Ako sa oplatí podnikať po konsolidácii?

Začínajúci podnikatelia si neustále kladú otázku, aký spôsob podnikania by bol pre nich najvýhodnejší. Oplatí sa založiť živnosť alebo s. r. o.?

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Hoci sa dilema medzi živnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzeným (s. r. o.) ťahá modernými slovenskými dejinami od polovice deväťdesiatych rokov, tento rok spôsobil najväčší posun od zavedenia eura.

V jednom balíku sa stretli trojpásmové sadzby dane z príjmov právnických osôb, rozšírená pätnásťpercentná sadzba pre fyzické osoby, dramaticky vyšší minimálny vymeriavací základ na odvody, oživená daňová licencia, znížená zrážka z dividend a trvajúce oslobodenie týchto dividend od zdravotných odvodov. Podnikateľ, ktorý ešte pred dvomi rokmi vnímal živnosť ako bezkonkurenčne najlacnejšiu možnosť, môže byť dnes príjemne alebo bolestivo prekvapený podľa toho, koľko investoval do podrobného finančného modelu.

Novela zákona o dani z príjmov, účinná od 1. januára 2025, zaviedla desaťpercentnú sadzbu pre firmy do 100 000 € výnosov, ponechala 21-percentnú sadzbu pre pásmo 100 000 až päť miliónov eur a pridala 24 percent pre korporácie nad päť miliónov eur.

Fyzické osoby s príjmom z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (SZČO) do 100 000 € zdaňujú celý základ sadzbou pätnásť percent. Nad túto hranicu platí 19 percent zo základu do 48 441,43 € a 25 percent zo zvyšku. Súbežne sa po štyroch rokoch vrátila daňová licencia. Minimálna daň vo výške 340, 960, 1 920 alebo 3 840 €, odstupňovaná podľa firemných výnosov.

Na strane odvodov stúpol minimálny vymeriavací základ na 715 € mesačne. To znamená, že živnostník po odvodovej dovolenke odvádza minimálne 237,02 € do Sociálnej poisťovne a 107,25 € do zdravotných poisťovní. Ide o fixných 4 131 € ročne bez ohľadu na obrat.

Eseročka pri nulovej konateľskej odmene žiadne odvody neplatí. Paragrafy o zdravotnom poistení zároveň potvrdili, že dividendy zo zisku dosiahnutého od roku 2017 zostávajú oslobodené od zdravotných odvodov a od roku 2025 sa zrážka z dividend vrátila z desať na sedem percent.

V roku 2017 existovala na Slovensku pevná firemná sadzba 21 percent a živnostník využíval 15-percentnú daň len do základu 49 790 €. Paušálne výdavky, 60 percent príjmu so stropom 20 000 €, boli pre drobných podnikateľov zlatou baňou.

Firmy vtedy bojovali s povinným podvojným účtovníctvom, kontrolnými výkazmi a častým auditom. Dnes sa karta otočila a nízka firemná daň konkuruje živnostenskému paušálu práve tam, kde paušál naráža na svoj limit, a živnostníka dobiehajú vysoké odvody.

DPH, ručenie, riziko a nefinančné faktory

Pri obrate nad 50 000 € vzniká povinná registrácia na daň z pridanej hodnoty. Freelancer fakturujúci domácej B2C klientele musí buď zdvihnúť ceny o 20 percent, alebo obetovať časť marže. Firma, ktorá fakturuje platiteľom v Európskej únii (EÚ), prenesie daň na odberateľa v režime reverse charge, takže jej cash-flow zostáva nedotknutý.

Živnostník ručí aj rodinným domom, eseročka len majetkom firmy. Stavebné a potravinárske projekty tak právnu subjektivitu prakticky vyžadujú, kým copywriterovi či jazykovému lektorovi stačí SZČO. Banky a venture kapitál preferujú firmu s podvojne účtovanou históriou, pretože spoločnícky podiel sa dá previesť jedným notárskym zápisom.

Od júla 2025 musia spoločnosti nad päťdesiat zamestnancov reportovať ESG ukazovatele. Ak mikrofirma plánuje rásť, mala by radšej počítať s tým, že byrokratická latka sa dvíha. Živnostníkovi sa podobné reporty vyhnú, no pri dopyte korporátneho zákazníka po ESG údajoch sa môže ocitnúť v nevýhode.

Najlepšie je si samotné podnikateľské modely prepočítať. Najprv je potrebné spísať predpokladaný obrat, rozdeliť ho na domáci B2C, B2B a export. Potom vyčísliť všetky reálne náklady. Ak presiahnu 20 000 €, paušál podnikateľa obmedzí. Mal by pripočítať fixné odvody živnostníka a licenciu eseročky.

Nakoniec porovnať tri scenáre – živnosť s paušálom, živnosť s reálnymi nákladmi a eseročka. Ak čistý zisk firmy prekoná živnosť o 1 500 €, právny kabát eseročky si obháji aj vyššiu administratívu.

Treba brať do úvahy aj to, že banky schvaľujú úver radšej eseročke, lebo môže ručiť budúcimi cash-flowmi a majetkom firmy. Zahraničný nákupca vníma firemnú faktúru ako známku stability. Freelancer mieriaci na globálny trh tak často zakladá firmu skôr na želanie klientov než kvôli daňovej úspore.

Živnostník platí odvody aj v mesiacoch bez projektov, eseročka v rovnakej situácii zaplatí len licenciu 340 €. Časový posun firemnej dane a dividend vie v útlme zachrániť likviditu, kým odvody môžu malé SZČO stiahnuť ku dnu. Slovenské právo používa pojem „fyzická osoba – podnikateľ“, ktorý zastrešuje všetky SZČO.

V tomto článku používame slovo živnostník, pretože deväť prípadov z desiatich spĺňa definíciu jednej z foriem živností a rovnaké sadzby sa vzťahujú aj na slobodné povolania.

Excel ako najlepší priateľ podnikateľa

Rok 2025 nepriniesol jednoduché víťazstvo, len prísnejší test reality. Živnosť je stále kráľom pri nízkom obrate a minimálnych nákladoch, no odvody ju oberajú o lesk. Eseročka láka desaťpercentnou daňou, nulovými odvodmi z dividend a majetkovou ochranou, ale pýta licenciu a drahšie účtovníctvo. Najväčším hriechom je ignorancia vlastných čísel. Excelový hárok, aktuálne sadzby a krátka konzultácia s účtovníkom neraz zachránia tisíce eur aj rodinný majetok.

Niektorí podnikatelia, ktorých obrat balansuje na hranici 100 000 €, testujú tzv. hybridný model. Založia eseročku, no odbornú prácu pre ňu vykonávajú ako externí dodávatelia na autorskú alebo licenčnú zmluvu. Firma tak na jednej strane využíva 10-percentnú daň do 100 000 € a nulové odvody z dividend, na druhej strane si honorár externistu účtuje do nákladov a znižuje základ dane.

Štát túto schému neurčito sleduje cez pravidlá transferového oceňovania, takže cena výkonu musí byť na úrovni nezávislého trhu. Ak finančná správa usúdi, že je prehnaná, môže časť nákladu domerane zdaniť. Hybrid dáva zmysel tam, kde know-how tvorí jediný podstatný vstup, no vyžaduje precízne zmluvy a dobré porovnateľné dáta z trhu.

Veľký rozdiel medzi právnymi formami podnikania cítiť pri obstaraní áut a technológií. Živnostník si môže dať do nákladov len reálne zaplatené leasingové splátky či odpisy, ktoré sú limitované koeficientom daňovej odpisovej skupiny. Pri aute za 40 000 € teda odpisuje štyri roky po 10 000 €, aj keby mal paušál dávno vyčerpaný.

Eseročka si k tomu pripočíta náklady na servis, poistky a palivo, takže natiahne nákladový štít ešte viac a môže znížiť základ dane pod hranicu licencie. V momente predaja vozidla sa však firma musí vyrovnať s daňou z príjmu z ostatných ziskov, kým živnostník, ktorý používa paušál, prizná len rozdiel medzi príjmom a neodpísanou zostatkovou cenou.

Ak podnikateľské auto využíva konateľ aj na súkromné jazdy, živnostník pri paušálnych výdavkoch nepátra po detailoch – celé percento paušálu už jazdy obsahuje. Firma však musí sledovať firemné a súkromné kilometre: súkromná časť predstavuje nepeňažný príjem, ktorý podlieha zdaneniu a odvodom zamestnanca aj zamestnávateľa, prípadne sa zdaňuje firemná spotreba pohonných hmôt cez DPH koeficient. Pri vysokom pomere súkromných jázd sa úspora z nízkej firemnej sadzby môže vytratiť na odvodoch z nepeňažného plnenia.

Likvidácia eseročky vs. prerušenie živnosti

Prerušiť živnosť zvládnete elektronicky do troch dní a bez poplatku; odvody prestanú plynúť od nasledujúceho mesiaca. Likvidácia eseročky je právny maratón: vstup do likvidácie, oznámenie veriteľom, dvojfázové vestníkové zverejnenie, potvrdenia od súdov a daňového úradu, následný výmaz z obchodného registra.

Poplatky presiahnu 350 €, právnik si vypýta ďalších 500 až 800 €, proces trvá minimálne štyri mesiace. Rozdiel cíti najmä podnikateľ, ktorý projekt ukončí a neplánuje hneď nový – pri firme si musí naplánovať rozpočet na posledné papiere, kým živnosť jednoducho uspí a po roku, ak sa naskytne príležitosť, znovu aktivuje.

Pandémia tiež urýchlila trend práce odkiaľkoľvek a mnohí slovenskí freelanceri dnes vegetujú v Lisabone, Tbilisi či Chiang Mai. Pri dlhodobom pobyte v cudzej krajine im však vzniká riziko daňovej rezidencie. Ak nomád zostane na živnosti a fyzicky trávi v zahraničí viac než 183 dní, môže ho tamojší úrad vnímať ako rezidenta a požadovať zdanenie príjmu.

Eseročka v takom prípade ponúka obálku navyše – príjmy fakturuje slovenská firma a spoločník si vypláca dividendy, ktoré v mnohých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia podliehajú nižšej alebo nulovej sadzbe. Samotný spoločník si potom priamo v cudzine zdaní iba časť príjmu, ktorú si vyplatí ako konateľskú odmenu alebo mzdu. Nomád tým minimalizuje riziko dvojitého zdanenia a získa flexibilitu.

Tvrdé čísla v praxi

Grafická dizajnérka si otvorí živnosť v marci 2025. Prvý rok síce sociálne odvody neplatí a zdravotné preddavky môžu byť nulové, ak je ešte študentka, ale od júla 2026 zaplatí každý mesiac 344,27 €. Keď ochorie a obrat spadne na nulu, odvody idú z jej vrecka rovnako. Konateľ eseročky, ak si nevyplatí mzdu, odvody neplatí a môže až do konca účtovného roka operovať s celou sumou, kým príde čas podať priznanie a zaplatiť firemnú daň.

Efekt časovej hodnoty peňazí nie je zanedbateľný. Pri dvojpercentnej inflácii a úverovom úroku na prevádzkovom financovaní môže mesačné posunutie platby znamenať stovky eur úspory alebo aspoň krátkodobú likviditu na marketingovú kampaň.

Povedzme, že dizajnérka má obrat 32 000 € a reálne náklady má len na softvér. Paušál 19 200 € zrazí základ dane na 12 800 €. Daň pri 15 percentách je 1 920 €. Odvody po prvom roku sú 4 131 €. Čistý disponibilný príjem približne 26 000 €. Ak zvolí eseročku, nezvolí konateľskú mzdu, firma zaplatí 3 200 € dane, z dividend 2 016 € a za účtovníka 900 €. Čisté peniaze 25 884 €. Rozdiel nie je veľký, ale firma prináša dôveryhodnosť pre korporátnych klientov a umožňuje zisk reinvestovať bez dividendovej zrážky.

Iný príklad je živnostník, ktorý pracuje ako architekt s obratom 115 000 €. Jeho náklady sú na úrovni 20 000 €. Ako živnostník, ktorý vyčerpal paušál, zdaňuje základ 95 000 €, daň bude 14 250 €, odvody 4 131 € a spolu je to 18 381 €.

Eseročka by zaplatila daň 19 950 €, dividenda bude 5 253 €, licencia 960 € a za účtovníka 2 400 €. Celkovo tak ide o sumu 28 563 eur. Čistý rozdiel je viac než 10 000 € v prospech živnosti. No právna ochrana a renomé eseročky ostávajú nefinančnými argumentmi, ktoré živnostník vyhodnotí až pri vstupe investora.

Tab. Živnosť vs. eseročka

TEXT: Miroslav Homola
FOTO: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 3/2025