Igor Jamnický: Tunel Višňové je pripravený na autonómne vozidlá
Andrea Dingová 
Svojou dĺžkou 7,5 km je tunel Višňové najdlhším tunelom na Slovensku. Tejto dĺžke bolo podriadené aj jeho technologické vybavenie. „Dĺžka 7,5 km si vyžaduje obrovské množstvo káblov a zariadení a prináša s tým súvisiace problémy s komunikáciou na veľké vzdialenosti. Bola to veľká výzva,“ hovorí Igor Jamnický, riaditeľ úseku dopravných technológií spoločnosti PPA INŽINIERING, s.r.o., ktorá patrí do skupiny PPA CONTROLL.
Ako sa PPA INŽINIERING dostal k výstavbe tunelov?
Holding PPA CONTROLL má v súčasnosti 11 dcérskych spoločností, jednou z nich je aj PPA INŽINIERING s.r.o., ktorú zastupujem. Týchto 11 spoločností zamestnáva viac ako 850 zamestnancov a náš ročný obrat presahuje 200 miliónov eur. Je to skupina podnikov, ktoré sa venujú priemyselnej automatizácii, elektrosystémom, meraniu a regulácii, silovej elektrotechnike, ako aj priemyselnej elektrotechnike.
Táto skupina zamestnáva široké spektrum odborníkov – od projektantov, programátorov a manažérov až po montérov a skúšobných technikov –, ktorí sú schopní realizovať diela veľkého rozsahu. Odráža to aj náš slogan: Sme odborníci na veľké veci. Veľkosť firmy, počet ľudí a rôznorodosť odborníkov nás predurčujú na veľké projekty.
Keďže Slovensko má obmedzené kapacity, zamerali sme svoje aktivity aj na zahraničie, kde už teraz realizujeme viac ako 50 % našich tržieb. Spoločnosť PPA INŽINIERING sa okrem technologického vybavenia tunelov a diaľnic venuje aj komerčnej energetike, teplárenstvu a automatizácii v automobilovom, chemickom, strojárskom a ďalšom priemysle.
Mojou divíziou je úsek dopravných technológií, ktorý je logickým vyústením našich aktivít v oblasti priemyselnej automatizácie. Na Slovensku sa naša cesta začala v roku 2002 prvým tunelom, tunelom Branisko, kde naši odborníci získavali prvé skúsenosti. Zúročovali sme poznatky z prevádzky zahraničných tunelov a diaľnic. Odvtedy píšeme históriu našich aktivít v oblasti dopravnej infraštruktúry.
Na Slovensku je aktuálne v prevádzke 15 cestných tunelov, medzi nimi už spomínaný tunel Branisko. Na ktorých projektoch ste ešte participovali?
Po úspešnom otvorení tunela Branisko v roku 2003 sme participovali na ďalších tuneloch, ako je Horelica pri Čadci, následne to bol tunel Bôrik pri Svite, tunel Považský Chlmec pri Žiline, tunel Bikoš, severný obchvat Prešova a minulý rok sme pred Vianocami odovzdali do prevádzky tunel Višňové, kde naša spoločnosť PPA CONTROLL dodávala kompletnú technológiu tunela.
Spomínali ste, že ste svoje aktivity rozšírili aj do zahraničia. V čom pociťujete najväčšie trhové rozdiely?
Sme čisto slovenská spoločnosť, ktorá má aktivity aj v zahraničí. Čo sa týka noriem bezpečnosti práce a technickej vyspelosti, dá sa povedať, že sme na rovnakej úrovni. Niektoré veci sú u nás na Slovensku dokonca na vyššej úrovni. Rozdiely sú predovšetkým v prístupe k zamestnancom. V zahraničí platia rôzne pravidlá týkajúce sa pracovného fondu, nadčasov a podobne, ktoré musíme dodržiavať.
Naprieč celou Európou sa stretávame s jedným spoločným problémom: je ním nedostatok kvalifikovaných odborníkov v technických profesiách. Chýbajú montéri aj projektanti a zatiaľ nevidím pozitívnu zmenu v tom, že by sa do škôl hlásilo väčšie množstvo mladých ľudí, ktorí chcú pôsobiť v oblasti strojárstva, elektrotechniky či výpočtovej techniky. Pravdepodobne sú to pre nich náročné odbory a radšej sa venujú iným oblastiam. Trh s ľudskými zdrojmi predstavuje najväčší problém.
Aké by bolo ich uplatnenie v praxi?
Nemyslím si, že by absolventi elektrotechnických, stavebných alebo strojníckych fakúlt zostávali nezamestnaní. Podľa mňa získavajú zamestnanie takmer okamžite. Takýchto mladých ľudí si musíme zabezpečiť už počas štúdia. Nečakáme, kým skončia štúdium. Ponúkame im brigády, študijné pobyty a prax už počas štúdia.
Robíme to preto, aby sme kvalitných ľudí motivovali zostať pracovať na Slovensku a následne pracovať pre nás. Myslím si, že im môžeme ponúknuť zaujímavú, perspektívnu a dobre ohodnotenú prácu, v ktorej sa môžu ďalej rozvíjať. Technická oblasť, v ktorej pôsobíme, sa totiž každým dňom rozvíja. Mnohí mladí ľudia, ktorí k nám prišli, boli z tohto dynamického rozvoja prekvapení a sú radi, že môžu byť pri tom a podieľať sa na ňom.
Vaším posledným projektom na Slovensku je tunel Višňové. Ide o najdlhší tunel, ktorý meria okolo 7,5 km. Do akej miery ovplyvnila táto dĺžka návrh technického vybavenia a technológií a ktoré ďalšie faktory boli pri návrhu rozhodujúce?
Rozhodujúcim faktorom je práve spomínaná dĺžka. Realizovali sme viacero tunelov s dĺžkou 1 až 2 km. Dĺžka 7,5 km je však extrémna vzdialenosť. Zároveň si treba uvedomiť, že sa realizovali dve tunelové rúry s touto dĺžkou. Keď to zrátame, celkovo sa realizovalo 15 km tunelových rúr. Tieto rúry treba vybaviť kabelážou, napájaním elektrickou energiou, osvetlením, vetraním a ďalšou bezpečnostnou technológiou. Pri danej dĺžke je množstvo zariadení a použitých materiálov obrovské.
Aby sme dosiahli pokrytie celej dĺžky tunela elektrickou energiou, museli sme v tuneli a v jeho blízkom okolí navrhnúť dokopy päť vysokonapäťových rozvodní. Ide o vysoké napätie na úrovni 22 000 V. Aby nevznikali straty pri vedení elektrickej energie, museli sme na krajoch tunela v prevádzkovo-technologických objektoch na západnom a východnom portáli vybudovať dve rozvodne a v samotnom tuneli ďalšie tri rozvodne. Ide o obrovské rozvodne, ktoré by dokázali napájať malé sídlisko.
Na to, aby sme dostali elektrickú energiu pri takej dĺžke do všetkých kútov tunela, musia byť takto rozdistribuované. Dĺžka 7,5 km vyžaduje obrovské množstvo káblov a zariadení a prináša s tým súvisiace problémy s komunikáciou na veľké vzdialenosti. Bola to veľká výzva, ale vďaka tomu, že máme vlastnú projekciu, sme sa s ňou podľa mňa popasovali veľmi dobre a tunel spoľahlivo funguje už šesť mesiacov.
Ktoré ďalšie systémy a technológie sú nevyhnutnou súčasťou tunela Višňové?
Ako som spomenul, asi najdôležitejšie je napájanie elektrickou energiou, pretože bez elektrickej energie by v tuneli prakticky nič nefungovalo. Preto je nevyhnutné, aby energia bola nepretržite dostupná. Päť VN rozvodní je napájaných z dvoch vyšších rozvodní distribučnej sústavy – jedna od Vrútok a druhá od Žiliny.
Dôležité bolo, aby išlo o dva nezávislé zdroje. Ak jedna linka vypadne, automaticky sa aktivuje druhá. Keby zlyhalo napájanie z obidvoch zdrojov, čo by sa nemalo stať, sú vybudované ešte zdroje nepretržitého napájania, takzvané UPS. Je vybudovaných päť 250 kW UPS, ktoré dokážu napájať všetky bezpečnostné systémy, osvetlenie tunela, dopravné značenie a značenie únikových ciest.
Pre prevádzku tunela sú dôležité, ako som už načrtol, bezpečnostné systémy. Aby bola prevádzka bezpečná, musíme priestor neustále monitorovať: či nevzniká dym alebo požiar, či nenastala mimoriadna udalosť alebo nehoda, prípadne či sa v tuneli nenachádza auto v protismere, stojace vozidlo, chodec, cyklista alebo iná prekážka.
Vypočujte si tento rozhovor ako podcast
Toto všetko sa sníma. Kamerovým systémom sa snímajú mimoriadne udalosti, systémom elektrickej požiarnej signalizácie sa zisťuje požiar. Snímačmi fyzikálnych veličín sa každých 150 m zisťuje prítomnosť dymu v tuneli, aby sme vedeli okamžite reagovať, ak sa niečo takéto stane. Niektoré z týchto systémov snímajú a zisťujú udalosti aj zdvojene. Dym v tuneli dokážu okrem snímača dymu rozpoznať aj kamery alebo elektronický požiarny snímač.
Hlavnou prioritou týchto zariadení je zabrániť vzniku požiaru. Ak sa stane nejaká mimoriadna udalosť, je dôležité bezpečne evakuovať ľudí z tunela. V takom prípade zapneme osvetlenie na plný výkon, vysvietime smerovanie k únikovým cestám do bezpečia a zapneme ventiláciu, aby sa dym odháňal od ľudí. Len tak sa môžu bezpečne dostať do únikových chodieb a bezpečného priestoru.
Základom je pri takejto udalosti opustiť vozidlo, ísť do bezpečia a vyčkať, kým sa požiar uhasí alebo kým pominie riziko dymu. Tieto systémy sú pod nepretržitým dohľadom operátorov, ktorí sedia na dispečingu a sledujú dianie v tuneli. Aj cez rozhlas alebo rádio dokážu navigovať ľudí a dávať im inštrukcie, ako a kadiaľ majú unikať, aby nevznikala panika.
Pomáha tomu aj dopravné značenie, pretože hneď ako zistíme mimoriadnu udalosť, uzavierame tunel a pomocou značiek sa uzavrú aj najbližšie križovatky, aby nimi doprava nešla a aby bola cesta prejazdná pre záchranné zložky.
Pri evakuácii ľudia unikajú cez prepojovacie chodby, ktoré sú naprieč obidvomi rúrami. V tuneli Višňové je 29 priečnych prepojení, približne každých 300 m. Je to dané normou, ktorá určuje, ako ďaleko od seba majú byť únikové cesty. Ľudia unikajú cez tieto priečne prepojenia do susednej rúry, ktorá slúži ako úniková, takže sa dostávajú do bezpečného priestoru. Z rúry môžu pokračovať ďalej na voľné priestranstvo.
V tuneli je všetko podriadené bezpečnosti a spoľahlivosti, aby systémy dokázali rýchlo a spoľahlivo určiť mimoriadnu udalosť a pomohli evakuovať ľudí z nebezpečného priestoru.
V akej fáze ste vstupovali do tohto projektu?
Do projektu sme vstúpili 16. októbra 2023. Podpísali sme zmluvu priamo s Národnou diaľničnou spoločnosťou na dodávku kompletného technologického vybavenia vrátane výkonu záručného servisu. Táto zmluva sa riadila podmienkami žltej knihy FIDIC, to znamená systémom naprojektuj a postav.
V momente nášho nástupu stavba ešte nebola absolútne dokončená a nebola pripravená na montáž technológie. Paralelne s prebiehajúcou výstavbou sme začali projektovať. So zhotoviteľom stavby sme museli nájsť vhodnú cestu, aby sme mohli na realizácii pracovať súbežne. Na stavbe takéhoto rozsahu to predstavuje dosť veľký problém.
V čase, keď ešte nebolo dokončené ostenie, vozovky či chodníky, sme už mali montovať technológiu, aby sme stíhali termíny. Koordinácia bola z tohto dôvodu veľmi náročná. Ľudovo povedané, my sme zavadzali im, oni zavadzali nám. Nakoniec sme spoločnú cestu našli, pretože hlavným cieľom bolo tunel dokončiť. Do koordinácie sa veľmi intenzívne zapojili aj predstavitelia Národnej diaľničnej spoločnosti a vedenie Ministerstva dopravy SR.
Skoordinovať takúto náročnú stavbu, kde dva subjekty paralelne realizujú dve úplne odlišné veci, kde jedni dokončujú betonáž, robia vozovku a ďalší ťahajú káble, vešajú svetlá a ventilátory, je zdanlivo až neriešiteľná úloha. Vďaka aktivite a ústretovosti všetkých zúčastnených sa to podarilo.
Spomínali ste množstvo káblov. Kde sú tieto káble vedené a aké špecifiká musia spĺňať, keď sa zabudovávajú do tunelov?
Použité káble a káblové trasy sú špeciálne. V platných technických predpisoch je presne určené, akú majú mať funkčnú odolnosť počas požiaru. Takéto špeciálne káble dokážu odolávať požiaru počas stanoveného počtu minút. V tuneli sú použité káble s funkčnou požiarnou odolnosťou od 30 do 90 minút.
Káble s odolnosťou 90 minút sú použité pre kľúčové zariadenia, ako sú napríklad ventilácia, osvetlenie, čerpadlá požiarnej vody a ďalšie zariadenia, ktoré musia byť v prevádzke počas požiaru čo najdlhšie. Väčšina káblov je vedená pod chodníkmi v špeciálnych priestoroch. Ku konkrétnym zariadeniam sú ťahané v chráničkách, ktoré sú zabudované v betónovej konštrukcii tunela.
Hlavná káblová trasa sa nachádza pod stropom tunela, kde sú umiestnené svetlá a vedené káble aj pre ostatnú technológiu. Ide o viditeľnú káblovú trasu na vrchole pod stropom tunela. Káble aj trasa musia spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť. Počas požiaru teda musí byť všetko funkčné stanovený počet minút, čo zabezpečí bezpečnú evakuáciu ľudí a umožní záchranným zložkám vykonať si prácu.
Podobné požiadavky sa kladú aj na technologické vybavenie tunela?
Samozrejme, presne sú definované zariadenia, ktoré by mali byť zdvojené a pri ktorých je nevyhnutné, aby fungovali, dá sa povedať, až do úplného zhorenia, ako napríklad ventilátory odvádzajúce dym od motoristickej verejnosti v tuneli.
Zdvojené sú mnohé kľúčové zariadenia, ako je riadiaci systém tunela alebo požiarna signalizácia. Kamerový dohľad má rovnako zdvojené servery. Na týchto serveroch beží softvér, ktorý analyzuje aktuálnu situáciu v doprave v tuneli. Tým sa dosahuje absolútna bezpečnosť.
Už som spomínal, že tunel napájajú dve 22 000 V linky. V každej z piatich vysokonapäťových rozvodní sa nachádzajú dva transformátory, každý s výkonom 1 MW. Jeden je v prevádzke a druhý čaká. Ak by sa pokazil prvý transformátor, druhý automaticky vykryje spotrebu elektrickej energie. Väčšina kľúčových zariadení je takto zdvojená, aby sme dosiahli požadovanú spoľahlivosť a bezpečnosť tunela.
