Poradňa: Živnostníci si od januára prilepšia na dávkach

Živnostníci na Slovensku sa od januára dočkajú vyšších dávok zo sociálneho poistenia.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Zmena prichádza automaticky, pretože výška dávok sa odvíja od vymeriavacieho základu, z ktorého si podnikatelia platili odvody v predchádzajúcom roku. Ak sa teda niekomu v tomto roku oproti minulému zvýšili odvody, bude od januára dostávať aj vyššie dávky zo sociálneho poistenia.

Keďže medziročne už tradične vzrástol minimálny vymeriavací základ, zvýšia sa aj jednotlivé dávky. Týka sa to najmä nemocenskej dávky, ošetrovného, materskej, tehotenskej a tiež otcovskej dávky. Polepšia si tí živnostníci, ktorí platili len minimálne odvody, alebo sa im v tomto roku zvýšil ich osobný vymeriavací základ. Ten majú hlavne tí, ktorí zarábajú nadštandardne.

Aj napriek rastu dávok však zostáva realitou, že živnostníci dostávajú zo systému menej peňazí než zamestnanci, ktorých poistné krytie je širšie a vyššie. Podnikateľ si tiež v praxi nemôže platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, aby si dávku ešte zvýšil. Sociálna poisťovňa ponúka len obmedzený počet dobrovoľných poistení, ktoré je určené aj pre živnostníkov.

Okrem toho platí, že podnikateľ nemá nárok na dávku v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne. V tomto prípade si však môže poistenie platiť dobrovoľne. To isté platí v prípade dôchodkového krytia. Podmienky a zaplatená suma na odvodoch sa mu však v porovnaní s benefitmi, ktoré mu to prinesie, nemusia oplatiť. Zvoliť si ešte môže komerčné poistenie počas práceneschopnosti.

Vyššie odvody prinášajú aj vyššie dávky

Od začiatku tohto roka stúpli živnostníkom mesačné platby do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne. Výška minimálnych odvodov sa odvíja od priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2023, ktorá dosiahla úroveň 1 430 € mesačne. To automaticky znamenalo zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu zo sumy 652 € na 715 € mesačne. Minimálne odvody sa tak zvýšili zo sumy 313,93 € na 344,27 € mesačne.

Napriek tomu platí, že sa dávky v budúcom roku budú počítať z tohtoročného vymeriavacieho základu, teda zo sumy 715 € pre tých, ktorí odvádzali minimálne poistné. Prakticky to znamená, že aj keď odvody od januára vzrastú, dávky sa tento rok budú počítať z nižšieho základu.

Konkrétnym príkladom je nemocenská dávka. Počas prvých troch dní práceneschopnosti dosahuje 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa je to 55 percent. V tomto roku dostáva živnostník pri minimálnych odvodoch a 31 dňoch na péenke o niečo viac ako 346 €. V budúcom roku už dostane za rovnaké obdobie takmer 380 €.

Ošetrovné, ktoré predstavuje 55 percent denného vymeriavacieho základu, sa tiež zvýšilo. Krátkodobé ošetrovné sa vypláca najviac 14 dní. Živnostník, ktorý vlani platil minimálne odvody, má v súčasnosti nárok na ošetrovné vo výške 165,10 € za dva týždne. V budúcom roku sa suma zvýši na viac ako 181 €.

Výraznejšie si prilepšia matky na materskej dovolenke. Materská dávka sa počíta ako 75 percent denného vymeriavacieho základu. Podnikateľka, ktorá platila minimálne odvody, dostáva v súčasnosti približne 482 € za 30 dní na materskej. Budúci rok už pôjde o 529 €. Na otcovskej dvojtýždňovej dovolenke stúpne dávka približne o 22 € a pri tehotenskej dávke o takmer 19 €. V prípade tehotenského je to spôsobené aj tým, že stúpne zákonom stanovené minimum.

Maximálne dávky sú živnostníkom vzdialené

S rastom priemernej mzdy automaticky stúpajú aj maximálne sociálne dávky. Maximálny vymeriavací základ je vyšší, a preto najviac získajú tí živnostníci, ktorí platili odvody z vysokých príjmov. Maximálne dávky si však môže uplatniť len úzka skupina podnikateľov, ktorí v tomto roku odvádzali poistné z vymeriavacieho základu aspoň 3 048 €. To predpokladá reálny príjem v desiatkach tisíc €, čo väčšina živnostníkov nedosahuje.

Pri materskej dávke platí, že bez ohľadu na príjem rodiča je stanovený horný limit. V budúcom roku dosiahne pri 30-dňovom mesiaci 2 254,70 €, pri 31-dňovom mesiaci 2 329,90 €. Tehotná žena môže od januára dostať minimálne 300,70 € pri 30-dňovom mesiaci alebo 310,70 € za mesiac, ktorý má 31 dní. Najviac bude môcť dostať 451 € pri 30-dňovom mesiaci alebo 466 € pri 31-dňovom mesiaci.

Maximálne denné ošetrovné bude 55,11 €, čo znamená najviac 771,60 € za 14 dní. Pri 30 dňoch práceneschopnosti sa bude dať dosiahnuť maximálne 1 563,20 €, pri 31 dňoch 1 618,30 €. Otcovská dávka sa počíta ako 75 percent vymeriavacieho základu. Maximálna suma stúpne zo 70,52 € denne na 75,16 € na deň. Za dva týždne otcovského voľna tak môže otec dostať najviac približne 1 052,24 €.

Dávky z minimálnych odvodov v roku 2026:

Zárobok popri dávkach

Živnostníci majú nárok na nemocenské dávky, ak platia sociálne odvody. Výhodou oproti zamestnancom je, že sa u nich nesleduje príjem. Zároveň platí, že počas poberania sociálnych dávok nemusia odvádzať poistné do Sociálnej poisťovne.

Musia však dodržiavať podmienky, napríklad pri péenke je to dodržiavanie liečebného režimu. Pri bežnej chrípke to znamená zdržiavať sa na nahlásenej adrese a chodiť len na lekárske kontroly či do lekárne. Ak živnostník napríklad mesačne vyfakturuje 1 500 €, po zaplatení minimálnych odvodov mu v súčasnosti zostane niečo vyše 1 155 €. Ak by bol 31 dní na péenke a jeho mesačný príjem zostal rovnaký, vďaka nemocenskému a odpusteniu odvodov by mu na účet prišlo približne 1 846 €. Za mesiac práceneschopnosti si tak polepší zhruba o 700 €.

Ak je však živnostník chorý len časť mesiaca, môže vzniknúť preplatok. Preto má možnosť vypočítať si alikvotný vymeriavací základ. Tento výpočet je založený na tom, že vymeriavací základ sa vydelí počtom dní v mesiaci a následne sa násobí počtom dní, ktoré zostávajú na platenie odvodov. Z takto vypočítanej sumy sa potom odvádza 33,15 percenta. Alternatívou je požiadať o prepočet priamo Sociálnu poisťovňu – buď mailom, telefonicky, alebo osobne na pobočke.

Na rozdiel od sociálnych odvodov sa zdravotné poistné počas dávok platiť musí. Zúčtovanie sa však robí ročne. Poisťovňa porovnáva skutočné príjmy živnostníka a vymeriavací základ, z ktorého odvádzal poistné. Ak bude rozdiel, môže vzniknúť nedoplatok alebo preplatok. Pri minimálnych odvodoch je porovnávanie jednoduchšie – ak sa základ zhoduje s reálnym príjmom, výsledok je nulový. Pri vyšších odvodoch záleží na tom, či príjem presiahol základ, z ktorého sa platilo poistné.

Dobrovoľne len nezamestnanosť

Živnostník si nemôže svoje dávky navýšiť tým, že si poistenie zaplatí dobrovoľne. K dispozícii je päť typov dobrovoľného poistenia, no Sociálna poisťovňa mu dobrovoľné poistenie ponúka len pri nezamestnanosti a dôchodku. Pri prihlásení si živnostník určí vymeriavací základ, z ktorého bude poistné platiť. Musí sa zmestiť medzi stanovené minimum a maximum a nemusí sa zhodovať so základom, z ktorého odvádza povinné sociálne poistenie.

Od zvoleného základu závisí aj budúca výška dávky v nezamestnanosti. Tento rok je minimálny vymeriavací základ 715 € mesačne, maximálny 15 730 € mesačne. Voľba najvyššieho základu sa spravidla nevyplatí, keďže dávka v nezamestnanosti má zákonný strop. Napríklad na maximálnu dávku dnes dosiahne len ten, kto si platí poistenie aspoň z 3 048 € mesačne.

Sadzba pre poistenie v nezamestnanosti je na úrovni dvoch percent. Znamená to, že pri základe 3 048 € by dobrovoľne poistený platil 60,96 € mesačne, pri minimálnom základe 715 € by to bolo 14,30 € mesačne. Táto suma je navyše k už existujúcim odvodom. Väčšina živnostníkov odvádza minimum vo výške 344,27 € mesačne, z čoho 107,25 € smeruje do zdravotnej poisťovne a 237,02 € do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľné poistenie však neznamená automatický nárok. Podnikateľ musí v období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie preukázať minimálne 730 dní poistenia. Poistenie nie je možné doplatiť spätne, preto je potrebné ho platiť aspoň dva roky.

Aj tu existujú obmedzenia – napríklad maximálna dávka v nezamestnanosti je v súčasnosti približne 1 553,30 € za 31-dňový mesiac, ale reálne živnostník pri minimálnych odvodoch dostane len okolo 350 € mesačne.

Podnikateľ si péenku môže poistiť komerčne

Dávky zo Sociálnej poisťovne pri péenke tak väčšinou nepokryjú celý mesačný príjem – najmä preto, že veľká časť živnostníkov odvádza len minimum a samotné dávky majú navyše stanovený strop. Výpadok príjmu sa dá zmierniť poistením práceneschopnosti, ktoré sa uzatvára ako pripoistenie k životnej poistke. Poisťovne plnia iba vtedy, keď má poistenec zároveň nárok na nemocenské zo systému, takže kombinácia oboch zdrojov môže udržať príjem počas péenky na porovnateľnej úrovni.

Poistenie práceneschopnosti sa nastavuje cez poistnú sumu limitovanú výškou príjmu. Preto poisťovne vyžadujú jeho preukázanie – buď pri vstupe do poistenia, alebo až pri poistnej udalosti. Dokladovanie sa nevyžaduje len v najnižších pásmach, ktoré si každá poisťovňa určuje interne.

Nad stanovený limit je potrebné potvrdenie príjmu. Maximálnu poistnú sumu určuje čistý príjem podľa tabuliek poisťovní. Zamestnancom sa preukazuje napríklad výpisom z účtu za dohodnuté obdobie či ročným zúčtovaním dane, podnikatelia dokladajú daňové priznanie.

Za čistý príjem sa u živnostníka obvykle považuje určité percento z obratu – môže to byť napríklad aj 50 percent. Pri výplate potom funguje podobný princíp ako v Sociálnej poisťovni. Za prvé tri dni je to 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa 55 percent. Zmluvy však obsahujú minimálnu dĺžku péenky, po ktorej poisťovňa začne plniť. Klient si ju volí pri uzatváraní poistky. Poisťovne pritom ponúkajú viac variantov. Plnenie môže prísť spätne od prvého dňa alebo až po uplynutí minimálnej lehoty.

Najlacnejšie bývajú dlhé čakacie lehoty s následným plnením, najdrahšie krátke lehoty so spätným plnením od prvého dňa. Dostupné sú čakacie lehoty od 15 až po takmer 90 dní. Štandardne sa z poistky vypláca najviac 365 dní, to isté platí pri péenke zo Sociálnej poisťovne. Pri péenke dlhšej než rok prechádza posudzovanie na štát v rámci invalidity. Cenu poistenia potom ovplyvňuje vek, zdravotný stav a rizikovosť povolania, dĺžka poistnej lehoty, výška poistnej sumy, čakacia lehota a to, odkedy sa vypláca péenka.

Platí, že čím nižší je vek poistenca, tým nižšie je poistné. Dôležité je dodržať lehoty na nahlásenie poistnej udalosti. Ak sa péenka oznámi po termíne uvedenom v podmienkach, poisťovňa môže plnenie krátiť. Väčšina poisťovní dnes umožňuje hlásiť udalosť online prostredníctvom webu či mobilnej aplikácie, finančného agenta , prípadne telefonicky. Treba tiež rátať s tým, že územná platnosť poistenia práceneschopnosti je vo väčšine produktov obmedzená len na Slovensko.

Od januára stúpnu minimálne odvody

Od začiatku budúceho roka si samostatne zárobkovo činné osoby priplatia aj na odvodoch do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne. Minimá sa odvíjajú od priemernej mzdy za vlaňajšok, ktorá dosiahla úroveň 1 524 € mesačne. To automaticky posúva minimálny vymeriavací základ zo sumy 715 € na 762 € mesačne. Spolu s tým stúpnu aj minimálne odvody z dnešných 344,27 € na 366,89 € mesačne. Preddavky v novej výške treba uhradiť najneskôr do 8. februára.

Zdravotné poistenie zostáva vo výške 15 percent z vymeriavacieho základu. Pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) je sadzba polovičná (7,5 %). Pri minimálnom základe 762 € vychádza minimálny mesačný preddavok na 114,30 €, pri ŤZP na 57,15 €. Horný strop vymeriavacieho základu pri živnostníkoch zákon neurčuje, odvody sa teda rátajú z reálne zvoleného základu a z príjmov v daňovom priznaní.

Ak vznikne nedoplatok, živnostník ho musí dorovnať. Pri neplatení však má poistenec nárok na plnú zdravotnú starostlivosť. Zdravotné poisťovne však umožňujú aj splátkové kalendáre.

Sociálne poistenie tvorí súhrnne 33,15 percenta z vymeriavacieho základu. Z toho 4,4 percenta na nemocenské, 18 percent na starobné, šesť percent na invalidné a 4,75 percenta do rezervného fondu solidarity. Pri minimálnom základe 762 € sú minimálne sociálne odvody od januára 252,59 € mesačne.

Zvyšuje sa aj maximum – najvyšší základ, z ktorého sa poistné počíta, stúpne zo 15 730 € na 16 764 € mesačne. Ide o 11-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Nad touto hranicou sa už poistné neplatí. Tomu zodpovedajú aj maximálne sociálne odvody vo výške 5 557,27 € mesačne.

Kto neplatí odvody, stáva sa dlžníkom a poisťovňa dlh vymáha, pričom k istine pribúda penále za každý deň omeškania. Meno dlžníka sa zverejňuje v zozname Sociálnej poisťovne. Povinnosť platiť sociálne odvody živnostníkovi vzniká až po podaní prvého daňového priznania z podnikania a výška odvodov sa mení dvakrát do roka. Po prvý raz v júli, resp. pri odklade daňového priznania v októbri podľa dosiahnutých príjmov a druhý raz v januári, keď sa pravidelne upravuje minimálny vymeriavací základ. Ak má živnostník vyšší zárobok, poisťovne mu vypočítajú vlastný vymeriavací základ.

Minimálne odvody v roku 2026:

• Minimálne sociálne odvody sú vo výške 252,59 € mesačne.
• Minimálne zdravotné odvody sú vo výške 114,30 € mesačne.
• Minimálne zdravotné odvody pre ŤZP sú vo výške 57,15 € mesačne.
• Minimálne odvody spolu predstavujú sumu 366,89 € mesačne.

TEXT: Miroslav Homola
FOTO: isifa/Shutterstock

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 5/2025