Nový stavebný zákon po 50 rokoch vstúpil do praxe
redakcia ASB 
V čase vyjdenia časopisu bude nový stavebný zákon, ktorý zásadným spôsobom mení rokmi zaužívané mechanizmy, v platnosti už vyše mesiaca. Samozrejme, veľa sa o ňom už hovorilo a písalo, no v rozhovore so štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy SR Igorom Chomom sa pokúsime predsa len zhrnúť, čo nám nová legislatíva prináša a ako sa ladila do finálnej podoby.
Aké sú prvé postrehy z aplikácie nového zákona v praxi? Objavili sa nejaké úskalia, ktoré ste (ne)čakali? Prekvapilo vás niečo?
Žiaľ, na otázku ešte nedokážem celkom dobre odpovedať. Zákon je už síce v platnosti, no bude ešte nejaký čas trvať, kým získame prvé postrehy z jeho aplikácie. Ide o úplne nový predpis po 50 rokoch, a tak ako pri všetkom novom, očakávame, že aj tu bude potrebné niektoré veci doladiť. S tým sme však počítali aj v rámci doložiek vplyvov a na zhodnotenie jeho dosahov máme termín rok 2027.
Zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním s tisíckami pripomienok – dá sa naozaj zjednodušene povedať, ktoré ustanovenia boli predmetom najväčších sporov? Prípadne, naopak, ktoré sú výsledkom silného konsenzu?
V medzirezortnom pripomienkovom konaní uplatňujú povinne pripomienkujúce subjekty, ale aj ostatná odborná či laická verejnosť svoje pripomienky, návrhy a námety na úpravu predloženého textu. Na to je pripomienkové konanie určené.
Množstvo pripomienok môže poukazovať na značný záujem o stavebné predpisy, na druhej strane, nie je smerodajným údajom, pretože pripomienky mnohých subjektov sa opakujú. Bez ohľadu na to sme všetky uplatnené pripomienky vyhodnotili a tie, ktoré sme uznali za prínosné, sme zapracovali.
O ostatných zásadných alebo si navzájom odporujúcich sme viedli rozporové konania s cieľom rozpory odstrániť. Subjekty uplatňovali rôzne názory najmä na kategorizáciu stavieb, na výkon preneseného výkonu stavebného úradu na obce a na spôsob jeho zabezpečenia, na oprávnenia spôsobilých osôb vo výstavbe či na vytvorenie kategórie vyhradených stavieb. Všetko sú to oblasti, ktoré sa ich činnosti priamo dotýkajú.
Jedným z cieľov zákona je dosiahnuť zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacieho procesu, a to najmä vďaka zlúčenému konaniu. Aké výsledky to môže priniesť pri veľkých infraštruktúrnych projektoch? Dá sa odhadnúť, o koľko sa celý proces urýchli?
Nejde o zlúčené konanie, pretože konanie je iba jedno. O integrácii hovoríme pri tzv. súbore stavieb, kde sa v jednom konaní vyžaduje spolupôsobenie a spolupráca všetkých dotknutých orgánov vrátane tých, ktoré by boli príslušné na rozhodovanie o jednotlivých stavbách súboru stavieb. To znamená, že v jednom správnom konaní sa rozhodne o všetkých spolusúvisiacich stavbách. O koľko sa časovo urýchli povoľovací proces, to vo veľkej miere závisí od samotného stavebníka.
Prinesie zrýchlenie povoľovacieho procesu podľa vás aj reálne zníženie nákladov na projektovú a administratívnu prípravu stavieb?
Sme presvedčení, že prinesie. Preto sme nový zákon pripravili.
Dôležitou novinkou je fikcia súhlasu – myslíte si, že bude rovnako dobre fungovať aj pri obrovskom množstve dotknutých subjektov, ktoré sú zapojené v prípade veľkých stavieb? Ako sú zohľadnené špecifické posudky ako napríklad EIA?
Fikcia súhlasu dotknutého orgánu je inštitút upravený priamo zákonom. Ak si každý dotknutý orgán bude plniť svoju zákonnú povinnosť vydávať záväzné stanovisko v stanovených lehotách, nebude potrebný. Celá príprava stavby a povoľovací proces nemôžu stáť z dôvodu nevydania stanoviska dotknutého orgánu. Práve preto sa zaviedla fikcia súhlasu. Tým nie sú dotknuté oprávnenia iných orgánov štátnej správy vydávať rozhodnutia podľa osobitných predpisov.
Očakávate, že požadovaná certifikácia stavebných firiem zvýši kvalitu a efektivitu realizácie aj v sektore inžinierskych stavieb?
Presvedčené sú o tom najmä podnikateľské subjekty pôsobiace v oblasti výstavby a štát to od nich očakáva.
Zákon ráta aj s postupnou digitalizáciou stavebného konania. Firmy z tejto oblasti s tým zrejme nebudú mať problém, sú však na to pripravené úrady? A ako to bude s ich kompetenciami (kto bude rozhodovať), keďže často ide o stavby (nad)regionálneho významu presahujúce viaceré katastrálne územia?
Pripraviť a implementovať informačný systém územného plánovania a výstavby je v kompetencii Úradu pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý pripravil a už aj realizuje školenia a metodické príručky, aby jednotlivé moduly informačného systému boli včas funkčné.
Počíta sa aj s navýšením poplatkov na stavebné konanie?
Áno, so zvýšením správnych poplatkov sa počíta. Sadzobník správnych poplatkov za úkony podľa nového zákona je už schválený a dostupný.
Ako je to s vykonávacími predpismi? Plánujú sa vydať aj nejaké metodické usmernenia?
Vykonávacie predpisy k stavebnému zákonu sú vypracované a sú v legislatívnom schvaľovacom procese. Do nadobudnutia účinnosti nových vykonávacích predpisov budú platiť doterajšie. Metodiku bude poskytovať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
Ktoré najdôležitejšie prechodné ustanovenia by sme mali spomenúť? Platí, že rozpracované projekty sa dokončia podľa pôvodnej legislatívy?
Všetky stavby, pre ktoré sa do účinnosti nového stavebného zákona začalo územné konanie podľa doterajšieho predpisu, sa dokončia v režime daného doterajšieho predpisu – až do kolaudácie.
Aké je vaše osobné očakávanie? Čo považujete v tomto momente za najväčší prínos nového zákona?
Očakávam, že konania budú jednoduchšie, rýchlejšie a prinesú menej papierovania.
Veríte, že by zákon mohol prispieť celkovo k zlepšeniu investičného prostredia – či už z pohľadu domácich, ale aj zahraničných investorov?
Určite áno.
TEXT: redakcia ASB
FOTO: Ministerstvo dopravy SR
