Povrchové plesne na ETICS

Vlastníci bytov by mali byť už pri prvotnom výbere tepelnoizolačného systému uvážliví a vedieť, do čoho investujú svoje finančné prostriedky. Nemali by brať do úvahy iba ich výšku, ale predovšetkým kvalitu, pretože iba kvalitným stavebným materiálom/výrobkom, ktorý vyhovuje osobitému charakteru stavby, možno zabezpečiť dlhú životnosť realizovaných stavebných prác.

 Nielen na slovenskom, ale aj na českom stavebnom trhu sa realizuje zateplenie budov vonkajším kontaktným tepelnoizolačným systémom s izolantom na báze penového polystyrénu s rozličnými finálnymi povrchovými úpravami stierkovými omietkami – od minerálnych cez disperzné, silikátové a silikónové, najrozličnejšieho pôvodu a kvality. Medzi najrozšírenejšie patria omietky disperzné, a to predovšetkým pre ich dobrú spracovateľnosť, širokú farebnú rozmanitosť a odolnosť proti zmenám teploty pri spracovaní, čo predstavuje problém napríklad v prípade silikátových omietok.

Disperzné omietky sú charakteristické chemickou neutrálnosťou – majú pH 5,8 až 6,9. V praxi sa však táto vlastnosť prejavuje zníženou prirodzenou ochranou proti uchyteniu plesní a mikroorganizmov, v porovnaní s ostatnými typmi omietok na minerálnej báze, ktorých pH sa nachádza na úrovni 10,5 až 11,6. Túto negatívnu vlastnosť možno do určitej miery eliminovať pridaním protiplesňovej prísady. Na povrchu kontaktného tepelnoizolačného systému realizovaného na fasáde s určitou orientáciou (stena orientovaná na sever alebo severozápad, zatienená porastom, v blízkosti potoka) sa v podstate vždy vytvára trvalo vlhké prostredie, v ktorom dochádza k miernemu mäknutiu povrchu omietky. Prichytenie plesní a mikroorganizmov je tak pomerne jednoduché.

Keďže stavebná chémia je vo všeobecnosti drahá, možno predovšetkým v prípade lacných materiálov neurčitého pôvodu získať podozrenie, že sa protiplesňová prísada nepoužila. Ani použitie prísad však nerieši dlhodobo daný problém, pretože pôsobením poveternostných vplyvov dochádza k postupnej degradácii omietok a vymiznutiu účinku prísad. Deje sa to v časovom horizonte niekoľkých rokov. Na základe výskumu realizovanom v Nemecku sa zistilo, že prvé prejavy plesní na fasáde sú viditeľné po siedmich až ôsmich rokoch. Okrem esteticky neprijateľného vzhľadu predstavuje intenzívny výskyt plesní riziko predovšetkým pre alergikov. Spóry plesní sa totiž dostávajú aj do interiéru, a to napríklad pri vetraní cez otvorené okná.
Sanácia prichádza do úvahy v prípade zaplesnivenia iba povrchovej vrstvy, pričom spodné vrstvy ETICS ostávajú neporušené.

Príklad z praxe
Na bytovom dome panelového typu T 06 B nachádzajúcom sa v Ostrave sa v roku 1994 realizovalo v rámci obnovy okrem iných prác aj dodatočné zateplenie objektu kontaktným tepelnoizolačným systémom LOBA s povrchovou úpravou disperznou omietkou. Dom je postavený na Čujkovovej ulici v Zábřehu. Ide o oblasť s veľmi silným znečistením ovzdušia. Hustá premávka v bezprostrednej blízkosti domu, park za domom a orientácia na severozápad sú faktory, ktoré predurčujú túto oblasť na tvorbu plesní na fasáde. Povrchová úprava kontaktného tepelnoizolačného systému sa realizovala bez akejkoľvek ochrany.

Obr. 1 Celkový pohľad na časť fasády určenej na sanáciu pred začiatkom prác	Obr. 2 Detail fasády s porastom rias

Po dohode s vlastníkmi a správcom bytového domu sa realizovala sanácia najviac postihnutej plochy. Stav steny pred sanáciou možno vidieť na obr. 1 a 2. Pokusnú sanáciu vybranej plochy realizovala firma Thermo z Ostravy. Použil sa nasledovný postup a prípravky:

• oplach fasády tlakovou horúcou vodou s pridaním saponátu;
• aplikácia protiplesňového bezoplachového prípravku Capatox po vyschnutí povrchu štetkou až do nasýtenia plochy. Ide o vodou riediteľný biocídný prostriedok s algicídnými, fungicídnými a antiplesňovými účinkami, určený na ošetrenie exteriérových a interiérových plôch napadnutých riasami, hubami alebo plesňami;
• penetrácia špeciálnou silikónovou emulziou Thermogrund, určenou na spevnenie podkladu a zjednotenie nasiakavosti pred použitím fasádnej farby;
• realizácia dvojnásobného náteru špeciálnou silikónovou farbou na renováciu kontaktného tepelnoizolačného systému Thermosan.

Orientačné náklady sa na pokusnú plochu asi 20 m² vyčíslili na 6,60 eur (160 Kč) na 1 m². V cene boli zarátané náklady na použitý materiál a prácu. Lešenie sa nepoužilo. Zaplesnenie fasády v takom silnom rozsahu ako v prípade uvádzaného domu by v prípade nerealizovania sanácie okrem rozširovania spórov viedlo k úplnej degradácií omietky.

Po realizácii sanácie v roku 2000 sa začalo dlhodobé sledovanie zmien stavu. Na obr. 3 a 4 možno vidieť stav po asi 7 mesiacoch po odovzdaní stavebných prác.

Obr. 3, 4 Stav skúšobnej plochy po sanácii v marci 2001 (7 mesiacov po realizovaní sanačných prác)

Na základe výsledkov sledovania možno konštatovať, že po prvej zime fasáda nevykazovala žiadne známky zachytenia plesní, a to vďaka uzatvoreniu povrchu silikónovej farby, jej silnej vodoodpudivosti a prirodzenej alkalite.

Ďalším dokumentovaním stavu po dvaapol roku od realizácie sanácie sa zistil prenos nánosu prachu a spór plesne na opravenú plochu pôsobením dažďa (obr. 5 až 7). Pleseň však nebola na podklad uchytená a bolo ju možné ľahko zotrieť rukou. Ak by sa realizovala sanácia celej plochy, k tomuto javu by, samozrejme, neprišlo.

Obr. 5 Stav sanovanej časti fasády po dvaapol roku	Obr. 6 Viditeľný prenos plesne zo zaplesnenej časti omietky na nezaplesnenú v rohu budovy

Záver
Možno predpokladať, že vytváranie plesní na povrchu kontaktných tepelnoizolačných systémov a ich odstraňovanie sa stane v budúcnosti aktuálnou témou. Keďže v súčasnosti hrá pri výbere stavebných materiálov ešte stále dôležitejšiu úlohu cena, a nie kvalita, je percento splnenia tohto predpokladu vysoké.

Tvorbe plesní a ukladaniu mikroorganizmov na povrchu omietok nielen kontaktných tepelnoizolačných materiálov možno predchádzať vhodnou voľbou materiálu, ktorá by mala vychádzať z charakteru konkrétnej stavby. Náklady na následnú opravu totiž vždy prekročia onú pomyselnú začiatočnú úsporu.

TEXT: Ing. Jan Loukotka
Ing. Vladimír Klajmon
FOTO: Český Caparol

Autori pracujú ako technickí poradcovia firmy Český Caparol, spol. s r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.