Dopyt po udržateľných riešeniach sa zvyšuje. Trendom je aj digizalizácia
V oblasti technických zariadení budov došlo v ostatných rokoch k pomerne veľkému pokroku.
O požiadavkách súčasných investorov a nevyhnutnosti zabezpečenia pravidelného servisu týchto zariadení sme sa porozprávali s Marekom Vaškom (vľavo), obchodným riaditeľom spoločnosti Klimak a Františkom Sališom (vpravo), servisným riaditeľom spoločnosti Klimat Rend, ktorá tento rok oslávi 25 rokov pôsobenia na trhu.
V oblastiach vzduchotechniky, klimatizácie, chladenia, vetrania, vykurovania, merania a regulácie pôsobíte už od roku 1993. Ako sa postupne formovalo portfólio vašich služieb?
F. S.: V roku 1993 vznikla spoločnosť Klimak a o štyri roky neskôr bola založená dcérska spoločnosť Klima Trend. Klimak poskytuje komplexné dodávky a inštalácie v oblasti vzduchotechniky, chladenia, vykurovania či zdravotechniky. Je skupinou, ktorú tvorí šesť divízií a jednou z nich je práve Klima Trend, ktorá sa zaoberá servisnými službami.
Na začiatku nášho podnikania sme sa zameriavali na malé a stredné aplikácie v profesiách vzduchotechnika a klimatizácie. Postupne, ako firma rástla, sme pridávali ďalšie profesie – meranie a reguláciu, ústredné vykurovanie. Dnes vďaka tomuto rozširovaniu portfólia vieme našim zákazníkom ponúknuť komplexné a ucelené riešenia.
Takmer 50 zamestnancov a 25 servisných vozidiel, ktoré sú k dispozícii v troch pobočkách v Bratislave, Nitre a v Košiciach, je pripravených zabezpečiť servisné služby pre zákazníkov naprieč celým Slovenskom, a to v podstate ihneď.
Naši kvalifikovaní pracovníci dnes vedia komplexne zhodnotiť inštalované technológie a ponúknuť zákazníkovi najlepšie možné riešenie vzhľadom na životnosť a efektivitu zariadení, ale aj vzhľadom na jeho ekonomické možnosti. Momentálne na základe zmlúv vykonávame servis vo viac ako 350 budovách v rámci celého Slovenska.
Medzi naše referencie patria napríklad Sky Park veža A, B, C, Sky Park Offices, NKP Jurkovičova tepláreň, Rezidencia Tabáň, Eperia Shopping Mall, Slnečnice – Južné mesto, Zuckermandel, Pradiareň 1900, Bratislavský hrad, City Arena Trnava, Grand Hotel Kempinski, sieť predajní NAY a ďalšie.
Aký pokrok zaznamenala táto oblasť od deväťdesiatych rokov minulého storočia?
M. V.: Technológie pre vnútorné prostredie budov (technické zabezpečenie budov) sú vo svojej podstate postavené na rovnakých fyzikálnych princípoch ako v deväťdesiatych rokoch. Rovnako ako napríklad v IT technológiách však aj tu platí, že zákazník chce ísť „vyššie, rýchlejšie a ďalej“.
Aj preto dnešné TZB technológie ponúkajú vysokoúčinné a zároveň energeticky efektívne riešenia šetrné k životnému prostrediu, k čomu prispievajú jednak legislatíva v oblasti certifikácie budov a jednak komerčné požiadavky vlastníkov budov.
Dnešné TZB technológie ponúkajú vysokoúčinné a zároveň energeticky efektívne riešenia.
Oba smery berú do úvahy spoločenský dopyt po aplikácii udržateľných riešení. Tento základný trend je podporený celým radom konkrétnych nástrojov, ako sú nástroje na digitalizáciu a prefabrikáciu využívané počas návrhu, výstavby a spúšťania TZB systémov a podporené vysokou mierou použitia prvkov merania a regulácie všetkých prevádzkových veličín v budove (množstvo a kvalita vzduchu, teplota, vlhkosť a pod).
Pomocou týchto prvkov sa budova správa ako „ušitá na mieru“ pre konkrétneho užívateľa. Servis TZB technológií sa vďaka veľkému množstvu údajov stáva prediktívnym a zároveň umožňuje jednoznačnú diagnostiku poruchy konkrétnej časti systému.
Akým smerom sa v súčasnosti uberá vývoj technických zariadení budov? Nasleduje trend trvalo udržateľnej výstavby?
M. V.: Jednoznačne áno. Aj napriek tlaku na nízke obstarávacie náklady je dnes štandardom – tak pri komerčných súťažiach, ako aj pri verejnom obstarávaní – využitie vysokoúčinných zariadení. Výbava zariadenia je „vyšperkovaná“ s ohľadom na budúcu prevádzku. Zároveň sú samotné zariadenia menšie, ľahšie, bezpečnejšie a ekologickejšie ako, povedzme, pred 10 až 15 rokmi.
Na zabezpečenie prevádzky budovy je okrem vhodne zvolenej kombinácie technických zariadení dôležitý aj ich servis. Prečo?
F. S.: Pravidelný servis je dôležitý z niekoľkých dôvodov. Zariadenia sa ním udržiavajú v dobrej kondícii a predlžujú sa ich životnosť a prevádzkyschopnosť. V prípade reklamácie je to dôkaz, že boli splnené podmienky výrobcov.
Pravidelným servisom vieme znižovať aj prevádzkové náklady, napr. náklady na spotrebu energie. V neposlednom rade ide aj o komfort nájomníka, ktorý za priestor platí a očakáva komfortné prostredie, čo mu pri neservisovaných zariadeniach prevádzkovateľ nevie poskytnúť v plnej miere.
Ako často by sa mal servis technických zariadení budov vykonávať?
F. S.: Servis odporúčame vykonávať dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Samozrejme, závisí to od prostredia, kde sa daná budova nachádza. V niektorých budovách odporúčame napr. kratšiu periódu výmeny filtrov.
Ide najmä o budovy, ktoré sa nachádzajú v oblastiach s vyššou koncentráciou smogu, prípadne v prašných oblastiach. Servisná perióda v konečnom dôsledku závisí od prevádzkovateľa, resp. majiteľa. Tu si však treba uvedomiť, že zanedbávaním pravidelného servisu si znehodnocuje vlastné zariadenia.
S akými najčastejšími poruchami sa v praxi stretávate a čo je príčinou havarijných stavov?
F. S.: Príčinou havarijných stavov je zanedbaný pravidelný servis. Pri pravidelných prehliadkach zisťujeme stav zariadenia. Ak zariadenie vykazuje poruchu, je nesprávne nastavené, alebo je časť zariadenia nefunkčná, vieme reagovať ihneď, či už riešiť opravu zariadenia alebo správne nastaviť prevádzkové parametre.
Máme svoj vlastný elektronický portál, kde uchovávame históriu údajov z predchádzajúcich servisných prehliadok. Pomocou týchto údajov vieme rýchlejšie, jednoduchšie a presnejšie identifikovať problémy a následne navrhnúť klientovi konkrétne riešenie. A tým, že rýchlejšie identifikujeme a odstránime problém, dokážeme optimalizovať náklady na strane klienta.
Túto „históriu zariadenia“ má každý náš technik spolu s kompletnými manuálmi k danému zariadeniu vždy so sebou v tablete. Samozrejme, ide o zariadenia, ktoré sa môžu pokaziť, no preventívnou kontrolu toto riziko vieme znížiť na minimum.
V akej kondícii sa v tomto ohľade nachádza bytový fond na Slovensku a aké opatrenia by mali vlastníci bytov a nebytových priestorov bytových domov prijať?
F. S.: Vlastníci bytov by si mali uvedomiť, že vo svojom bytovom dome majú zariadenie, stroj, o ktorý sa treba starať. Keď to prirovnám k autu, tiež si ho každý pravidelne servisuje, mení olej, filtre, brzdy atď. – a ak nie, tak mu istý čas bude fungovať, no jedného dňa už nenaštartuje.
Problémom pri bytových a nebytových priestoroch je veľký počet vlastníkov. Nie každý chápe, že servis sú náklady, ktoré treba znášať vo vlastnom záujme.
Tým chcem povedať, že sa neoplatí ušetriť na servise zopár eur. Keď vám niekto povie, že dokáže spraviť servis za polovičnú alebo tretinovú cenu v porovnaní s cenou, akú vám ponúknu iné firmy, tak buď ho vykonajú nekvalifikovaní pracovníci, alebo ho nevykonajú v takom rozsahu, ako by správne mal byť vykonaný.
To sa skôr či neskôr prejaví na prevádzkových nákladoch, komforte, či na samotnom fungovaní zariadenia. V konečnom dôsledku tak zaplatia viac, než ušetrili.
Pravidelným servisom vieme znižovať aj prevádzkové náklady, napr. spotrebu energie.
Pomerne významnú úlohu zohráva v ostatnom období možnosť navrhovania stavieb v BIM systéme. Aké sú hlavné výhody tohto systému z hľadiska servisovania a celkového životného cyklu budovy a ako sa za ostatné roky zmenili v tomto smere prístup a požiadavky investorov či developerov?
M. V.: Na úvod treba povedať, že je veľmi dôležité, aby sa princíp BIM uplatňoval od úplného začiatku návrhu budovy a tento prístup sa následne využíval počas celého životného cyklu budovy (návrh, výstavba, užívanie budovy).
Iba v takomto prípade budú mať hodiny architektov a profesistov strávené nad BIM modelmi skutočný význam. Praktickou nadstavbou nad 3D modelmi sú harmonogramy, cenové rozpočty všetkých prvkov a rovnako prevádzkové údaje o technológiách zbierané počas celej prevádzky zariadení.
V súčasnosti už existuje viacero aplikácií na zbieranie a archiváciu servisných dát počas jednotlivých servisných prehliadok, ktoré odborným pracovníkom z oblasti facility manažmentu a servisu rýchlejšie ponúkajú komplexný a vo vzájomných väzbách prepojený obraz o tom, čo sa s daným zariadením deje, resp. predikujú budúcu poruchu, ktorej sa vhodným zásahom dá predísť bez dopadu na znefunkčnenie celého systému
Pokrývate pomerne široké spektrum stavieb. Skúsenosti máte tak s navrhovaním riešení pre administratívne budovy, hotelové komplexy, obchodné centrá, ako aj pre obytné súbory. Do akej miery ovplyvnila prevádzku technológií na vytváranie optimálneho vnútorného prostredia budov éra covidu?
F. S.: Covid ovplyvnil prevádzkovateľov aj nájomcov priestorov. Nájomcovia zistili, že nepotrebujú toľko priestorov ako pred covidom, keďže časť pracovníkov vie pracovať a pracuje z domu. Z tohto vyplýva, že keď chce prevádzkovateľ udržať, prípadne zvýšiť obsadenosť budovy, musí ponúknuť nejakú pridanú hodnotu, niečo navyše, čím sa odlíši od konkurencie.
A tou pridanou hodnotou sa počas koronakrízy stáva to, ako dokáže zabezpečiť tzv. Covid Safe priestory a celkový komfort prostredia pre nájomcov. To, že máte v kancelárskych priestoroch čerstvý vzduch, v lete príjemný chlad a naopak, v zime príjemné teplo, už dnes berú nájomcovia ako samozrejmosť.
Pridanou hodnotou je, že vzduch v priestoroch je čistý, dekontaminovaný a bez vírusov a mikroorganizmov. V tejto súvislosti je potrebné určite zabezpečiť napr. pravidelnú výmenu filtrov, čistenie a dezinfikovanie zariadení či dekontamináciu vzduchu.
