Radíme živnostníkom: Konsolidácia priniesla živnostníkom nové výdavky

Vláda ešte na jeseň minulého roka ohlásila dohodu na konsolidácii verejných financií. Tesne pred koncom roka balíček zákonov, ktoré sa konsolidácie týkajú, schválil aj parlament.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Premiér Robert Fico (Smer-SD) povedal, že pre tento rok potrebovala vláda nájsť 2,6 až 2,7 miliardy €. Dôvodom, prečo je potrebná takáto výrazná konsolidácia, je podľa premiéra hospodárenie predchádzajúcich vlád. Ako dodal, táto konsolidácia je nevyhnutná, pretože sme členmi eurozóny a musíme plniť dohodnuté pravidlá. Celkovo ide o viac ako desiatku opatrení vo výške 2,7 miliardy €.

Vláda chce napríklad zvýšiť solidaritu bohatých s chudobnými, solidaritu veľkých firiem s menšími, ale zároveň pomáhať nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, ako aj malým firmám a živnostníkom. Premiér tiež uviedol, že táto konsolidácia je sociálne udržateľná. Nezaplatia ju podľa neho len ľudia, ale aj právnické osoby a banky. Viacero opatrení sa pritom týka aj živnostenského podnikania.

Medzi nové povinnosti živnostníka bude patriť napríklad zavedenie podnikateľského účtu. Podnikatelia tiež budú platiť takzvanú transakčnú daň pri prevodoch a výberoch peňazí, ktoré súvisia s podnikaním. Na druhej strane môžu zo zárobkov zaplatiť nižšiu daň. Zvýšila sa totiž hranica príjmu pre uplatnenie nižšej sadzby dane. Malá časť živnostníkov tiež bude musieť platiť vyššie sociálne odvody. Zásadne sa však zmenili aj pravidlá a sumy pri daňovom bonuse na dieťa. To sa v konečnom dôsledku týka aj živnostníka.

Povinný podnikateľský účet

Najzásadnejšou novinkou je povinné otvorenie podnikateľského účtu. Živnostníci si ho musia založiť najneskôr do konca marca tohto roka. Od apríla totiž musia účet využívať na platby súvisiace s podnikaním. Štát túto povinnosť zaviedol kvôli tomu, že z platieb či výberov hotovosti sa bude platiť takzvaná transakčná daň. Nemusí ísť priamo o podnikateľský účet, ale musí to byť účet, na ktorom bude živnostník vykonávať platby spojené s podnikaním. Zákon ho nazýva transakčný účet.

Za prevody z účtu budú živnostníci platiť 0,4 percenta z transakcie. Maximálna daň pri jednom prevode bude na úrovni 40 €. Vyššia daň sa má platiť za výbery hotovosti v banke či z bankomatu, ktorá bude na úrovni 0,8 percenta. V tomto prípade nie je určená maximálna výška dane. Podnikatelia tak zaplatia daň podľa reálnej výšky výberu. Daň sa nebude týkať napríklad platby kartou. Živnostníci len zaplatia paušálny poplatok vo výške dvoch eur ročne.

Aj keď mnohí živnostníci doteraz používali na podnikanie svoj osobný účet, po zavedení transakčnej dane to nebude možné. Ak by si chceli ponechať len jeden účet, museli by platiť daň aj zo svojich súkromných platieb, ktoré nesúvisia s podnikaním.

Živnostníci dostali pri dani výnimku pri vlastníctve účtov v jednej banke. Inak povedané, prevody medzi účtami jedného daňovníka v rámci tej istej banky sa nebudú zdaňovať. Môžu si tak napríklad posielať peniaze z podnikateľského účtu na osobný bez toho, aby sa prevod zdaňoval. Zaujímavá je v tomto prípade Raiffeisen banka, ktorá patrí pod Tatra banku. Prevody medzi vlastnými účtami v Tatra banke a Raiffeisen banke teda nepodliehajú transakčnej dani.

Hranica pre uplatnenie nižšej dane

Konsolidácia nepriniesla len nové povinnosti živnostníka, ale aj nižšiu daň z príjmu. Hranica pre uplatnenie zníženej 15-percentnej sadzby dane sa totiž zvyšuje zo 60-tisíc na 100-tisíc €. Ak niekto zárobkami presiahne túto hranicu, bude platiť klasickú 19-percentnú daň z príjmu. Živnostníkov tiež čaká priznávanie vlaňajších zárobkov. Daňové priznanie treba väčšinou podať najneskôr do konca marca. Podnikatelia si však termín môžu po splnení podmienok posunúť o tri až šesť mesiacov.

Prvým a základným faktorom, ktorý rozhodne o tom, či podnikateľ musí, alebo nemusí štátu priznávať svoje zárobky a zaplatiť z nich daň, je ich celková výška. V tomto prípade platí, že daňové priznanie z príjmov za rok 2024 musí podať každý, kto za tento rok zarobil viac ako 2 823,24 €. Zároveň však musí ísť o príjmy, z ktorých sa platí daň a nie sú od nej oslobodené. Počítajú sa aj zárobky zo zahraničia. Ľudia tiež môžu podať daňové priznanie dobrovoľne, ak to považujú za výhodné.

Živnostník, ktorý vykazuje daňovú stratu, musí podať daňové priznanie bez ohľadu na výšku príjmov. Niekto zase musí priznať príjmy v prípadoch, keď je povinný zvýšiť svoj základ dane. To v praxi musí urobiť napríklad každý, kto si predčasne vybral peniaze z tretieho piliera a zároveň si uplatnil nezdaniteľnú časť na príspevky do tretieho piliera. Môže sa tiež stať, že daňovník síce nemusí podať daňové priznanie, ale ho o to požiada daňový úrad, respektíve ho k tomu vyzve správca dane. Dôvodom môže byť napríklad podozrenie, že niekto vykonával čiernu prácu.

Priznanie tohtoročných zárobkov musia podnikatelia podať najneskôr do pondelka 31. marca 2025. Do rovnakého dátumu treba daň aj zaplatiť. Ak by to niekto nestihol, môže si ho odložiť o ďalšie tri mesiace bez udania dôvodu. Tento odklad by mali daniari schváliť v podstate každému, kto o to požiada. Inak povedané, minuloročné príjmy priznajú až na konci júna. Slovenská legislatíva umožňuje odklad aj o šesť mesiacov. V tomto prípade to však môžu urobiť len podnikatelia, ktorí mali tento rok príjem aj zo zahraničia.

Najdôležitejšie čísla pre daňové priznanie za rok 2024:

• 2 823,24 € – hranica ročného príjmu, od ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie
• 5 % – sadzba dane z príjmov, ak je obrat do výšky 60 000 €
• 19 % – sadzba dane zo základu dane do výšky 47 537,98 €
• 25 % – sadzba dane zo základu dane nad sumou 47 537,98 €
• 60 % – paušálne výdavky z príjmov, maximálne 20 000 € ročne
• 97,80 € – minimálne mesačné zdravotné odvody živnostníka
• 48,90 € – minimálne mesačné zdravotné odvody živnostníka so zdravotným postihnutím
• 216,13 € – minimálne mesačné sociálne odvody živnostníka
• 5 646,48 € – maximálna ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
• 5 162,50 € – maximálna ročná nezdaniteľná časť základu dane na manžela/ku
• 180 € – maximálna výška nezdaniteľnej časti základu dane na príspevky do III. piliera.

Zvýšia sa maximálne odvody

Na druhej strane stúpnu maximálne sociálne odvody. Keďže väčšina živnostníkov však platí minimálne odvody, zmena sa dotkne len minima podnikateľov. Priplatia si z dôvodu zvýšenia maximálneho vymeriavacieho základu pri platení sociálneho poistenia. Ten by mal stúpnuť zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Legislatíva totiž pozná aj maximálnu hranicu zárobku, z ktorého môžu byť odvody zaplatené. Vlani bola nastavená na úroveň 7-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo predstavovalo sumu 9 128 €. Poistné sa tak platí len zo mzdy, ktorá je pod touto úrovňou. Zárobok nad hranicou bol už od odvodov oslobodený.

Keďže sa maximálny vymeriavací základ po konsolidácii zvýši na 11-násobok priemernej mzdy, zamestnanci, firmy aj podnikatelia budú musieť do Sociálnej poisťovne odvádzať viac peňazí. Maximálny vymeriavací základ tak vzrastie na 15 730 €. To je zároveň hranica zárobku, nad ktorou už bude príjem oslobodený od sociálnych odvodov. Keby sa výška maximálneho vymeriavacieho základu nemenila, najvyššia hranica zárobku, z ktorého sa platia odvody, by dosiahla niečo vyše 10-tisíc €.

Minimálne odvody živnostníka v roku 2025:

• Živnostníci platia za zdravotné poistenie 15 percent z vymeriavacieho základu. Podnikateľ s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) platí 7,5 percenta.
• Minimálny vymeriavací základ je v roku 2025 na úrovni 715 € mesačne. Od januára je minimálny odvod 107,25 € a pri ŤZP živnostníkovi to je 53,62 €.
• Maximálny vymeriavací základ pri živnostníkovi nie je určený. Odvody tak platí z reálnej výšky nastaveného vymeriavacieho základu a z reálneho zárobku.
• Živnostníci platia za sociálne poistenie 33,15 percenta z vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ je v roku 2025 na úrovni 715 € mesačne.
• Od januára sú minimálne sociálne odvody na úrovni 237,02 €.
• Spolu s minimálnym vymeriavacím základom stúpol od januára aj maximálny. Ide o najvyššiu sumu, z ktorej sa vypočíta mesačné poistné.
• Od januára stúpol zo súčasných 9 128 € na 15 730 € mesačne. Počíta sa ako 11-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov.
• Nad touto hranicou sa už odvod neplatí. Od januára sú maximálne sociálne odvody na úrovni 5 214,49 € mesačne.

Krátenie daňového bonusu

Súčasťou konsolidácie je aj zmena daňového bonusu na dieťa. Po novom by mali viac peňazí dostávať rodičia s nižšími zárobkami. Bohatším sa, naopak, bude krátiť. Nárok naň úplne stratia rodičia detí nad 18 rokov a tí, ktorí väčšinu svojho príjmu dosahujú v zahraničí. Celkovo plánuje vláda vďaka zmenám daňového bonusu ušetriť 170 miliónov €. Novinky začali platiť od januára tohto roka.

Výška daňového bonusu sa bude aj naďalej odvíjať od veku detí. Na deti do 18 rokov mohli rodičia pôvodne dostať najviac 140 € mesačne a bonus pre staršie deti na úrovni 50 €. Keďže tieto sumy boli v legislatíve platné len do konca minulého roka, od januára sa upravila veková hranica aj samotná výška maximálneho daňového bonusu. Pri deťoch do 15 rokov klesla maximálna výška bonusu na 100 €. Pri deťoch vo veku nad touto hranicou je daňový bonus 50 €. Pri deťoch nad 18 rokov si ho už rodičia nemôžu uplatniť.

Reálna výška bonusu sa však počíta podľa toho, aký má rodič príjem a koľko má detí. Tieto podmienky zostanú zachované. Pri výpočte sa sleduje čiastkový daňový základ rodiča, čo u živnostníka tvoria jeho tržby po odpočítaní skutočných či paušálnych výdavkov a zaplatených odvodov. Úpravami prešla percentuálna výška, ktorá sa pri jednotlivom počte detí uplatňuje. Kým vlani pri jednom dieťati mohol daňový bonus dosiahnuť maximálne 20 percent čiastkového základu dane rodiča, od januára to bude 29 percent. Napríklad pri troch deťoch percento stúplo z pôvodných 34 na 43. V prípade šiestich alebo viacerých detí to už nie je 55 percent, ale 64 percent.

Ďalšou zásadnou zmenou pri pravidlách daňového bonusu je zavedenie stropu. Od januára sa bonus kráti ľuďom s vyšším príjmom. Vláda hranicu naviazala na priemernú mzdu. Rozhodne o tom čiastkový základ dane, ktorý nemôže presiahnuť 1,5-násobok ročnej priemernej mzdy spred dvoch rokov. Každému, kto prekoná túto hranicu, sa bude bonus krátiť o desatinu rozdielu medzi jeho čiastkovým základom dane a stanovenou hranicou. V tomto roku tak bude bonus krátený každému, koho čiastkový základ dane presiahne úroveň 25 740 € za rok, čiže 2 145 € za mesiac.

Čiastkový základ dane u živnostníka tvoria jeho tržby po odpočítaní skutočných či paušálnych výdavkov a zaplatených odvodov. O daňový bonus žiadajú až v daňovom priznaní. V ich prípade sa  bude v roku 2026 bude krátiť bonus tým, ktorí platia minimálne odvody, uplatňujú si paušálne výdavky a ich tržby dosiahnu necelých 50-tisíc €. Nulový bonus na dieťa od 15 do 18 rokov bude pri tržbách okolo 56 500 € a pri deťoch pod 15 rokov živnostník nič nedostane pri tržbách na úrovni 62 500 €. Aj v tomto prípade to platí len pre tých, ktorí budú platiť minimálne odvody a uplatňovať si paušálne výdavky. Pri takých vysokých tržbách však už živnostníci platia aj vyššie odvody.

Percento z čiastkového základu dane podľa počtu detí
Zdroj: vláda SR

TEXT: Miroslav Homola
FOTO: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 1/2025