V rámci stavby „Modernizace a dostavba ŽST Praha Masarykovo nádraží“ vznikla požiadavka na návrh zastrešenia nástupíšť rekonštruovanej železničnej stanice formou platformy nad koľajiskom. Stanica sa nachádza v centre Prahy a je jedným z najfrekventovanejších dopravných uzlov prímestskej železničnej dopravy.
Príspevok predstavuje technické riešenie a spôsob realizácie SO 08-33-12 Čadca – štátna hranica ČR/SR, zárubný múr pri koľaji č. 1 (nžkm 282,130 – 282,404), ktorý pre zhotoviteľské združenie zrealizovala formou dodávky na kľúč spoločnosť VHS Geotech s.r.o., Bratislava, dcérska spoločnosť člena združenia – spoločnosti VÁHOSTAV.
Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na rozvoj železničnej dopravy je pre Slovenskú republiku strategickou prioritou. O aktuálnych úspechoch a plánoch sme sa rozprávali so štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy SR Denisou Žilákovou.
Modernizácia je navrhnutá s dôrazom na zachovanie súčasnej polohy trate a minimalizáciu zmien jej trasovania, pričom sa zachováva hlavný cieľ, a to zvýšenie traťovej rýchlosti zo súčasných 80 km/h na 120 km/h. Modernizácia úseku 3. etapy Čadca – št. hranica ČR/SR podľa dodatku č. 4 k zmluve o dielo bude ukončená v decembri tohto roku.
Jedným z výrazných projektov obnovy železničnej infraštruktúry v Slovenskej republike je projekt rekonštrukcie úseku železničnej trate Hronský Beňadik – Nová Baňa, ktorý ako dodávateľ stavebných prác realizuje tím železničného staviteľstva spoločnosti STRABAG s.r.o.
Príspevok prezentuje výstavbu nového areálu, ktorý bol realizovaný v rámci pilotnej série výstavby obdobných areálov v Nových Zámkoch a Humennom. Jeho stavba bola ukončená v roku 2023.
V roku 2023 sa začalo so spracovaním dokumentácie modernizácie časti železničného uzla Bratislava pre posúdenie vplyvov na životné prostredie, v roku 2024 bola dokumentácia predložená na Ministerstvo ŽP SR. V súčasnosti prebieha proces posúdenia a čaká sa na vydanie rozhodnutia. Následne sa môže príprava stavby výrazným spôsobom priblížiť k realizácii a po dlhom čakaní pozdvihnúť stav dopravnej infraštruktúry na území hlavného mesta.
V rámci komplexnej rekonštrukcie trate s parametrami modernizácie sa vymenil zastaraný typ konštrukcie železničného zvršku a spodku medzi ŽST Nové Zámky a Palárikovo. Výsledkom je normový stav a zlepšenie bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, zvýšenie traťovej rýchlosti na 140 km/h a zníženie nákladov na údržbu a opravy. S tým súvisí aj dosiahnutie vyššieho kvalitatívneho štandardu osobnej aj nákladnej dopravy.
Článok opisuje dva mosty nad železničnou traťou, ktoré bolo potrebné zbúrať a na ich mieste postaviť nové. Prvý, viac ako 90-ročný most sa nachádza pred obcou Štrba. Druhý most sa nachádza v meste Prešov.
Zásadná obnova jednej z najdôležitejších dopravných stavieb Zürichu je ukážkou prepojenia rešpektu k histórii s najmodernejšími technológiami. V spolupráci so spoločnosťou mageba boli štyri oceľové priehradové mosty renovované a vybavené novými ložiskami a dilatačnými závermi, ktoré zabezpečia ich dlhodobú stabilitu, flexibilitu a odolnosť voči náročnej prevádzke v srdci švajčiarskej železničnej siete.
Vláda urobila z modernizácie traťového úseku Poprad Tatry – Vydrník strategickú investíciu. Návrh, ktorý predložil minister dopravy SR Jozef Ráž schválila na stredajšom rokovaní.
Finančné prostriedky Európskej únie (EÚ) sú pre Slovenskú republiku kľúčovým zdrojom financovania modernizácie železničnej infraštruktúry. V tomto článku sa pozrieme na prehľad projektov železničnej dopravy financovaných v aktuálnom programovom období z eurofondov.
Investície, ktoré boli veľmi dôležité pre štát, najprv upravoval zákon o významných investíciách z roku 2021, ale bol v podstate nevykonateľný. Preto sa nové vedenie rezortu dopravy po voľbách v roku 2023 rozhodlo, že pôjde cestou nového právneho predpisu, ktorý zrýchli prípravu a realizáciu takýchto stavieb.
Rail Baltica sa považuje za míľnik európskej dopravnej infraštruktúry. Do roku 2030 má dvojkoľajová vysokorýchlostná železničná trať s dĺžkou 870 km prepojiť pobaltské štáty so stredoeurópskou železničnou sieťou. Spoločnosť Doka zohráva v tomto projekte vďaka jej komplexným riešeniam kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania napätého harmonogramu stavby.
Budovanie železničnej infraštruktúry si pri súčasnej dynamike realizovaných stavieb vyžaduje využívanie moderných geodetických postupov a prístrojov. Článok je zameraný na technológie merania, ktoré dokážu v každej fáze výstavby efektívne reagovať na požiadavky stavby svojou rýchlosťou, kvantitou a kvalitou dodaných dát.
