Moderná architektúra aj kvalitný verejný priestor. Ako sa Kodaň stala skvelým mestom na život?
Peter Dostál Dnes patrí Kodaň medzi mestá, ktoré sa často dávajú za príklad kvality života, fungujúcej verejnej dopravy, cyklistickej infraštruktúry a dobre navrhnutého verejného priestoru. Mnohých možno prekvapí fakt, že začiatkom 90. rokov 20. storočia bolo mesto v hlbokej kríze a na pokraji bankrotu.
Všetko sa začalo trochu nevinne po druhej svetovej vojne, keď štátna politika dotovala sťahovanie rodín zo strednej vrstvy z centra mesta do novopostavených predmestí, ako sú Lyngby, Rødovre a ďalšie. Podobnému problému suburbanizácie čelí dnes aj Bratislava.
V Kodani to vtedy dospelo do stavu, že počet obyvateľov klesol z historického maxima približne 768-tisíc v roku 1950 na iba 465-tisíc v roku 1990. Mesto tak prišlo o kritickú masu daňových poplatníkov, čo viedlo k výpadku príjmov do mestskej kasy. Dnes populárne štvrte Vesterbro či Østerbro boli vtedy plné zanedbaných budov s nevyhovujúcim hygienickým vybavením.
Priemysel spolu s nákladným prístavom, ktoré desaťročia živili mestskú pokladnicu, začali v 80.rokoch upadať a zanikať. Štát odmietol svoje hlavné mesto iba pasívne dotovať a kolaps bol takpovediac za dverami. Nebola vtedy iná možnosť, len nastaviť novú koncepciu rozvoja mesta.
Prvý dôležitý krok prišiel v roku 1991, keď sa Dánsko a Švédsko dohodli na pevnom spojení cez Øresund. Most otvorený v roku 2000 spojil Kodaň s Malmö a vytvoril obrovský pracovný a ekonomický priestor na oboch stranách prielivu. Súčasne sa rozvíjali železnice, letisko a ďalšia infraštruktúra.
Kodaň tým získala prístup k oveľa väčšiemu trhu práce, firmám a kapitálu. Mesto a štát vytvorili v roku 1993 spoločnosť Ørestadsselskabet, do ktorej vložili verejné pozemky na ostrove Amager.
Ich postupný predaj mal pomôcť financovať výstavbu metra a zároveň vytvoriť novú mestskú štvrť Ørestad, strategicky umiestnenú medzi centrom, letiskom a Øresundským mostom. Kodaň sa vďaka kontinuálnemu dodržiavaniu počiatočného konceptu dokázala za relatívne krátky čas zotaviť a stať sa celosvetovo vyhľadávanou lokalitou na život.
Politická kontinuita a dôvera
Kodaň sa rozhodla stavať budúcu identitu na ľudskom potenciáli. Stanovili si ciele, že v budúcnosti chcú patriť medzi svetovú špičku vo vzdelávaní, v technológiách, vo výskume aj v zdravotníctve. Dané predsavzatia sa postupne darilo napĺňať aj preto, lebo s výmenou ľudí vo vláde nedochádzalo k zásadným koncepčným zmenám.
S politickou kontinuitou štátu rástla aj dôvera obyvateľov vo vládu. Kodaň je súčasťou dánskeho sociálneho modelu, v ktorom ľudia platia vysoké dane vo výške 40 – 50 %, pričom veľká časť týchto peňazí sa vracia do verejného života prostredníctvom služieb a infraštruktúry.
Dáni celoplošne dodržiavajú pravidlá a neuvažujú, ako ich obísť, len aby v danom momente niečo získali, pretože vidia hodnotu, ktorá sa za ne vracia. V metre ohľaduplne čakajú vo vyznačených sektoroch, a keď svieti chodcom na semafore červená, aj keď nejde žiadne auto, poctivo čakajú na zelenú.
Nová identita
Kodaň sa pritom nesnažila vymazať svoju staršiu identitu. Moderná architektúra tu postupne pribúdala vedľa historického mesta. Pôvodné verejné budovy a bývalé industriálne areály sa namiesto búrania zrekonštruovali a prirodzene začlenili do mesta. Veľmi dobre to vidno v prístave. Miesta, ktoré boli kedysi spojené predovšetkým s priemyslom a obchodom, dnes patria medzi priestory, kde sa ľudia stretávajú a opätovne ich používajú.
Práve súčasná moderná architektúra a kvalitný verejný priestor sa stali jednou z identít Kodane. Mesto nemusí ľuďom vysvetľovať, že je kvalitné. Ľudia verejné priestory sami intenzívne používajú, cítia sa v nich bezpečne.
V piatok a sobotu sú všetci vonku a bez rezervácie sa do podnikov nedá dostať. Dánska kultúra hygge sa často vysvetľuje cez interiér, teplo a pohodlie, hygge sa však prenáša aj do medziľudských vzťahov. Dôležité je povedať, že širšie centrum mesta s atraktívnymi budovami okolo kanála nie je plné turistov ako napríklad v Prahe, ale žije najmä domácimi.
Dôvera sa v malej architektonickej mierke prejavuje aj v stvárnení predzáhradiek. Otvorené predzáhradky bez plota sa niekedy nachádzajú hneď vedľa verejného chodníka a ľudia si nepotrebujú súkromie oddeľovať nepriehľadným vysokým plotom. Aj takýto detail zvyšuje pocit ohľaduplnosti, vzájomnej tolerancie a bezpečia.
I bike Copenhagen
Ďalšou významnou identitou mesta je, že Kodaň patrí k špičke v rámci cyklodopravy. Desaťročia budovaná sieť cyklotrás vytvorila prostredie, v ktorom je bicykel prirodzenou súčasťou dopravy. Chodci a cyklisti majú vždy prednosť a klaksón, ktorým by vodiči trúbili na cyklistov, vôbec nepočuť.
Vytvorenie cyklotrasy neznamená iba zúženie jazdného pruhu, cyklopruhy sa budujú fyzicky. Príkladom je Cykelslangen, „Cyklohad“, elegantná cyklotrasa vedená ponad vodu v oblasti prístavu. Cesta cez tento most je vyslovene zážitok a cyklomosty určené pre cyklistov a chodcov postupne pribúdajú.
Za 50 rokov sa podarilo znížiť počet áut na polovicu. Kým v roku 1970 bolo v Kodani registrovaných 351 000 áut a 100 000 bicyklov, v roku 2026 má Kodaň 233 000 áut a 385 000 bicyklov. Najväčšia koncentrácia bicyklov je pri prestupných staniciach metra. Mesto preto dlhodobo rieši ich organizáciu a zastrešenie, aby nedochádzalo k bicyklovému vizuálnemu smogu vo verejnom priestore.
Veľké množstvo bicyklov na jednom mieste naozaj nevyzerá dobre. Dá sa na to pozerať aj tak, že každý jeden bicykel predstavuje jedného vodiča v aute. To by iba prispelo k narastaniu dopravnej zápchy, preto sú bicykle nepochybne ekologickejšie riešenie.
Ako tvoriť polycentrické mesto
Jedna z bývalých kodanských industriálnych štvrtí Refshaleøen je skvelým príkladom, ako pristúpiť k tvorbe polycentrického mesta. Dlhodobo sa táto téma rieši aj v Bratislave a najnovším príspevkom do diskusie je kniha Rozumne rastúce mesto z roku 2025.
Polyfunkčná štvrť Refshaleøen je dnes obľúbenou lokalitou aj napriek tomu, že nie je napojená na linku metra. Mestské autobusy sem síce chodia, aj tak väčšina ľudí cielene dobicykluje 20 minút.
Prečo sem ľudia cestujú za službami, ktoré nájdu aj v meste? Preto, lebo niektoré z týchto služieb sú jednoducho najlepšie v meste. Za dobrým jedlom ľudia cestujú vždy a Refshaleøen je domovom najlepšieho streetfoodu v Kodani s názvom Reffen. Neďaleko sa nachádza aj galéria moderného umenia Copenhagen Contemporary. Špecifickú klientelu láka aj reštaurácia Alchemist, jedna z najlepších „finediningových“ reštaurácií v Kodani.
Výnimočné služby dopĺňajú kvalitné pekárne, ďalšie reštaurácie, kajakový klub, paintball a iné. Pestrú občiansku vybavenosť však nenájdete v nablýskanej architektúre, ale v pôvodných industriálnych halách.
Tam, kde architektúra a urbanizmus už existujú, musí mesto vyriešiť vlastnícke vzťahy, umiestniť jedinečné funkcie, ktoré inde v meste nie sú, a nastaviť ich dlhodobo udržateľnú prevádzku. Vzniká tak prenosný model pre všetky mestá bez ohľadu na národnosť, pretože nevyužité industriálne areály má dnes väčšina veľkomiest. Aby naozaj vzniklo ďalšie centrum mesta, vyžaduje si to už spomínanú koncepciu a dlhodobú kontinuitu.
Prečítajte si aj autorove zápisky z Milána, Ríma či Barcelony.
