Ako ovplyvnila pandémia COVID-19 prevádzku vodovodov v budovách?

vodovod
Zdroj: Shutterstock

Pandémia COVID-19, ktorá nás ochromila v rokoch 2020 a 2021 ako globálna zdravotná kríza, dokazuje, že ľudské zdravie je najdôležitejšia súčasť udržateľnej spoločnosti. Voda patrí medzi základné požiadavky na život, a preto problematika kontaminácie vodovodov budov po predĺženej dobe ich odstávky je aktuálnou výzvou pri ich znovuotváraní a bezpečnom užívaní.

Pandémia COVID-19 priniesla pre celý svet mnoho predtým nepoznaného. Počas lockdownu veľa ľudí pracovalo z domu; obchody, úrady či školy boli dlhodobo zatvorené. Preto existuje značné riziko, že v systémoch ich vodovodov sa zhoršila kvalita vody, čo spôsobuje stagnácia vody a korózia kovových materiálov.

Vodovody osídlené baktériami môžu u citlivejších jedincoch spôsobiť vážne choroby či smrť. Problematika bezpečnosti vodovodov pri opätovnom spustení prevádzky budov, odstavených pre koronakrízu, je veľmi závažná a v praxi sa nedá riešiť jednorazovo. Koronakríza pritom nemusí byť poslednou veľkou pandémiou.

Vyjadrenia WHO a svetových odborníkov upozorňujú na možný opätovný návrat pandémie či rôznych lokálnych epidémií. Poznatky získané a overené v súčasnosti sa budú dať využiť pri akýchkoľvek ďalších epidemiologických situáciách.

Prevádzka budov v čase pandémie – porovnanie svet a Slovensko

Medzinárodná asociácia pre vodu (IWA) už 16. júla 2020 zorganizovala webinár zameraný na bezpečnú distribúciu vody v málo obsadených budovách. Webinár viedol profesor Stuart Khan z University of New South Wales v Austrálii. Ďalej sa webinára zúčastnili doc. Andrew Whelton (Purdue University, USA), Dr. Susanne Lee (Leegionella Ltd., Veľká Británia) a prof. Michele Prevost (Polytechnique Montréal, Kanada).

Docent Whelton opísal reálny stav, ako sa v miliónoch budov v Amerike využívalo minimálne množstvo vody, resp. žiadna. Príslušné orgány vydali bezpečnostné upozornenia na existenciu akútnych zdravotných rizík a opísal prípady, keď choroba nastala. Uviedol napr.:

„Inštalácia vodovodov je rozhodujúca pre zdravie, bezpečnosť a ekonomickú prosperitu mnohých komunít, je preto potrebné zaistiť, aby ich nízke alebo žiadne použitie nespôsobilo prepuknutie chorôb prenášaných vodou.“ Jeho kľúčovým odkazom bolo, že pozornosť sa musí venovať prevádzkovaniu vodovodov v budovách nielen za pandemických podmienok, ale aj v čase mimo nich.

Dr. Lee vysvetlila, že stagnujúce vodovodné systémy budov predstavujú zvýšené riziko pre zdravie, hlavne pre baktérie Legionella. Vo všetkých zariadeniach používajúcich a obsahujúcich vodu je nevyhnutné posúdiť a riadiť riziko. „Aj keď sa vodovodné systémy nemusia počas pandémie COVID-19 zdať prvoradé, vzhľadom na zdravie a bezpečnosť pacientov, personálu a návštevníkov je dôležité, aby sa prevádzkovali bezpečne.“

Dr. Lee poukázala na to, že riziko v populácii sa v súčasnosti zvyšuje a osoby zotavujúce sa z COVID-19 môžu mať zvýšenú náchylnosť na infekcie prenášané vodou. Prof. Prevost zdôraznil, že predovšetkým neobývané budovy s veľkým počtom spŕch predstavujú rizikové prostredie, najmä ak sa systém teplej vody neprevádzkuje a mikrobiológia vody sa nekontroluje.

Zariadenia pripojené k zmiešavacím ventilom sú po dlhšej stagnácii náchylné na vývoj Legionelly. Je pravdepodobné, že predĺžená stagnácia v budovách spôsobí problémy s nedodržiavaním predpisov pre toxické kovy (napr. olovo a meď). Zdôraznil:

„Všetky budovy by sa mali riadiť minimálnymi postupmi opätovného uvedenia do prevádzky vrátane overovania podmienok prevádzky teplovodných systémov, preplachu a ak je to opodstatnené, tak aj dezinfekcie. Ak sa tak neudeje, môže to zvýšiť zdravotné riziká pre používateľov a viesť k zodpovednosti za ne.“

Veľa pozornosti sa venovalo majiteľom a správcom budov s cieľom viesť ich k prevádzkovaniu vodovodov v budovách tak, aby sa zabránilo infekcii z vody po ich opätovnom otvorení, no málo sa pripomínalo, že je potrebné zohľadniť všetky potenciálne zdroje infekcie prenášanej vodou. V bežnom vybavení môže byť vysoká miera kontaminácie Legionellou, napr. v parných čističoch, vírivkách a hadicových potrubiach používaných na ich plnenie.

Ručné hmlové prístroje používané v záhradníctvach a v kaderníckych salónoch predstavujú tiež riziko infekcie, ak nie sú pred opätovným uvedením do prevádzky vypustené, vyčistené a dezinfikované. Na zaistenie bezpečnosti budov je potrebné pred ich opätovným osídlením objektívne posúdiť a riadiť riziká. Rôzne krajiny a úrady navrhujú v súčasnosti rôzne usmernenia.

Dôležité je čistenie

Vo všeobecnosti nie je dohoda na tom, ako najvhodnejšie dosiahnuť bezpečné opätovné uvedenie do prevádzky alebo riadiť prevádzku pri súčasne nízkej spotrebe vody. EPA (Agentúra pre ochranu životného prostredia Spojených štátov amerických poverená ochranou ľudského zdravia a životného prostredia, vzduchu, vody a zeme) napríklad odporúča, aby vlastníci budov, resp. ich správcovia, vyčistili vodovod budovy pred opätovným otvorením.

V tab. 1 sú uvedené stručné odporúčania EPA na to, aby voda bola bezpečná na pitie alebo iné použitie na osobné alebo komerčné účely po uzavrení budov a firiem na týždne či mesiace. Uzatvorenie budov, ich častí alebo ich obmedzené využitie môže zvýšiť riziko rastu Legionelly vo vodovodných systémoch, predovšetkým ak sa správne neprevádzkovali.

Ak majú užívatelia zostať pri opätovnom spustení prevádzky v bezpečí, je potrebné v rámci správneho režimu:

  • pri uzatvorení budovy na dobu kratšiu ako mesiac dodržiavať obvyklý prevádzkový režim;
  • pri uzatvorení dlhšom ako mesiac:
  • udržiavať reguláciu systému tak, aby teplá voda cirkulovala vo všetkých jeho častiach pri teplote ≥ 60 °C a pri vstupe do ohrievača pri teplote ≥ 50 °C.
  • teplota pri všetkých výtokoch teplej vody musí dosiahnuť ≥ 50 °C v priebehu jednej minúty a pri pitnej vode ≤ 25 °C (pri normálnom prietoku) do dvoch minút. Pri použití biocídu treba udržiavať maximálne predpísané úrovne v celom systéme; ƒ
  • opatrne prepláchnuť (so znížením aerosólu) všetky výtoky teplej a pitnej vody (sprchy a výtokové ventily, batérie) aspoň raz týždenne, kým nedosiahnu vyššie uvedené teploty. Kde sú termostatické zmiešavacie ventily, zabezpečiť, aby sa v potrubí, ktoré ich zásobuje, dosiahli rovnaké teploty. Takisto je potrebné prepláchnuť všetky WC nádržky, pisoáre, odtoky a ďalšie miesta v sieti; ƒ
  • zabezpečiť, aby v akumulačných nádržiach na pitnú vodu zostalo 0,2 až 1,0 mg/l voľného chlóru; ƒ
  • upraviť monitorovací režim tak, aby bolo možné overiť, že požadované úrovne boli dosiahnuté vo všetkých miestach systému; ƒ
  • uchovať všetku dokumentáciu z dôvodu kontroly pri skontrolovaných, zmenených a doplnených hodnoteniach rizika a tiež z dôvodu kontroly údajov z monitoringu a nápravných opatrení, s údajom, kto a kedy vykonal zásah; ƒ
  • skontrolovať aj iné ako vodovodné systémy, ktoré by mohli predstavovať riziko legionárskej choroby, napr. bazény, vírivky atď. a rozhodnúť, ktoré systémy je potrebné udržiavať a ktoré sa majú vypnúť; ƒ
  • zaistiť, aby sa pri všetkých systémoch, ktoré naďalej fungujú, dodržiavali bežné režimy kontroly, monitorovania a dokumentácie; ƒ
  • systémy, ktoré sa majú uzavrieť, buď vyprázdniť a dôkladne vysušiť, alebo dezinfikovať, aby všetky časti systému dosiahli 50 mg/l voľného chlóru počas 1 hodiny (alebo jeho ekvivalent, napr. 5 mg/l počas 10 hodín), alebo ich prepláchnuť a vypustiť; ƒ
  • pred ďalším použitím dezinfikovať všetky vodné systémy.

Pretože teplota a zvyšky chlóru sú primárne faktory ovplyvňujúce prítomnosť Legionelly v rozvodoch vody, dôrazne sa odporúča, aby sa teploty a zvyšky chlóru počas stagnácie vody v budove dôsledne monitorovali a upravovali.

Z hľadiska ochrany verejného zdravia je preto dôležité edukovať prevádzkovateľov budov, aby pri znovuotvorení svojich prevádzok preventívne zabránili prepuknutiu ťažkej až smrteľnej formy pneumónie. Pri správnej a včasnej diagnostike predstavuje legionárska choroba menšie zdravotné riziko ako COVID-19.

Ľahšie prípady sa dajú úspešne vyliečiť antibiotikami. Interhumánny prenos infekcie sa zatiaľ dokázal iba pri jednej osobe. Mnohé krajiny (napr. USA, UK) informovali pomocou vládnych úradov verejnosť o tomto riziku a nariadili, že vodovodné potrubie v každej budove s nízkou alebo nulovou obsadenosťou trvajúcou dlhšie ako jeden týždeň by sa malo dôkladne prepláchnuť.

Chýbajúca legislatíva

Na Slovensku však narážame na chýbajúcu legislatívu, jej ignoráciu, neinformovanosť, nedostatok pracovných síl alebo financií. Podľa vyjadrenia WHO sa s najväčšou pravdepodobnosťou SARS-CoV-2 stane bežnou súčasťou nášho života a dá sa očakávať, že v postpandemickom období sa budú striedať obdobia s lokálnymi epidémiami.

Je preto dôležité poskytnúť vlastníkom a prevádzkovateľom budov nástroje, ktorými môžu ochrániť užívateľov budov pred nákazou. Ideálne je, ak majú všetky vodovodné systémy v budovách k dispozícii presnú digitálnu testovaciu súpravu na zvyšky chlóru a používajú schválenú skúšobnú metódu na dodržiavanie kvality pitnej vody.

Testovacie prúžky a farebné kolieska nie sú presné a neodporúčajú sa ako skúšobné metódy pre vodovodné systémy. Teplomery by mali mať presnosť ±1 °C. Prevádzkovatelia by mali zmerať denné zvyškové množstvo chlóru a teplotu vody vstupujúcej do zariadenia od dodávateľa vody. Koncentrácie chlóru v potrubiach smú byť nižšie alebo rovnaké ako prevádzkové koncentrácie.

Teploty pitnej vody v budovách zase rovnaké alebo vyššie ako prevádzkové teploty. Kvalitu vody ovplyvňujú aj jej vnútorné rozvody, resp. starostlivosť o ne. Aby si voda udržala vyhovujúce vlastnosti, je potrebná pravidelná starostlivosť o domové rozvody, t. j. pravidelné čistenie perlátorov na vodovodných batériách a preplachy vnútorných vodovodov, pretože zanesené perlátory či filtre sú živnou pôdou pre množenie mikroorganizmov, zhoršujú kvalitu vody, resp. sa ich upchatie prejaví znížením tlaku vody.

Stagnácia vody v domových rozvodoch spôsobuje so zvýšeným počtom mikroorganizmov aj zhoršenie jej senzorických vlastností. Pri nízkej spotrebe vody je dôležité vykonávať pravidelný preplach domových rozvodov vody. Takisto aj pri víkendových nehnuteľnostiach sa odporúča pred použitím vody na pitie a osobnú hygienu vypustiť stagnujúcu vodu z domových rozvodov a počkať, kým sa na jej miesto dostane čerstvá voda z verejného vodovodu, ktorá je pravidelne kontrolovaná.

Čerstvá voda z verejného vodovodu má výrazne nižšiu teplotu, ako je teplota okolia (10 až 12 °C). Vlastníci a prevádzkovatelia budov by sa mali riadiť platnými normami a vyhláškami predovšetkým v súvislosti so skúškami a preplachom či pri uvedení do prevádzky, ako aj pri dlhšej odstávke (STN EN 806-4: 2010; STN EN 806-5: 2012; TNI CEN/TR 16355: 2013).

Úrady verejného zdravotníctva sa zhodujú, že hygienické zabezpečenie rozvodov vody je správnym kľúčom k prevencii. Merania, ktoré sme vykonali v predchádzajúcich rokoch, ukázali, že Legionella je prítomná v rozvodoch vody aj na Slovensku. Dodávateľ vody a prevádzkovateľ budovy majú pritom povinnosť zabezpečiť v sústave vody jej predpísanú kvalitu a teplotu v každom odbernom mieste.

Zdravotná bezchybnosť pitnej vody stanovená v zákone NR SR č. 355/2007 Z. z. sa hodnotí podľa ukazovateľov kvality a ich hygienických limitov. Za kvalitu dodávanej pitnej vody do verejných vodovodov a za sanitáciu sú zodpovedné miestne vodárenské spoločnosti. Kvalitu vody pre hromadné zásobovanie monitorujú u spotrebiteľa regionálne úrady verejného zdravotníctva v zmysle nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z.

Miesta odberov vzoriek sa vyberajú v priestoroch alebo v budovách, kde voda vyteká z výtokov bežne slúžiacich pre ľudskú spotrebu. Pre teplú vodu platí norma STN 83 0616 (1987) Kvalita teplej vody, podľa ktorej bakteriologické a biologické ukazovatele kvality teplej vody musia zodpovedať kritériám pre pitnú vodu.

Projektanti by mali pri návrhu rešpektovať STN EN 806 – 2 (2005) a Technickú správu TNI CEN/TR 16355 (2012) Preventívne opatrenia proti rozmnožovaniu baktérie Legionella vo vodovodných potrubiach na pitnú vodu vnútri budov. Tieto predpisy sú platné v rámci celej EÚ.

V ČR platí Vyhláška MZd. 252/2004 Sb. s požadovanými parametrami teplej vody, ktorá by sa mala dodávať do distribučného miesta s teplotou nad 50 °C, lepšie nad 55 °C. Veľká Británia prijala ako národnú štandardnú metódu na posudzovanie vplyvu materiálov v styku s pitnou vodou MDOD test (The Mean Dissolved Oxygen Difference) a riadi sa predpisom BS 6920 (2014).

U nás zatiaľ nie sú definované žiadne limity pre kolónie baktérií. K spôsobom ochrany proti Legionelle patrí zabezpečenie vody oxidom chloričitým, ozónom, UV žiarením, termálnou dezinfekciou či fyzikálnymi metódami (filtre). Okrem nákladnej termickej dezinfekcie je potrebné práve teraz preveriť aj alternatívne metódy eliminácie baktérie a definovať technické opatrenia v systémoch prípravy teplej vody.

Legislatívna podpora na Slovensku

Napriek širokej škále preventívnych opatrení na redukciu vzniku ochorenia COVID-19 nepovažuje ÚVZ SR v súčasnosti za potrebné prijímať na Slovensku v porovnaní so štandardnými postupmi zavedenými pri zásobovaní zdravotne bezpečnou pitnou vodou osobitné opatrenia nad rámec povinností, ktoré ukladá dodávateľom pitnej vody ustanovenie § 17a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

A nad rámec požiadaviek na kvalitu pitnej vody a jej kontrolu, ktoré určuje platná vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, o programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou (ďalej len vyhláška MZ SR č. 247/2017 Z. z.).

Za najdôležitejšie sa považuje zachovanie kontinuity zásobovania pitnou vodou. Zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezpečnej pitnej vody, sanitácie a vyhovujúcich hygienických podmienok je nevyhnutným predpokladom účinnej prevencie prenosu infekčných ochorení a účinným opatrením na ochranu ľudského zdravia počas všetkých vypuknutí infekčných ochorení vrátane ochorenia COVID-19.

Najväčším rizikom pri zásobovaní pitnou vodou môže byť zníženie počtu odborných technických pracovníkov zodpovedných za dodávku pitnej vody. V súvislosti so všeobecne zavedenými preventívnymi opatreniami sa ako jeden z dôležitých nástrojov na redukciu šírenia koronavírusu v Slovenskej republike a na ochranu zdravia ľudí odporúča dodávateľom pitnej vody zodpovedne dodržiavať základné hygienické pravidlá pri výkone ich činnosti.

Ide o preventívne nosenie ochranného filtra alebo rúška, časté a dôkladné umývanie a dezinfekcia rúk, pravidelné čistenie a dezinfekcia povrchov a osobných predmetov, minimalizovanie sociálnych kontaktov a vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s osobou, u ktorej sa prejavia najčastejšie symptómy COVID-19.

Odberové miesta na kontrolu kvality vody sa v mnohých prípadoch nachádzajú aj na výtokoch vody v priestoroch bežne využívaných verejnosťou (školy, vzdelávacie inštitúcie, nákupné centrá, prevádzky verejného stravovania, maloobchodné prevádzky, zariadenia starostlivosti o ľudské telo a pod.), ktoré sú vzhľadom na doteraz vydané opatrenia ÚVZ SR uzavreté, je nevyhnutné nahradiť ich inými miestami na zachovanie povinnej minimálnej frekvencie analýz na kontrolu kvality pitnej vody.

Na minimalizáciu rizika šírenia nákazy sa z dôvodu kontroly kvality vody neodporúča vstupovať do súkromných priestorov užívateľov, využiť iné dostupné odberové miesta v distribučnej sieti, ktoré nie sú verejnosti bežne prístupné, a nevystavovať tak pracovníkov odberových skupín rizikám nákazy (odberové miesta z rozvodných sietí, nadzemných hydrantov, vodojemov, resp. úpravní).

ÚVZ SR odporúča prihliadať v súlade s § 3 ods. 2 vyhlášky MZ SR č. 247/2017 Z. z. v rámci možností na zachovanie reprezentatívnosti odoberaných vzoriek. Vodárenské spoločnosti na Slovensku sú v pohotovosti už od marca 2020, pričom v súvislosti s postupujúcim vírusovým ochorením COVID-19 prijali niekoľko opatrení.

Ako subjekty hospodárskej mobilizácie naďalej zabezpečujú bezpečnú výrobu a distribúciu pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Prijaté opatrenia sú v úplnom súlade s vyhlásením mimoriadnej situácie na Slovensku. Sú pripravené na situáciu, keď sa zvýši počet chorých, a to aj medzi ich zamestnancami.

Zabezpečili zastupiteľnosť zamestnancov a dostatočné množstvo ochranných pomôcok pre všetkých zamestnancov. Zatvorili zákaznícke centrá, dezinfikujú kancelárske priestory, pracovníci v teréne majú zabezpečené osobné ochranné prostriedky, obmedzili na minimum ich kontakty so zákazníkmi, zakázali cudzím osobám vstup do svojich budov a umožňujú pracovníkom prácu z domu. Niektoré činnosti, ako napríklad výmeny vodomerov, boli pozastavené úplne.

Vírus vo vodovodných sieťach neprežije

O kvalitu vody z vodovodu sa nemusíme obávať. Vírus SARS-CoV-2 je citlivý na široko používané prípravky na báze chlóru a nemá šancu na prežitie vo vodovodných sieťach. Podľa správy WHO nebol vírus zistený pri zásobovaní pitnou vodou. Ukázalo sa, že ľudské koronavírusy sú citlivé na chloráciu a dezinfekciu ultra fialovým (UV) svetlom.

Keďže obalené vírusy sú obklopené membránou lipidových hostiteľských buniek, ktorá nie je robustná, je pravdepodobné, že SARS-CoV-2 bude v porovnaní s mnohými inými vírusmi citlivejší na chlór a ďalšie dezinfekčné procesy oxidantu.

Laboratóriá odboru riadenia kvality vodárenských spoločností vykonávajú pravidelné kontroly zdrojov a vodojemov, ako aj kontroly na jednotlivých stupňoch úpravy pitnej vody, pričom všetky mikrobiologické a fyzikálno-chemické skúšky sa evidujú a priebežne vyhodnocujú. Výsledky spĺňajú všetky legislatívne požiadavky.

Dezinfekcia je zabezpečená v celej distribučnej sieti verejného vodovodu na maximálnu prípustnú hodnotu a pracovníci vodárenských spoločností ju intenzívne kontrolujú.

Možné postupy a metódy riešenia

Stratégia postpandemického postupu pri audite vodovodov v budovách vychádza z kombinácie overených metód. Začína monitoringom reálneho stavu kontaminácie rozvodov vody po dlhodobej odstávke v budove, nasleduje stanovenie rizikových parametrov a budov, analýza stavu technických zariadení v nich a zavedenie plánu realizácie energeticky hospodárneho, bezpečného a odolného systému.

V EÚ preferovaná termická dezinfekcia nie je systémovým riešením dlhodobej eliminácie kontaminácie Legionellou, zároveň je mimoriadne energeticky náročná a po zákonnom zavedení do praxe by znamenala výrazné zvýšenie nákladov pre prevádzkovateľa. Z praxe zaznamenávame tlak na overenie ďalších, menej energeticky náročných postupov eliminácie mikrobiologickej kontaminácie, doteraz na Slovensku systémovo neprebádaných.

Je potrebné rozšíriť poznatky v oblasti monitoringu technického stavu systému v budove, identifikácie rizikových faktorov, odberu vzoriek, úpravy vody, predikcie kontaminácie a ohrozenia zdravia užívateľov a návrhu platformy prevencie a kontroly s následným podrobným prieskumom súčasného stavu a s analýzou nových technológií, návrhom a s overením inovatívnych koncepcií s cieľom posúdiť možnosti ich využitia v praxi.

Najefektívnejšie technológie implementovať a otestovať vo vybraných rizikových budovách. Zamerať sa na kritický skríning dostupných riešení nielen v rámci Európy s ambíciou priniesť vhodné riešenie pre špecifiká Slovenska a jeho regiónov. Diagnostika a následná implementácia nových prístupov predstavuje základ pri znovuotvorení prevádzok.

Musíme využívať know-how regionálnych firiem zameraných na technické opatrenia eliminácie zdravotného rizika z dodávanej vody po pandémii (v oblasti preplachov a dezinfekcie inštalácií). Prínosom bude návrh prevencie a kontroly – pandemický hygienický audit zahŕňajúci rizikovú analýzu, zatriedenie budovy podľa miery rizika, súbor kritérií na výber metódy opatrení proti kontaminácii, ktoré však nebudú znamenať zvýšenie nákladov a konečnej ceny dodávanej jednotky vody.

Bežnou súčasťou by malo byť aj ekonomické a environmentálne posúdenie vhodnosti navrhovaných metód. Najvýznamnejším prínosom bude zvýšenie kvality dodávanej vody v budovách nielen po pandémii COVID-19, ale kontinuálne, čo sa pozitívne odrazí na znížení počtu súvisiacich ochorení.

Záverom

Do širšieho povedomia verejnosti a hlavne legislatívy SR je potrebné dostať inovatívne a udržateľné opatrenia na prevádzku vodovodov v prípade návratu pandémie či epidémie. Stanoviská ASHRAE (2020) a REHVA (2020), ktoré vydali po prepuknutí prvej vlny pandémie, vychádzali z toho, že pandémia odznie v energeticky menej náročnom ročnom období (na jar 2020).

Je zrejmé, že sa tak nestalo. Uplatnenia doterajších odporúčaní ASHRAE a REHVA spôsobia v energeticky náročnejších obdobiach významné zvýšenie spotreby energie a tým aj nárast negatívnych vplyvov na životné prostredie (nárast emisií skleníkových plynov). Pri niektorých budovách môže dokonca dôjsť k tomu, že sa hygienické predpisy nebudú môcť dodržať.

Článok vznikol s podporou projektu VEGA 1/0217/19 Výskum hybridnej modrej a zelenej infraštruktúry ako aktívnych prvkov „špongiového“ veľkomesta.

Literatúra:

1. ANSI/ ASHRAE 188-2015, Legionellosis: Risk Management for Building Water Systems.
2. ASHRAE Positioning Document on Infectious Aerosols, April 14, 2020.
3. CDC, (2020). Guidance for Reopening Buildings After Prolonged Shutdown or Reduced Operation. May 2020. https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/php/building-water-system.html
4. DOH, (2020). Emergency Disinfection of Small Water Systems, Publication 331- 242 revised 2/17/2020, Washington State Department of Health. https://www.doh.wa.gov/Portals/1/Documents/Pubs/331-242.pdf
5. ECDC, (2017). European Technical Guidelines for the Prevention, Control and Investigation, of Infections Caused by Legionella species. June 2017. https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/european-technical-guidelines-prevention-control-and-investigation-infections

6. ESCMID, (2020). European Society of Clinical Microbiology and Infectious Disease – Guidance for Managing Legionella During the Coronavirus Pandemic 2020. https://www.escmid.org/research_projects/study_groups/legionella_infections/
7. ESGLI, (2020). Guidance for managing Legionella in building water systems during the COVID-19 pandemic. April 2020.
8. HSW, (2020). Health and Safety at Work – COVID-19 (Coronavirus) advice. Coventry City Council. All content © 2020 Coventry City Council. All rights reserved. Zdroj: https://www.coventry.gov.uk/info/18/health_and_safety_at_work/3556/health_and_safety_at_work_-_covid-19_coronavirus_advice/2
9. IWA, (2020). Safely Managing Your Building Water System After the COVID-19 Shutdown. Innovative Water Consulting. March 2020.
10. Káposztásová, D. – Vranayová, Z.: Hrozí po COVID-19 zvýšené riziko Legionelly? In: TZB Haustechnik. Bratislava (Slovensko): JAGA GROUP, roč. 28, č. 3 (2020), s. 9 – 11 [print].

11. LCA, (2020). Safe Management of Water Systems in Buildings During the COVID-19 Outbreak, 25th March 2020, Legionella Control Association, Staffordshire, UK. https://www.legionellacontrol.org.uk/news/90/
12. NASEM, (2020). National Academies of Sciences, Engineering, and Medicine. 2020. Management of Legionella in Water Systems. Washington, DC: The National Academies Press. https://doi.org/10.17226/25474.
13. Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
14. PURDUE, (2020). Purdue University Center for Plumbing Safety, Restoring Water to Medical, Residential, and Commercial Buildings, Shutdowns, Unsafe Water.
15. REHVA COVID-19 guidance document, April 3, 2020.

16. STN EN 806-5: 2012 Technické podmienky na zhotovovanie vodovodných potrubí na pitnú vodu vnútri budov. Časť 5: Prevádzka a údržba.
17. TNI CEN/TR 16355: 2013 Preventívne opatrenia proti rozmnožovaniu baktérie Legionella vo vodovodných potrubiach na pitnú vodu vnútri budov.
18. Zákon č. 355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19. STN 83 0616: 1987 Kvalita teplej úžitkovej vody.
20. STN EN 806-2: 2005. Technické podmienky na zhotovovanie vodovodných potrubí na pitnú vodu vnútri budov. Časť 2: Navrhovanie.
21. Vyhláška č. 252/2004 Sb., kterou se stanoví hygienické požadavky na pitnou a teplou vodu a četnost a rozsah kontroly pitné vody v ČR.

Prof. Ing. Zuzana Vranayová, PhD., a doc. Ing. Daniela Káposztásová, PhD., oddelenie TZB, Ústav pozemného staviteľstva SVF TUKE, Ing. Zuzana Bratská, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach