Projekt Rail Baltica

01 exterior
Zdroj: VALBEK&PRODEX

Článok opisuje v úvodnej časti všeobecné základné informácie o projekte Rail Baltica, v druhej polovici sa konkrétne venuje úseku okolo letiska v Rige, na ktorom sa projektantsky podieľala spoločnosť VALBEK&PRODEX, spol. s r. o., Bratislava.

Spoločnosť VALBEK&PRODEX, spol. s r. o., Bratislava (do 30. 4. 2020 PRODEX, spol. s r. o., Bratislava) je aktívna nielen primárne na slovenskom a českom trhu, ale aj na zahraničných trhoch.

Dôvodom je diverzifikácia zákaziek, ale zároveň sa spoluprácou so zahraničnými konzultačnými a projektovými spoločnosťami zvyšuje odborná úroveň zamestnancov spoločnosti nielen v technickej oblasti, zlepšuje sa kooperácia, zvyšuje akceptácia nových technológií a zdokonaľujú sa jazykové schopnosti zamestnancov.

Po niekoľkých projektoch v Čiernej Hore, Bulharsku a po neúspešných tendroch v Chorvátsku, Rumunsku, ale aj na africkom kontinente sme sa v roku 2016 zamerali na región pobaltských krajín zahŕňajúci Lotyšsko, Litvu a Estónsko.

Spolu s talianskou spoločnosťou SINTAGMA SRL Perugia ako vedúcou spoločnosťou v združení a lotyšskou spoločnosťou VEKTORS T Riga sme vytvorili združenie ­PROSIV Riga, s ktorým sme v roku 2017 uspeli v medzinárodnej súťaži na projektovú dokumentáciu a autorský dohľad na projekt spoločnosti Rail Baltica (zastúpenú v Lotyšsku spoločnosťou Eiropas Dzelzceļa līnijas SIA) „Construction design and supervision contract of Rail Baltica’s airport Riga railway station, related infrastructure, and viaduct“, teda na vypracovanie dokumentácie na realizáciu stavby a autorský dohľad pri vybudovaní železničnej stanice Letisko Riga, súvisiacej infraštruktúry a viaduktu, na ktorom je stanica umiestnená.

02 airport
Celkový pohľad na areál stanice a letiska | Zdroj: VALBEK&PRODEX

Rail Baltica ako projekt storočia – hlavné technické parametre

Hlavnou myšlienkou projektu Rail Baltica je integrácia pobaltských krajín (Litva, Lotyšsko a Estónsko) do európskej železničnej infraštruktúry prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej trate s normálnym rozchodom 1 435 mm.

Ide o jeden z najdôležitejších dopravných projektov celej EÚ, ktorý je zároveň súčasťou siete TEN-T (Trans-European Transport Network), konkrétne koridor č. 2 North Sea – Baltic Sea. Tento 3 200 km dlhý koridor spojí prístavy na východoeurópskom pobreží Baltického mora s prístavmi v Severnom mori.

Projekt Rail Baltica tak odstraňuje úzke hrdlo tohto koridoru, ktoré spočíva v chýbajúcom vysokorýchlostnom prepojení pomocou železnice s normálnym rozchodom na území pobaltských krajín (od Tallinnu až po litovsko-poľskú hranicu). Jeho začiatok je vo fínskom zálive, kde spája oba prístavy, ktoré sa tu nachádzajú, tzn. Helsinky (Fínsko) a Tallinn (Estónsko). Odtiaľ pokračuje cez pobaltské krajiny a severovýchod Poľska až po Varšavu.

Následne sa napája na tradičný východno-západný koridor, ktorý sa tiahne až po pobrežie Severného mora. Tento koridor tak vo výslednom stave spojí železničnou traťou mestá Helsinky, Tallinn, Pärnu, Riga, Panevežys, Kaunas, Vilnus, Varšava, Lodž, Poznaň a Berlín.

Súčasťou projektu je aj železničný okruh okolo hlavného mesta Lotyšska Rigy, predstavujúci konvenčnú trať s normálnym rozchodom, a to z dôvodu prepojenia vysokorýchlostnej trate (VRT) na železničnú stanicu Riga Central (stanica s dvomi rozchodmi) a novo navrhovanú stanicu Riga International Airport (RIX).

Celková dĺžka trate bude 870 km, maximálna rýchlosť 249 km/h a trať bude vybavená systémom ­ERTMS, ktorý významne urýchli prechod vlakových súprav medzi jednotlivými krajinami.

Úsek Tallin – Helsinky s dĺžkou asi 80 km by mal byť v budúcnosti riešený pomocou podmorského tunela, ktorý skráti cestu zo súčasných 1,75 h/3,5 h (rýchly/bežný trajekt) na 30 min.

Technické parametre VRT Rail Baltica
Typ stavby: novostavba
Celková dĺžka: Varšava ‒ Tallin 950 km, z toho 870 km bude na území pobaltských krajín (392 km na území Litvy, 265 km na území Lotyšska, 213 km na území Estónska)
Maximálna rýchlosť: osobné vlaky ‒ projektovaná 249 km/h, prevádzkovaná 234 km/h; nákladné vlaky ‒ 120 km/h
Rozchod koľají: 1 435 mm
Napájacia sústava: 2x 25kV AC
Zaťaženie na nápravu: 25 t
Zabezpečenie jazdy vlakov: systém ERTMS (ETCS L2)
Maximálna dĺžka nákladného vlaku: 1 050 m

Plánovacia fáza projektu sa začala v roku 2010 a trvala až do roku 2016, resp. 2017, keď sa v jednotlivých krajinách rozbehli projektové práce. Ich kompletné dokončenie je naplánované na rok 2022, ale proces realizácie sa už na niektorých stavebných objektoch začal v roku 2019.

Finálne dokončenie projektu je naplánované na rok 2026. Celý tento projekt by tak od začiatku projektových prác po dokončenie celej stavby nemal trvať viac ako 10 rokov. Projekt je z veľkej časti financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Realizovateľnosť prípravy a realizácia stavby vo veľmi krátkych časoch sú možné vďaka lokálnej legislatíve (všetky tri pobaltské štáty), ktorá napríklad umožňuje vydať stavebné povolenia v lehote do jedného mesiaca po schválení projektu všetkými dotknutými organizáciami, a to aj bez preukázania vzťahu investora k potrebným nehnuteľnostiam (majetkovo právne vysporiadanie sa robí po vydaní povolení), ale aj príprave investora definovaním jeho požiadaviek na každú časť infraštruktúry v podobe projektových manuálov (Design Guidelines) a podobne.

Po dokončení projektu Rail Baltica dôjde k výraznému skráteniu jazdných časov osobných vlakov na území pobaltských krajín, ako aj k značnému zvýšeniu komfortu a pohodlia cestujúcich, keďže bude modernizovaná aj nadväzujúca existujúca infraštruktúra, ako sú letiská a železničné stanice (existujúca železničná sieť je postavená na širokom rozchode 1 520 mm, a tak sú jestvujúce stanice modernizované s obomi rozchodmi koľají).

V súčasnosti je stále otvorená otázka budúceho prepojenia fínskeho zálivu vlakmi popod hladinu mora z Helsínk do estónskeho Tallinnu, kde by takisto došlo k výrazným časovým úsporám oproti súčasnému spôsobu dopravy pomocou trajektov.

Participácia na projekte

Firma VALBEK&PRODEX, spol. s r. o., (v tom čase ešte ako PRODEX, spol. s r. o.) sa projektovo podieľala na časti projektu okolo Rigy, a to na návrhu železničnej stanice na medzinárodnom letisku Riga. Stavba pozostáva z dvojkoľajnej konvenčnej železničnej trate s normálnym rozchodom na východnej strane medzinárodného letiska v Rige.

03 second floor
Druhé poschodie novej železničnej stanice – priestory čakárne v budove | Zdroj: VALBEK&PRODEX

Zo železničiarskeho pohľadu je stanica na letisku navrhnutá z dvoch nástupíšť pri hlavných koľajach a z jednej nástupištnej hrany pri tupej koľaji, určenej pre končiace letiskové expresné vlaky. Prístup cestujúcich na nástupištia je mimoúrovňový.

Zvláštnosťou tohto projektu bolo, že sa začínal aj končil v bodoch definovaných investorom, ale počas projektových prác ešte len prebiehala súťaž na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie, a teda náš projekt sa začínal a končil „vo vzduchu“.

Začiatok železničného spojenia na letisko je v železničnej stanici so širokým rozchodom Riga Imantha – tu sa odpája z koridoru širokorozchodnej trate zo železničnej stanice Riga Central a pokračuje na letisko Riga. Začiatok úseku je umiestnený do km 29,480 v blízkosti ulice Zolitudes.

Trať následne križuje frekventovanú 6-pruhovú cestnú komunikáciu K. Ulmana Gatve pomocou železničného nadjazdu s dĺžkou približne 130 m a pokračuje ďalej na zemnom telese ľavostranným oblúkom smerom k severnej časti letiska. V priestore medzi križovaním pozemnej komunikácie a letiskom bude po ľavej strane železničnej trate medzi km 30,573 a km 31,466 vybudovaná trojkoľajná železničná stanica pre nákladné vlaky s osovou vzdialenosťou koľají 5 m.

04 platforms
Tretie poschodie novej železničnej stanice | Zdroj: VALBEK&PRODEX

Od hlavných koľají bude vzdialená 12 m a bude slúžiť pre potreby letiska v Rige, ktoré je aj významným uzlom nákladnej dopravy. Od km 31,960 už železničná trať prechádza v súbehu s okrajom letiska zo zemného telesa na vyvýšený viadukt vo výške min. 5,2 m nad pôvodným terénom tak, aby bola pod ním možná premávka automobilov obsluhujúcich letisko.

Vzdialenosť jednotlivých pilierov je stanovená na 28 až 40 m. Tento viadukt sa tiahne až po letisko a následne pokračuje aj za ním až po koniec našej časti projektu do km 33,994 v blízkosti ulice Dzirnieku. Samotný viadukt tak má zatiaľ dĺžku 2 034 m a je predpoklad, že v ďalšej časti nadväzujúceho projektu bude aj naďalej pokračovať – teda naozaj sa bude končiť „vo vzduchu“.

Na výstavbu novej letiskovej železničnej stanice bude potrebné odstrániť niekoľko existujúcich budov zázemia letiska.

05 platforms1
Nástupištia | Zdroj: VALBEK&PRODEX

Počas počiatočného prevádzkového obdobia Rail Baltica sú plánované vlakové jednotky s dĺžkou 200 m. Pri zvýšenom počte cestujúcich budú premávať dvojité vlakové súpravy, t. j. 400 m dlhé vlaky. Na centrálnej železničnej stanici v Rige aj na medzinárodnom letisku Riga bude železničná infraštruktúra navrhnutá tak, aby vyhovovala osobným vlakom s dĺžkou 400 m. Okrem týchto vlakov budú v prevádzke aj expresné vlaky medzi centrálnou železničnou stanicou Riga a medzinárodným letiskom Riga s dĺžkou 100 m.

Prístupy na železnicu pre záchranné zložky a údržbu železničnej infraštruktúry sú umiestnené čo najbližšie ku konkrétnym dôležitým bodom, ako sú výhybky, signalizačné skrine atď., a to zásadne po oboch stranách trate, pretože pracovníci údržby majú zakázané prechádzať cez koľaje mimo chránených priechodov.

06 rampy
Navrhovaný železničný nadjazd s výškou 10 m | Zdroj: VALBEK&PRODEX

Servisné cesty sú navrhnuté ako „ľahké“ prístupové cesty, schopné uniesť zaťaženie 3,5 t na nápravu, s minimálnou šírkou jazdného pruhu 3 m a s maximálnym sklonom 8 %. Servisná cesta má štrkový povrch, hrúbka konštrukčných vrstiev je 50 cm.

Celá železničná trať vrátane nákladnej stanice je oplotená, pričom plot bude umiestnený aj medzi novou železničnou traťou a existujúcou širokorozchodnou traťou lotyšských dráh. Hlavným prvkom našej časti projektu je integrácia vysokorýchlostnej železnice s existujúcim medzinárodným letiskom v Rige.

Pre lepšiu predstavu treba uviesť, že letisko v Rige je najväčšie spomedzi všetkých letísk v pobaltských krajinách a patrí k najviac vyťaženým letiskám v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V počte prepravených pasažierov sa v roku 2019 (pred pandémiou) pred Rigu dostali už len letiská v Moskve, Petrohrade a v Kyjeve. Takéto letisko má, samozrejme, mimoriadne rozvinutú infraštruktúru a nie je jednoduché do nej zabudovať ďalšie prvky. Nehovoriac o mimoriadne prísnych ochranných pásmach samotného letiska, ktoré bolo nutné dodržiavať.

07 ulmana gatve crossing
Križovanie frekventovanej 6-pruhovej cestnej komunikácie K. Ulmana Gatve | Zdroj: VALBEK&PRODEX

Železničná stanica je koncipovaná ako trojposchodová budova – na prízemí, resp. prvom poschodí budú parkovacie plochy pre autá, na druhom poschodí čakárne, obchody a pokladne a na treťom nástupištia.
Prepojenie železničnej stanice a terminálu letiska je riešené pomocou zastrešeného tunela v úrovni tretieho podlažia, teda v úrovni nástupíšť.

Ako prebiehalo riadenie projektu

Firma VALBEK&PRODEX, spol. s r. o., sa projektovo podieľala na „koľajárskej“ časti projektu, kde bol náš tím zodpovedný za návrh smerového a výškového vedenia novej železničnej trate a nákladnej stanice vrátane zakladania násypov na veľmi nevhodnom podloží, tvorenom zväčša rašelinou.

Projektovanie mosta ponad Ulmana Gatve, ako aj celého viaduktu a budovy železničnej stanice sa realizovala v réžii nášho talianskeho partnera firmy Sintagma, ktorá zároveň túto časť projektu zastrešovala aj z pozície lídra združenia. Prístupové cesty, priepusty, ako aj zabezpečenie celej trate zase vykonával nás lokálny domáci partner, firma Vektors T.

Samotné vedenie interných porád prebiehalo väčšinou online, a to buď telefonicky, alebo prostredníctvom Skype či Teams v anglickom jazyku. Väčšie interné porady so všetkými tromi partnermi, ako aj oficiálne porady so zodpovednými zástupcami Rail Baltica, sa už viedli fyzicky v lotyšskej Rige.

Všetky návrhové prvky projektovanej železnice, ako sú geometria koľají, geometria prístupových ciest, železničný koridor, nástupištia, priepusty, most aj viadukt bolo potrebné odovzdať vo všetkých fázach projektu vo výslednom 3D modeli, ktorý už ale zároveň obsahoval aj nevyhnutné negrafické informácie.

Podrobnosti o časti projektu s účasťou spoločnosti VALBEK&PRODEX, spol. s r. o.:
Celková dĺžka železničnej trate: 4,5 km
Počet nástupíšť: 2
Počet mostov: 3
Počet viaduktov: 1
Počet podjazdov: 1
Rozchod koľaje: 1 435 mm
Minimálna rýchlosť pre osobné vlaky: 110 km/h
Maximálna rýchlosť pre osobné vlaky: 120 km/h
Max. rýchlosť v odbočovacej vetve výhybky: 80 km/h
Max. rýchlosť pre nákladné vlaky: 90 km/h
Max. rýchlosť pre nákladné vlaky v nákladnej stanici: 40 km/h
Zaťaženie na nápravu: 25 t
Min. polomer smerového oblúka pre osobné vlaky: 550 m pri V = 110 km/h
Min. polomer smerového oblúka pre nákladné vlaky v nákladnej stanici: 300 m
Min. vzdialenosť osí koľají (EN 15273-3:2013): 4,0 / 4,2 / 4,5
Max. stúpanie pre osobné vlaky: 25,0 ‰
Max. stúpanie pre nákladné vlaky: 12,5 ‰
Min. polomer zakružovacieho oblúka v hlavných koľajach: 10 000 m
Min. polomer zakružovacieho oblúka v nákladnej stanici: 2 000 m
Kinematický obrys vozidla: GI3

TEXT: Ing. Michal Schmidt
a Dr. Ing. Ján Bušovský
FOTO: RAIL BALTICA

Michal Schmidt pôsobí v spoločnosti VALBEK&PRODEX, spol. s r. o., v úlohe projektanta železničných stavieb, Ján Bušovský je konateľ tejto spoločnosti a riaditeľ strediska Bratislava.