohol znížiť každoročne o desať percent a od roku 2027 by opatrenia mohli priniesť do štátneho rozpočtu približne 40 miliónov € ročne.
Kontrolné kritériá a praktické indície
Kontrolné orgány pri posudzovaní fiktívnych živností vychádzajú z metodiky Európskej komisie. Jedným z hlavných kritérií je vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Posudzuje sa aj to, či sa práca vykonáva podľa pokynov alebo podmienok zamestnávateľa, či sa práce realizujú menom firmy a sú integrované do jej činnosti a či SZČO využíva prostriedky alebo priestory firmy.
Ďalšími hľadiskami sú dlhodobosť vzťahu, výlučnosť alebo dominancia jedného klienta, miera zodpovednosti za výsledok v porovnaní s podnikateľským rizikom a opakovanie rovnakej činnosti so stabilným charakterom. Sleduje sa tiež, či je evidencia porovnateľná s evidenciou zamestnancov a či má SZČO reálnu slobodu odmietnuť zákazku. Tieto kritériá vytvárajú rámec, v ktorom sa hodnotí, či ide o závislú prácu.
V praxi sa ako indície často uvádzajú aj konkrétne okolnosti. Patrí medzi ne používanie firemných vizitiek a vystupovanie pod menom firmy tak, akoby bol živnostník interný pracovník. Rizikovým znakom býva využívanie priestorov a zariadení spoločnosti vrátane počítačov, fakturácia výlučne jednej firme alebo veľmi vysoký podiel jednej firmy na celkovom obrate, pravidelná fixná mesačná odmena namiesto variabilného honorára podľa objemu práce a absencia vlastných klientov.
Indikátorom je aj výrazné začlenenie do organizačných štruktúr objednávateľa, účasť na interných poradách, hodnoteniach výkonu a školeniach, ako aj existencia obdobných pracovných pomerov vedľa živnostníkov za rovnakých podmienok.
Transakčná daň pre živnostníkov
Popri sprísneniach prichádza aj úľava v podobe zrušenia transakčnej dane pre fyzické osoby – podnikateľov. Povinnosť platiť túto daň zostane výlučne na právnických osobách. Zmena vyplýva z pozmeňujúceho návrhu koaličnej strany SNS k novele zákona o dani z finančných transakcií, po rokovaniach s rezortom financií.
Pôvodná verzia novely mala oslobodiť nielen živnostníkov, ale aj malé firmy s ročným obratom do 100-tisíc € a mala nadobudnúť účinnosť skôr. Tento návrh sa nestretol s podporou ministerstva financií a po diskusii sa dospelo ku kompromisnej podobe, ktorá oslobodzuje len fyzické osoby. Zmeny nadobudnú účinnosť od začiatku roka 2026. Súčasťou novely sú aj technické spresnenia definícií, prepracovanie samotnej definície daňovníka a rozdelenie na daňovníkov s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, ako aj spresnenie pravidiel pre používanie platobných kariet.
Z hľadiska sadzieb zostáva platné, že za prevody z účtu sa platí daň vo výške 0,4 percenta z transakcie s maximálnou výškou 40 eur pri jednom prevode. Daň za výbery hotovosti je 0,8 percenta bez určenia maximálnej výšky. Daň sa netýka platieb kartou, pri nich sa platí ročný poplatok vo výške dvoch eur. Zrušenie povinnosti pre živnostníkov tak znamená úľavu, aj keď pre niektoré skupiny, najmä s paušálnymi výdavkami, praktická zmena nemusí byť zásadná. Pre právnické osoby zostáva bremeno tejto povinnosti plne zachované.
Zhrnutie hlavných zásahov pre živnostníka
Kľúčové zmeny pre živnostníkov možno zosumarizovať nasledovne. Po prvé, zvyšuje sa sadzba zdravotného poistenia na 16 percent a menia sa minimálne platby v zdravotnom poistení vrátane polovičnej sadzby pre osoby so zdravotným postihnutím. Po druhé, v sociálnom poistení sa minimálny vymeriavací základ posúva na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, takže minimálne poistné bude 303,11 € mesačne. Po tretie, súčet minimálnych odvodov pre SZČO bude 425,03 € mesačne namiesto 344,27 € mesačne.
Po štvrté, skracujú sa odvodové prázdniny pre nových podnikateľov na šesť mesiacov a zavádza sa mikroodvod 131,34 € mesačne po polroku podnikania. Po piate, upravuje sa definícia závislej práce tak, že sa vypúšťa kritérium pracovného času určeného zamestnávateľom, a zvyšujú sa minimálne pokuty pri nelegálnom zamestnávaní so zachovaním hornej hranice 200-tisíc €. Napokon sa ruší transakčná daň pre živnostníkov, pričom bremeno zostáva na právnických osobách. Zároveň sa spresňujú definície a technické pravidlá uplatňovania tejto dane.
Uvedené opatrenia sú súčasťou tretieho balíka konsolidačných krokov v hodnote 2,7 miliardy €. Balík je vládou prezentovaný ako nástroj na stabilizáciu verejných financií a na zníženie výskytu fiktívnych živností. Pri mikroodvodoch je avizované opätovné posúdenie možných výnimiek pre vybrané skupiny, čo bude závisieť od ďalšieho legislatívneho postupu. Pre živnostníkov to znamená potrebu premietnuť nové pravidlá do finančného plánovania a priebežného riadenia peňažných tokov od roku 2026.
TEXT: Miroslav Homola
FOTO: isifa/Shutterstock
