
Aká je realita: Výskum a vývoj v stavebníctve
Investovanie do projektov zameraných na výskum a vývoj inovácií v oblasti stavebníctva je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho rozvoja tohto odvetvia hospodárstva.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Za rôzny vývoj stavebníctva a iných odvetví priemyslu sú zodpovedné viaceré diferenciačné faktory. Zavedenie minimálnej sadzby dane na úrovni 15 % z príjmov právnických osôb otvára väčší konkurenčný boj na globálnej úrovni. Stavebný sektor nie je výnimkou.
Krajiny teda musia prilákať investorov na iné možnosti výhodnejšieho podnikania. Napríklad zaručiť transparentnosť a stabilitu právneho a regulačného prostredia, aby investori mali istotu, že sa pravidlá nebudú často meniť a budú sa spravodlivo uplatňovať, zjednodušiť administratívne procesy na zakladanie a riadenie podnikov, zabezpečiť efektívnu a rýchlu byrokraciu, čím sa zníži čas a náklady spojené s podnikaním, zlepšiť fyzickú infraštruktúru, ako sú cesty, železnice a letiská a pod.
Nezanedbateľnou súčasťou podpory podnikania je aj podpora výskumu a vývoja (VaV) v stavebníctve. Financovanie VaV projektov je často nákladné a riskantné, čo môže odradiť menšie spoločnosti od investícií do inovácií.
V Slovenskej republike dochádza v posledných rokoch v oblasti podpory VaV k zhoršeniu situácie pre právnické osoby. Hlavným nástrojom na podporu VaV bol zo strany štátu superodpočet.
Časté zmeny v legislatíve
V rámci superodpočtu si mohli daňové subjekty odpočítať až 200 % z vynaložených nákladov na projekt VaV zo základu dane. Od roku 2021 klesá percentuálny koeficient a zastavil sa na hodnote 100 % z vynaložených nákladov na VaV. Tento jav je pre stavebné subjekty negatívny predovšetkým z dôvodu, že VaV sa realizuje aj niekoľko rokov. Časté zmeny v legislatíve majú za následok aj zníženie motivácie podnikateľov pre uskutočnenie projektov VaV.
Uvedený superodpočet si môže uplatniť akákoľvek právnická osoba bez potreby mať špeciálne osvedčenie. Jedinou podmienkou je schválenie dokumentu o projekte VaV na príslušnom daňovom úrade. Uplatňuje sa pri klasickom daňovom priznaní spoločnosti.
Ako sme už spomenuli, v roku 2024 si môže spoločnosť odrátať 100 % nákladov na VaV zo základu dane, čo v účtovníctve znamená, že náklady na VaV si prakticky spoločnosť odráta dvakrát, avšak až dodatočne, teda pri podaní daňového priznania.
Ďalšou možnosťou, ako získať profit z realizácie VaV stavebných spoločností, je Patent box. Ten je zameraný na podporu len úspešných výsledkov výskumu a vývoja, pričom v rámci superodpočtu sa neprihliada na výsledok projektu VaV. Pri tomto systéme sú oslobodené od dane z príjmov iba tie výnosy, ktoré sú spojené s predajom výrobkov alebo služieb, v ktorých je použitý patent alebo úžitkový vzor z VaV. Pre tento model je nevyhnutné, aby výnos bol aktivovaný v účtovníctve a dosahoval ekonomický úžitok.
V rámci Európskej únie najviac do výskumu a vývoja v priemysle investuje Nemecko. Robí to formou grantov, dotácií a vytvára vlastné národné výskumné inštitúcie. Samotné stavebné podniky si dokonca zamestnancov vyberajú už na vysokých školách, poskytujú im štipendium alebo dotujú profesorské miesta.
Sme na chvoste
Slovensko sa v rámci objemu investície do VaV radí na 23. miesto (z 27 krajín). Preto okrem iného sa v rámci Plánu obnovy do roku 2030 plánuje prijať nový zákon o podpore výskumu, vývoja a inovácií, ktorý nahradí existujúcu legislatívu, konsolidácia implementačných kapacít na podporu výskumu, vývoja a inovácií a zriadenie integrovaného portálu štátnej podpory výskumu, vývoja a inovácií.
„Slovensko v roku 2020 investovalo do výskumu a vývoja celkom 0,91 % HDP, z toho väčšinu tvoria výdavky súkromného sektora (0,49 % HDP).“ Z uvedeného je zrejmé, že väčšia podpora VaV zo strany štátu je viac ako nevyhnutná. V rámci Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 je cieľom dosiahnuť v roku 2023 výdavky na VaV na úrovni 2 % HDP, pričom sa očakáva súkromná podpora vo výške 1,2 % HDP.
VaV je v stavebnom odvetví téma, ktorá by nemala byť na okraji pozornosti stavebníkov. Pretrvávajúca vojna na Ukrajine, zmeny klímy, nové ekologické, energetické a odpadové regulácie si vyžadujú nové stavebné postupy, aplikáciu nových materiálov alebo nové stavebné procesy.
VaV stavebných spoločností by mohol priniesť praktické výsledky zavedenia nových technológií, postupov a materiálov do praxe. Je to tiež konkurenčná príležitosť, ako zviditeľniť marketingovú značku. Aj tu platí, že budúcnosť patrí pripraveným.
Bežná predstava je, že sa výskum a vývoj realizuje v laboratóriách v simulovaných podmienkach. Praktická realizácia VaV je mnohokrát o improvizácii, robení chýb, následných opravách a o optimalizácii zabehnutých procesov. Nové materiály majú napríklad dlhšiu lehotu dodania, ich priemyselná výroba je vo vývoji, vznikajú prestoje, zamestnanci nemajú praktické skúsenosti s ich aplikáciou a pod.
Každá komplikácia a následná náprava predlžuje lehotu vyhotovenia a realizácie výstavby diela. Pre profesionálnu stavebnú firmu to predstavuje negatívnu reklamu aj napriek snahe aplikovať inovácie.
Nedostatky pri odovzdávaní stavby
Ďalším rizikom pre podnikateľský subjekt, ktorý sa rozhodne pre VaV, sú následné nedostatky po odovzdaní diela/stavby. Preto je dôležité najskôr nastaviť ciele VaV, zaškoliť zamestnancov, tieto ciele implementovať a následné monitorovať. V rámci záverečnej fázy je nevyhnutné identifikovať nedostatky a kritické miesta, ktoré môžu po odovzdaní diela/stavby vznikať.
Monitorovanie vyhotoveného diela by malo prebiehať aj v rámci reklamačného procesu, pričom jednotlivo uplatnené nedostatky by sa mali vnímať v kontexte celej stavby. Na základe ich vyhodnotenia v záručnej lehote je potom možné vyhodnotiť úspešnosť projektu VaV.
Všeobecne v rámci stavebno-obchodných spoločností by sa mal projekt VaV zameriavať na minimalizáciu nedostatkov, zvýšenie kvality, zníženie emisií a zníženie ekonomických nákladov. Na zmiernenie prípadných škôd, chýb a negatívnych vplyvov v rámci realizácie diela môžu stavebné firmy využiť poistenie, ktoré zníži stratu vynaložených nákladov.
Projekt VaV je dobrou príležitosťou, ako udržať krok s postupným sprísňovaním legislatívy a meniacimi sa podmienkami. Dynamická spoločnosť vyžaduje dynamické riešenia. Vytvorenie spoľahlivejších a odolnejších stavieb vedie k vyššej spokojnosti zákazníkov a efektívnejšiemu využívaniu zdrojov.
Investície do VaV sú preto kľúčové pre stavebné spoločnosti, ktoré chcú udržať krok s konkurenciou a poskytovať vysokokvalitné služby. Vďaka VaV môžu spoločnosti reagovať na meniace sa potreby trhu, znižovať náklady a vytvárať hodnotu pre zákazníkov a spoločnosť ako celok. Výskum a vývoj v stavebníctve je preto nevyhnutný pre budovanie budúcnosti, ktorá je efektívna, udržateľná a bezpečná nielen pre obyvateľov Slovenskej republiky.
TEXT: Kami Profit
FOTO: isifa/Shutterstock