Zmeny v stavebníctve potrebujeme riešiť čo najskôr, nech nie je neskoro

O zaostávaní Slovenska za vyspelými krajinami už hovorí aj naša vlastná Národná banka Slovenska (NBS). „Vplyv pandémie na ekonomiku zvýraznil slabé miesta v kvalite života na Slovensku.“ Táto prvá veta v publikácii NBS s názvom Štrukturálne výzvy 2022 sotva povzbudí. Keď sa však dočítame, že finančná stabilita zostáva na vysokej úrovni, mohli by byť pocity lepšie. Nie sú.

Invázia Ruska na Ukrajine v auguste 2022 prekonala už šiesty mesiac. A prináša riziká, ktoré plazivo či skokom ovplyvňujú aj našu vlastnú ľudskú stabilitu. Vysoká inflácia ukrajuje z príjmov, ktoré málokto dokáže zvyšovať tak, aby na ňu okamžite reagovali. A tak si za svoj nezmenený plat môžeme pri rastúcich cenách dovoliť čoraz menej.

Vysoké ceny energií skutočne „oceníme“ v zime a na naše peňaženky udrú v podstatnej miere v budúcom roku. Na koniec sotva vidíme a nezostáva iné ako dôverovať bankovým systémom, európskym, či lokálnym, že stagfláciu a skutočnú chudobu nepripustia. Veď by nesplácanými úvermi vo veľkom rozsahu na svoju nečinnosť aj tak sami doplatili.

Čo to má so stavebníctvom?

Minimálne toľko, že za miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti SR a z nového Programu pre Slovensko, od ktorých si toľko sľubujeme, postavia toho stavbári menej. Alebo k nim musí investor pridať. Len aby mal z čoho. Súkromný si možno našetril a verejný bude hľadať, kto mu zobral a na koho tú vinu omeškania či zrušenia projektu vlastne zvalí.

Žijeme v časoch paradoxov, ktoré nás od podstaty odvádzajú natoľko, že nám unikla. Lebo skutočne slabá efektivita verejného sektora je jednou z príčin zaostávania Slovenska. Aj vzdelanostná úroveň a kvalita úradníkov. Dnes už by predsa mal mať verejný investor dosť skúseností na to, aby na najväčšiu investíciu v Bratislave do predĺženia električkovej trate vypísal tender tak, že ošetrí riziká.

A medzi prvými potom vypadne firma, ktorá za nízku ponúkanú cenu nie je schopná túto pre mesto životne dôležitú stavbu naozaj postaviť. A odrovná ju to na trhu. Ak je to inak, zaostaneme, lebo električku ohrozíme.

A nemalo by sa stať ani to, že investor sa príde hádať s úradníkom, ktorý stavbu zastaví, lebo v blízkej rozvíjajúcej sa obci pri hlavnom meste žiada investor povolenie na bytovky a územný plán tam ráta „len“ s rodinnými domami.

Ak sa to deje, zaostávame, lebo slušný a zodpovedný úradník odíde. A už vôbec by sa nemalo stať, že štát zaplatí za vykonané práce dodávateľom a oni nevyplatia subdodávateľov. Ak sa to deje, zaostávame, lebo štát sa nejaví ako dôveryhodný partner.

Ako z toho von?

Určite s novým stavebným zákonom, ktorý eliminuje rozhodovanie stoviek samosprávnych politikov na zopár odborníkov. Určite s digitalizáciou, ktorá eliminuje v najvyššej možnej miere ľudský faktor v schvaľovacích procesoch.

Určite s centralizáciou financovania veľkých verejných stavieb bez ohľadu na to, či sú na ceste, na koľajach, alebo vo vode. Aby sme o všetkých vedeli, určili priority, pripravili a realizovali ich bez ohľadu na to, kedy budú voľby. A to si žiada vytvorenie inštitúcie na spôsob českého Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry.

Určite s povinným BIM-om pre verejné stavby tak, ako ho chystajú v Česku. A práve implementácia BIM vo verejnej správe sa na Slovensku sotva podarí v krátkom čase. I keď by to bolo nám všetkým a aj stavebníctvu na osoh. Lebo pokiaľ by bol povinný, tak tí, ktorí ponúkajú len najnižšiu cenu, by boli z kola von. Stratili sme však množstvo času. Vyspelé európske krajiny zavádzali BIM na rôznych úrovniach už oveľa skôr. V roku 2007 začalo Fínsko s vytváraním pravidiel a od roku 2010 je BIM povinný pre verejné zákazky.

Nemecko v roku 2015 začalo s pravidlami, od roku 2017 prebiehali pilotné projekty v infraštruktúre a BIM je povinný pre všetky projekty verejných zákaziek už dva roky. V ČR majú od roku 2017 Koncepciu zavádzania metódy BIM a celý proces je v gescii Ministerstva průmyslu a obchodu. Zahŕňa harmonogram opatrení až do roku 2027 vrátane pilotných projektov, povoľovacích procesov, osvety a systému vzdelávania.

Účinnosť zavedenia BIM je vyššia v prepojení na digitalizáciu stavebníctva, ktorú má v gescii české Ministerstvo pro místní rozvoj, takže jedným z prvých krokov bolo založenie pracovnej skupiny práve na účely koordinácie. Medzi ďalšími boli pilotné projekty, príprava a zaistenie elektronizácie povoľovacích procesov stavby s využitím BIM, rôznych potrebných metodík, ale napríklad aj vytvorenie pravidiel na pasportizáciu dokončených stavieb v majetku štátu, dátových formátov či štandardov. Tie má na starosti Česká agentura pro standardizaci.

Využívanie metódy BIM pre verejné zákazky s hodnotou nad 150 miliónov českých korún má byť povinné od budúceho roka a zmeny sa dotknú celého stavebníctva. A čo je cieľom? Presne to, pre čo na BIM tlačí súkromný sektor. Ušetriť náklady na výstavbu a rekonštrukciu verejných stavieb a ich prevádzku. Vďaka zavedeniu metódy bude štát ako dobrý hospodár za rovnaké peniaze schopný postaviť a udržiavať viac stavieb než doteraz. A keďže peniaze práve hodnotu strácajú, je BIM priam nutný.

Dokonca ani netreba na Slovensku vymýšľať to pomyselné koleso a stačí z Česka prevziať či skonzultovať všetko pripravené, osvedčené a potrebné. Teda nielen koncepciu, ale aj koordináciu, úlohy a termíny tak, aby bolo možné splnenie úloh kontrolovať.

Dlhodobé ciele a priority

Tu však narážame na ďalší oporný stĺp slovenského zaostávania. Vždy musíme hľadať vlastné riešenie. Keď bude odtrhnuté od všetkého, nič sa nestane, len opäť „trocha“ zaostaneme. Práve ako takéto „riešenie“ sa zatiaľ javí výskum a vývoj funkcií a štúdia realizovateľnosti jednotného informačného modelu výstavby, na ktorom majú spolupracovať STU a Standfordova univerzita v USA, kde má prebiehať výskum. Ak je dnes Česká republika v digitalizácii územia minimálne 20 rokov pozadu za vyspelými krajinami, tak potom koľko rokov je pozadu Slovensko? A koľko ešte bude? Nevedno.

Treba sa zamerať na riešenia, nie na konflikty politikov, ktoré nás všetkých oberajú len o čas a práve o tie potrebné riešenia.

Ďalší stĺp, o ktorý sa zaostávanie Slovenska opiera, je fakt, že nemáme jasne stanovené priority. Potom je prioritou všetko. Nestíhame a zaostávame. K tomu ešte treba dodať známe „priority sa menia“. Áno, na Slovensku príliš často, s každými voľbami. Nie nadarmo Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR v Reformnom kompase slovenskej ekonomiky odporúča v procese dobiehania stanovenie dlhodobých cieľov v horizonte približne 10 rokov. Preklenú totiž horizont rozpočtu i politického cyklu. A už len maličkosť. Dlhodobé ciele majú byť realistické, ambiciózne a dobre komunikovateľné.

Bim a digitalizácia

Zamerať sa na riešenia, nie na konflikty politikov, ktoré nás všetkých oberajú len o čas a práve o tie potrebné riešenia. Všetky európske peniaze sú spojené s reformami, a inak to už nebude. Je len na nás, či budú formálne alebo naozaj hĺbkové, tak aby sme zlepšovanie a približovanie nielen počuli, ale aj reálne žili. A v čom to vlastne Slovensko najviac zaostáva? IFP hovorí o TOP 3 oblastiach, a to je bývanie, zdravie a vzdelanie. A potom sú všetky ostatné, v ktorých treba vývoj monitorovať z pohľadu prepojenia na ekonomický rast a dlhodobú environmentálnu udržateľnosť. Medzi nimi trh práce, životné prostredie aj spomínaná digitalizácia.

Stavebníctvo si môže vybrať vlastnú cestu, ako pri plnení cieľov a dobiehaní pomôže. Či len tradične, viac alebo menej úspešne a pomaly, alebo rýchlejšie v závislosti od zadávateľov. Alebo bude dôsledne trvať na procesných zmenách, digitalizácii a tlačiť verejný sektor k zavedeniu bim tak, aby síce už s časovým sklzom, ale predsa len ASAP prešlo aj toto užitočné a tvorivé odvetvie na cestu vyššej produktívnosti a atraktivity pre tých, ktorí sa rozhodujú o svojom budúcom povolaní.

Efektívne technológie vo výrobe už majú nielen stavbári, ale aj výrobcovia stavebných materiálov, ktorí nasadzujú roboty nielen vo výrobe tehál, ale aj betónových prefabrikátov, či automatizujú výrobné procesy tak, aby úplne predchádzali kolíziám. Zostáva ich už len efektívne využívať a dúfať, že spoločným úsilím sa zmien predsa len dočkáme. A hlavne sa ich nebáť.