Partneri sekcie:

Pandémia ovplyvnila prevádzku vodovodov v prázdnych budovách. Ako ďalej postupovať

vodovody
Zdroj: Shutterstock

Monitoring možných rizík a prevencia predstavujú jedinú možnosť postpandemickej prevádzky.

Pandémia ochorenia covid-19 definovaná ako globálna zdravotná kríza našej doby ukazuje, že ľudské zdravie je veľmi dôležitá súčasť udržateľnej spoločnosti. Medzi základné požiadavky na život pritom patrí voda. Problematika kontaminácie vodovodov budov po predĺženom období ich odstávky bude aktuálnou výzvou pri ich opätovnom otváraní a bezpečnom užívaní.

Monitoring možných rizík a prevencia predstavujú jedinú možnosť postpandemickej prevádzky. Cieľom príspevku je upozorniť na stav kontaminácie rozvodov vody v budovách, ktoré sú dlhodobo bez užívania a tiež na zahraničný trend smerujúci k potrebe spracovania modelu rizikovej analýzy a technického postupu na zabezpečenie hygienickej bezpečnosti dodávanej vody v našich podmienkach.

Koronakríza nemusí byť poslednou pandémiou

Pandémia covidu-19 priniesla celosvetovo mnohé nevídané skutočnosti. Počas prvej aj druhej vlny veľa ľudí pracovalo a stále pracuje z domu, obchody, úrady či školy boli, resp. sú opäť dlhodobo zatvorené, existuje teda značné riziko, že v systémoch vodovodov v budovách sa zhoršila kvalita vody.

To mohlo byť spôsobené práve stagnáciou vodných systémov a koróziou kovových materiálov. Vodovody kolonizované baktériami môžu pritom u citlivejšej populácie spôsobiť vážne choroby alebo dokonca smrť. Viac sa tejto problematike venoval náš príspevok v TZB Haustechnik č. 3/2020 (Káposztásová, Vranayová, 2020).

Koncentrácia na problematiku bezpečnosti vodovodov pri opätovnom spustení prevádzky budov, ktoré boli odstavené kvôli koronakríze, nie je módny výstrelok a v praxi sa nedá riešiť jednorazovou nápravnou aktivitou.

Mali by sme si zároveň uvedomiť, že koronakríza nemusí byť poslednou veľkou pandémiou. Vzhľadom na vyjadrenia WHO a svetových odborníkov sa dá očakávať opätovný návrat pandémie alebo rôznych lokálnych epidémií, preto sa poznatky získané v súčasnosti budú dať využiť pri akýchkoľvek ďalších epidemiologických situáciách.

Stav vodovodov po dlhodobej odstávke
Stav vodovodov po dlhodobej odstávke
| Zdroj: archív autoriek, Wilseko

Budovy a ich prevádzka v čase pandémie – svet a Slovensko

Medzinárodná asociácia pre vodu (IWA) zorganizovala webinár zameraný na bezpečnú distribúciu vody v málo obsadených budovách, podujatie sa konalo on-line 16. júla 2020. Panelovú diskusiu navrhla pracovná skupina IWA COVID-19, ktorá bola ustanovená v apríli 2020 a ktorej predsedá prof. Joan Rose (Univerzita v Michigane, USA).

Webinár viedol profesor Stuart Khan z University of New South Wales v Austrálii. Ďalej sa webinára zúčastnili doc. Andrew Whelton (Purdue University, USA), Dr. Susanne Lee (Leegionella Ltd., Veľká Británia) a prof. Michele Prevost (Polytechnique Montréal, Kanada).

Docent Whelton opísal reálny stav, ako sa v miliónoch budov v USA využilo iba minimálne množstvo vody, resp. sa nepoužila žiadna. Uviedol, že príslušné orgány vydali bezpečnostné upozornenia na existenciu akútnych zdravotných rizík a opísal prípady, keď choroba už nastala. Uviedol:

„Pretože inštalácia vodovodných systémov je rozhodujúca pre zdravie, bezpečnosť a ekonomickú prosperitu mnohých komunít, je potrebné zaistiť, aby ich nízke alebo žiadne použitie nespôsobilo prepuknutie chorôb prenášaných vodou.“

Kľúčovým odkazom bolo, že sa musí venovať pozornosť prevádzkovaniu vodovodov v budovách a to nielen za pandemických podmienok, ale aj v čase mimo nich. Dr. Lee vysvetlila, že stagnujúce vodovodné systémy budov predstavujú zvýšené riziko pre zdravie, okrem iného kvôli baktériám Legionella. Musí sa brať do úvahy všetko zariadenie používajúce a obsahujúce vodu, posúdiť a riadiť riziko.

„Aj keď sa vodovodné systémy nemusia počas pandémie covidu-19 zdať prvoradé, vzhľadom na zdravie a bezpečnosť pacientov, personálu a návštevníkov je dôležité, aby sa prevádzkovali bezpečne.“

Dr. Lee poukázala na to, že riziko v populácii sa v súčasnosti zvyšuje a osoby zotavujúce sa z covidu-19 môžu mať zvýšenú náchylnosť na infekcie prenášané vodou. Prof. Prevost zdôraznil, že neobývané budovy s veľkým počtom spŕch predstavujú rizikové prostredie, najmä ak systém teplej vody nie je prevádzkovaný a mikrobiológia vody sa nekontroluje.

Zariadenia pripojené k zmiešavacím ventilom sú po dlhšej stagnácii náchylné na vývoj Legionelly. Ďalej je pravdepodobné, že predĺžená stagnácia v budovách spôsobí problémy s nedodržiavaním predpisov pre toxické kovy ako olovo a meď. Zdôraznil:

„Všetky budovy by sa mali riadiť minimálnymi postupmi opätovného uvedenia do prevádzky vrátane overovania podmienok prevádzky teplovodných systémov, preplachu a ak je to opodstatnené, aj dezinfekcie. Ak sa tak neurobí, môže to zvýšiť zdravotné riziká pre používateľov a viesť k zodpovednosti za ne.“

Rôzne usmernenia v krajinách

Pomerne veľa pozornosti sa venovalo majiteľom a správcom budov s cieľom viesť ich k manažovaniu vodovodov v budovách tak, aby sa zabránilo infekcii šírenej vodou po ich opätovnom otvorení, no málo sa pripomínalo, že je potrebné zohľadniť všetky potenciálne zdroje infekcie prenášanej vodou. V bežnom vybavení môže byť vysoká miera kontaminácie Legionellou a inými infekčnými agensami napríklad v parných čističoch, vo vírivkách a v hadicových potrubiach používaných na ich plnenie.

Dokonca aj ručné hmlové prístroje používané v záhradníctvach a v kaderníckych salónoch predstavujú riziko infekcie, ak nie sú pred opätovným uvedením do prevádzky vypustené, vyčistené a dezinfikované. Na zaistenie bezpečnosti budov je potrebné pred ich opätovným osídlením objektívne posúdiť a riadiť riziká.

Rôzne krajiny a úrady navrhujú v súčasnosti rôzne usmernenia. Vo všeobecnos sa prejavuje nedostatočná dohoda na tom, ako najvhodnejšie dosiahnuť bezpečné opätovné uvedenie do prevádzky alebo predĺženú prevádzku pri súčasne nízkej spotrebe vody.

EPA (Agentúra pre ochranu životného prostredia Spojených štátov amerických poverená ochranou ľudského zdravia a životného prostredia, vzduchu, vody a zeme) napríklad odporúča, aby vlastníci budov, resp. ich správcovia a manažéri podnikli kroky na vyčistenie vodovodu budovy pred opätovným otvorením.

V tab. 1 sú uvedené stručné odporúčania EPA pre to, aby voda nebola nebezpečná na pitie alebo iné použitie na osobné alebo komerčné účely pri uzavretí budov a firiem na týždne či mesiace. Uzatvorenie budov, ich čas alebo ich obmedzené využitie môžu zvýšiť riziko rastu Legionelly vo vodovodných systémoch, hlavne ak sa správne neprevádzkovali.

Čo treba urobiť

Ak majú užívatelia zostať pri opätovnom spustení prevádzky v bezpečí, je potrebné v rámci správneho režimu:

  • Pri uzavretí budovy na dobu kratšiu ako mesiac dodržiavať obvyklý prevádzkový režim.
  • Pri uzatvorení dlhšom ako mesiac:
    – Udržiavať reguláciu systému tak, aby teplá voda cirkulovala vo všetkých jeho častiach pri teplote ≥ 60 °C a pri vstupe do ohrievača pri teplote ≥ 50 °C.
    – Teplota pri všetkých výtokoch teplej vody musí dosiahnuť ≥ 50 °C v priebehu jednej minúty a pri pitnej vode ≤ 25 °C (pri normálnom prietoku) do dvoch minút. Pri použi biocidu treba udržiavať maximálne predpísané úrovne v celom systéme.
    – Opatrne prepláchnuť (aby sa znížili aerosóly) všetky výtoky teplej a pitnej vody (sprchy a výtokové ventily, batérie) aspoň raz týždenne, kým nedosiahnu vyššie uvedené teploty. Kde sú termostatické zmiešavacie ventily, zabezpečiť, aby sa v potrubí, ktoré ich zásobuje, dosiahli rovnaké teploty. Takisto je potrebné prepláchnuť všetky WC nádržky, pisoáre, obtoky a ďalšie miesta v sieti.
    – Zabezpečiť, aby v akumulačných nádržiach na pitnú vodu zostalo 0,2 až 1,0 mg/l voľného chlóru.
    – Upraviť monitorovací režim tak, aby bolo možné overiť, že tieto úrovne sa dosiahli na všetkých miestach systému.
    – Uchovať všetku dokumentáciu kvôli kontrole pri skontrolovaných, zmenených a doplnených hodnoteniach rizika a tiež kvôli kontrole údajov z monitoringu a nápravných opatrení, s údajom, kto a kedy vykonal zásah.
    – Skontrolovať aj iné ako vodovodné systémy, ktoré by mohli predstavovať riziko legionárskej choroby, napr. odparovacie chladiace veže, bazény, vírivky atď. a rozhodnúť, ktoré systémy je potrebné udržiavať a ktoré sa majú vypnúť.
    – Zaistiť, aby sa pri všetkých systémoch, ktoré naďalej fungujú, dodržiavali bežné režimy kontroly, monitorovania a dokumentácie.
    – Systémy, ktoré sa majú uzavrieť, buď vyprázdniť a dôkladne vysušiť alebo dezinfikovať, aby všetky časti systému dosiahli 50 mg/l voľného chlóru počas 1 hodiny (alebo jeho ekvivalent, napr. 5 mg/l počas 10 hodín), alebo ich prepláchnuť a vypustiť.
    – Pred ďalším použitím dezinfikovať všetky vodné systémy.

Pretože teplota a zvyšky chlóru sú primárne faktory ovplyvňujúce prítomnosť Legionelly v rozvodoch vody, dôrazne sa odporúča, aby sa teploty a zvyšky chlóru počas stagnácie vody v budove dôsledne monitorovali a upravovali.

Z hľadiska ochrany verejného zdravia je preto dôležité edukovať prevádzkovateľov budov, aby pri znovuotvorení svojich prevádzok preventívne zabránili prepuknutiu ťažkej až smrteľnej formy pneumónie. Pri správnej a včasnej diagnostike predstavuje legionárska choroba menšie zdravotné riziko ako covid-19. Ľahšie prípady sa dajú úspešne vyliečiť antibiotikami.

Interhumánny prenos infekcie sa zatiaľ dokázal iba pri jednej osobe. Mnohé krajiny (napríklad USA, UK) informovali pomocou vládnych úradov verejnosť o tomto riziku a nariadili, že vodovodné potrubie v každej budove s nízkou alebo nulovou obsadenosťou trvajúcou dlhšie ako jeden týždeň by sa malo dôkladne prepláchnuť.

Na Slovensku narážame na chýbajúcu legislatívu, jej ignoráciu, neinformovanosť, nedostatok pracovných síl alebo financií (ECDC/ European Centre for Disease Prevention and Control, 2017; DOH/Department of Health, 2020; CDC/Centers for Disease Control and Prevention, 2020).

Podľa vyjadrenia WHO sa s najväčšou pravdepodobnosťou SARS-CoV-2 stane bežnou súčasťou nášho života a dá sa očakávať, že v postpandemickom období sa budú striedať obdobia s lokálnymi epidémiami. Je preto dôležité poskytnúť vlastníkom a prevádzkovateľom budov nástroje, ktorými môžu ochrániť užívateľov budov pred nákazou.

Ideálne je, ak majú všetky vodovodné systémy v budovách k dispozícii presnú digitálnu testovaciu súpravu na zvyšky chlóru a používajú schválenú skúšobnú metódu na dodržiavanie kvality pitnej vody. Testovacie prúžky a farebné kolieska nie sú presné a neodporúčajú sa ako skúšobné metódy pre vodovodné systémy. Teplomery by mali mať presnosť ±1 °C.

Prevádzkovatelia by mali zmerať denné zvyškové množstvo chlóru a teplotu vody vstupujúcej do zariadenia od dodávateľa vody. Koncentrácie chlóru v potrubiach smú byť nižšie alebo rovnaké ako prevádzkové koncentrácie. Teploty pitnej vody v budovách zase rovnaké alebo vyššie ako prevádzkové teploty. Kvalitu vody ovplyvňujú aj jej vnútorné rozvody, resp. starostlivosť o ne.

Pravidelná starostlivosť

Aby si voda udržala vyhovujúce vlastnosti, je potrebná pravidelná starostlivosť o domové rozvody, t. j. pravidelné čistenie perlátorov na vodovodných batériách a preplachy vnútorných vodovodov. Zanesené perlátory či filtre sú živnou pôdou pre množenie mikroorganizmov, zhoršujú kvalitu vody, resp. sa ich upchatie prejaví znížením tlaku vody.

Stagnácia vody v domových rozvodoch spôsobuje so zvýšeným počtom mikroorganizmov aj zhoršenie jej senzorických vlastností. Pri nízkej spotrebe vody je dôležité vykonávať pravidelný preplach domových rozvodov vody. Takisto aj pri víkendových nehnuteľnostiach sa odporúča pred použitím vody na pitie a osobnú hygienu vypustiť stagnujúcu vodu z domových rozvodov a počkať, kým sa na jej miesto dostane čerstvá voda z verejného vodovodu, ktorá je pravidelne kontrolovaná.

Čerstvá voda z verejného vodovodu má výrazne nižšiu teplotu, než ako je teplota okolia (10 až 12 °C). Vlastníci a prevádzkovatelia budov by sa mali riadiť platnými normami a vyhláškami hlavne v súvislosti so skúškami a preplachom či pri uvedení do prevádzky, ako aj pri dlhšej odstávke (STN EN 806-4: 2010; STN EN 806-5: 2012; TNI CEN/TR 16355: 2013).

Úrady verejného zdravotníctva sa zhodujú, že hygienické zabezpečenie rozvodov vody je správnym kľúčom k prevencii. Nami vykonané merania v predchádzajúcich rokoch ukázali, že Legionella je prítomná v rozvodoch vody aj na Slovensku. Dodávateľ vody a prevádzkovateľ budovy majú pritom povinnosť zabezpečiť v sústave vody jej predpísanú kvalitu a teplotu v každom odbernom mieste.

Zdravotná bezchybnosť pitnej vody stanovená v zákone NR SR č. 355/2007 Z. z. sa hodno podľa ukazovateľov kvality a ich hygienických limitov. Za kvalitu dodávanej pitnej vody do verejných vodovodov a za sanitáciu sú zodpovedné miestne vodárenské spoločnosti. Kvalitu vody pre hromadné zásobovanie monitorujú u spotrebiteľa regionálne úrady verejného zdravotníctva v zmysle nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z.

Miesta odberov vzoriek sa vyberajú v priestoroch alebo v budovách, kde voda vyteká z výtokov bežne slúžiacich pre ľudskú spotrebu. Pre teplú vodu platí norma STN 83 0616 (1987) Kvalita teplej vody, podľa ktorej bakteriologické a biologické ukazovatele kvality teplej vody musia zodpovedať kritériám pre pitnú vodu.

Stagnujúce vodovodné systémy budov predstavujú zvýšené riziko pre zdravie.
Stagnujúce vodovodné systémy budov predstavujú zvýšené riziko pre zdravie. | Zdroj: archív autoriek, Wilseko

Projektanti by mali pri návrhu rešpektovať STN EN 806 – 2 (2005) a Technickú správu TNI CEN/TR 16355 (2012) Preventívne opatrenia pro rozmnožovaniu baktérie Legionella vo vodovodných potrubiach na pitnú vodu vnútri budov. Tieto zásadné predpisy sú platné v rámci EÚ.

V ČR platí napríklad vyhláška MZd. 252/2004 Sb. uvádzajúca požadované parametre teplej vody, ktorá by sa mala dodávať do distribučného miesta s teplotou nad 50 °C, lepšie nad 55 °C. Veľká Británia prijala ako národnú štandardnú metódu na posudzovanie vplyvu materiálov v styku s pitnou vodou MDOD test (The Mean Dissolved Oxygen Difference) a riadi sa predpisom BS 6920 (2014).

U nás zatiaľ žiadne limity pre kolónie baktérií nie sú nastavené. K možnostiam ochrany vody proti Legionelle patrí hygienické zabezpečenie vody oxidom chloričitým, ozónom, UV-žiarením, termálnou dezinfekciou či fyzikálnymi metódami, kam patrí používanie filtrov.

Okrem nákladnej termickej dezinfekcie je nutné experimentálne a in-situ preveriť aj alternatívne metódy eliminácie baktérie. V súčasnosti vládne vo svete potreba definovať technické opatrenia v systémoch prípravy teplej vody, špeciálne po udalostiach, ktoré so sebou priniesla epidémia covidu-19.

Legislatívna podpora na Slovensku

Napriek širokej škále preventívnych opatrení na redukciu vzniku ochorenia covid-19, ktoré je potrebné v súčasnej situácii v rôznych oblastiach každodenne uplatňovať, nepovažuje ÚVZ SR v súčasnosti za potrebné prijímať na Slovensku v porovnaní so štandardnými postupmi zavedenými pri zásobovaní zdravotne bezpečnou pitnou vodou osobitné opatrenia nad rámec povinností, ktoré ukladá dodávateľom pitnej vody ustanovenie §17a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

A opatrenia nad rámec požiadaviek na kvalitu pitnej vody a jej kontrolu, ktoré určuje platná vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, o programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou (ďalej len vyhláška MZ SR č. 247/2017 Z. z.).

Za najdôležitejšie sa považuje zachovanie kontinuity zásobovania pitnou vodou v čo najväčšej miere. Zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezpečnej pitnej vody, sanitácie a vyhovujúcich hygienických podmienok je nevyhnutným predpokladom účinnej prevencie prenosu infekčných ochorení a účinným opatrením na ochranu ľudského zdravia počas všetkých vypuknutí infekčných ochorení vrátane ochorenia covid-19.

Najväčším rizikom pri zásobovaní pitnou vodou môže byť v súčasnosti zníženie počtu odborných technických pracovníkov zodpovedných za dodávku pitnej vody. Preto aj v súvislosti so všeobecne zavedenými preventívnymi opatreniami sa ako jeden z dôležitých nástrojov na redukciu šírenia koronavírusu v Slovenskej republike a na ochranu zdravia ľudí odporúča dodávateľom pitnej vody nasledovné:

Zodpovedne dodržiavať základné hygienické pravidlá pri výkone ich činnosti (preventívne nosenie ochranného filtra alebo rúška, časté a dôkladné umývanie a dezinfekcia rúk, pravidelné čistenie a previdelná dezinfekcia povrchov a osobných predmetov, minimalizovanie sociálnych kontaktov a vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s osobou, u ktorej sa prejavia najčastejšie symptómy covidu-19).

Keďže odberové miesta na kontrolu kvality vody sa v mnohých prípadoch nachádzajú aj na výtokoch vody v priestoroch bežne využívaných verejnosťou (napr. školy, vzdelávacie inštitúcie, nákupné centrá, prevádzky verejného stravovania, maloobchodné prevádzky, zariadenia starostlivosti o ľudské telo a pod.), ktoré sú vzhľadom na doteraz vydané opatrenia ÚVZ SR uzavreté, je nevyhnutné nahradiť ich inými miestami kvôli zachovaniu povinnej minimálnej frekvencie analýz na kontrolu kvality pitnej vody.

Chlór a dezinfekcia ako zbraň

Na minimalizáciu rizika šírenia nákazy sa z dôvodu kontroly kvality vody neodporúča vstupovať do súkromných priestorov spotrebiteľov a využívať ich. Je potrebné využiť iné dostupné odberové miesta v distribučnej sieti, ktoré nie sú verejnosti bežne prístupné a nevystavovať tak pracovníkov odberových skupín rizikám nákazy (odberové miesta z rozvodných sietí, nadzemných hydrantov, vodojemov, resp. úpravní).

ÚVZ SR odporúča prihliadať v súlade s §3 ods. 2 vyhlášky MZ SR č. 247/2017 Z. z. v rámci možností na zachovanie reprezentatívnosti odoberaných vzoriek. Vodárenské spoločnosti na Slovensku sú v pohotovosti už od minulého marca, pričom v súvislosti s postupujúcim vírusovým ochorením covid-19 prijali niekoľko opatrení.

Ako subjekty hospodárskej mobilizácie naďalej zabezpečujú bezpečnú výrobu a distribúciu pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Prijaté opatrenia sú v úplnom súlade s vyhlásením mimoriadnej situácie na Slovensku. Sú tiež pripravené na situáciu, keď sa zvýši počet chorých a to aj medzi ich zamestnancami.

Zabezpečili zastupiteľnosť zamestnancov a dostatočné množstvo ochranných pomôcok pre všetkých zamestnancov. Zatvorili zákaznícke centrá, dezinfikujú kancelárske priestory, pracovníci v teréne majú zabezpečené osobné ochranné prostriedky. Tiež obmedzili na minimum ich kontakty so zákazníkmi, zakázali cudzím osobám vstup do svojich objektov a umožňujú pracovníkom prácu z domu.

Niektoré činnosti, ako napríklad výmeny vodomerov, boli pozastavené úplne. O kvalitu vody z vodovodu sa nemusíme obávať. Vírus SARS-CoV-2 je citlivý na široko používané prípravky na báze chlóru a nemá šancu na prežitie vo vodovodných sieťach. Podľa správy WHO nebol zistený pri zásobovaní pitnou vodou.

Ukázalo sa, že ľudské koronavírusy sú citlivé na chloráciu a dezinfekciu ultrafialovým (UV) svetlom. Obalené vírusy sú obklopené membránou lipidových hostiteľských buniek, ktorá nie je robustná. Je preto pravdepodobné, že SARS-CoV-2 bude v porovnaní s mnohými inými vírusmi citlivejší na chlór a ďalšie dezinfekčné procesy oxidantu.

Laboratóriá odboru riadenia kvality vodárenských spoločností vykonávajú pravidelné kontroly zdrojov a vodojemov, ako aj kontroly na jednotlivých stupňoch úpravy pitnej vody, pričom všetky mikrobiologické a fyzikálno-chemické skúšky sa evidujú a priebežne vyhodnocujú.

Výsledky spĺňajú všetky legislatívne požiadavky. Dezinfekcia je zabezpečená v celej distribučnej sieti verejného vodovodu na maximálnu prípustnú hodnotu a pracovníci vodárenských spoločností ju intenzívne kontrolujú.

Stav vodovodov po dlhodobej odstávke
Stav vodovodov po dlhodobej odstávke
| Zdroj: archív autoriek, Wilseko

Navrhované postupy a metódy riešenia

Stratégia nami navrhovaného postupu postpandemického auditu vodovodov v budovách vychádza z kombinácie overených metód. Počiatočným impulzom je zmonitorovanie reálneho stavu kontaminácie rozvodov vody po dlhodobej odstávke v reálnych budovách. Nasledujú stanovenie parametrov rizikových budov, analýza stavu technických zariadení v nich a predstavenie plánu na realizáciu energeticky efektívneho, zdravotne bezpečného a odolného systému.

Chceme použiť a v praxi overiť viaceré vedecko-výskumné metódy. V EÚ preferovaná termická dezinfekcia nie je systémové riešenie dlhodobej eliminácie kontaminácie Legionellou, zároveň je to mimoriadne energeticky náročné riešenie, ktoré by po zákonnom zavedení do praxe znamenalo výrazné zvýšenie nákladov pre prevádzkovateľa.

Z praxe zaznamenávame tlak na overenie ďalších, menej energeticky náročných postupov eliminácie mikrobiologickej kontaminácie, ktoré nie sú doteraz na Slovensku systémovo prebádané.

Je potrebné rozšíriť poznatky v oblasti monitoringu technického stavu systému v budove, identifikácie rizikových faktorov, odberu vzoriek, úpravy vody, predikcie kontaminácie a ohrozenia zdravia užívateľov a návrhu platformy prevencie a kontroly s následným podrobným prieskumom súčasného stavu a s analýzou nových technológií, návrhom a s overením inovatívnych koncepcií s cieľom posúdiť možnosti ich využitia v praxi.

Najefektívnejšie technológie implementovať a otestovať vo vybraných rizikových budovách. Zamerať sa na kritický skríning dostupných riešení nielen v rámci Európy s ambíciou priniesť vhodné riešenie pre špecifiká Slovenska a jeho regiónov. Diagnostika a následne implementácia nových prístupov predstavujú alfu a omegu, pri znovuotvorení prevádzok je nevyhnutné postupovať podľa vopred vypracovaného manuálu.

Je tiež nevyhnutné využívať know-how regionálnych firiem zameraných na technické opatrenia eliminácie zdravotného rizika z dodávanej vody po pandémii. Predpokladaným prínosom odborníkov bude návrh prevencie a kontroly – pandemický hygienický audit pre dodávateľov, resp. prevádzkovateľov. Zahŕňa rizikovú analýzu, zatriedenie budovy podľa miery rizika či súbor kritérií na výber metódy opatrení proti kontaminácii Legionellou

Tie však nebudú znamenať navýšenie nákladov a konečnej ceny dodávanej jednotky vody z dôvodu periodickej potreby zvýšeného množstva energie. Súčasťou by malo byť aj ekonomické a environmentálne posúdenie vhodnosti navrhovaných metód.

Najvýznamnejším prínosom bude zvýšenie kvality dodávanej vody v budovách nielen po pandémii covidu-19, ale kontinuálne, čo sa pozitívne odrazí na znížení počtu súvisiacich ochorení.

Záver

Do širšieho povedomia verejnosti a hlavne legislatívy SR je potrebné dostať inovatívne a udržateľné opatrenia na prevádzku vodovodov v prípade návratu pandémie či epidémie. Stanoviská ASHRAE (2020) a REHVA (2020), ktoré vydali po prepuknutí prvej vlny pandémie, vychádzali z toho, že pandémia odznie v energeticky menej náročnom ročnom období (na jar). Je zrejmé, že sa tak nestalo.

Uplatnenia doterajších odporúčaní ASHRAE a REHVA spôsobia v energeticky náročnejších obdobiach významné zvýšenie spotreby energie a tým aj nárast negatívnych vplyvov na životné prostredie (nárast emisií skleníkových plynov). Pri niektorých budovách môže dokonca dôjsť k tomu, že sa hygienické predpisy nebudú môcť dodržať.

Článok vznikol s podporou projektu VEGA 1/0697/17 Návrh platformy hygienického auditu na zabezpečenie eliminácie Legionelly z rozvodov vody v nemocniciach.

Literatúra

1. ANSI/ ASHRAE 188-2015, Legionellosis: Risk Management for Building Water Systems.
2. ASHRAE Positioning Document on Infectious Aerosols, April 14, 2020.
3. CDC, (2020). Guidance for Reopening Buildings After Prolonged Shutdown or Reduced Operation. May 2020. https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/php/building-water-system.html
4. DOH, (2020). Emergency Disinfection of Small Water Systems, Publication 331-242 revised 2/17/2020, Washington State Department of Health. https://www.doh.wa.gov/Portals/1/Documents/Pubs/331-242.pdf

5. ECDC, (2017). European Technical Guidelines for the Prevention, Control and Investigation, of Infections Caused by Legionella species. June 2017. https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/ european-technical-guidelines-prevention-control-and-investigation-infections
6. ESCMID, (2020). European Society of Clinical Microbiology and Infectious Disease – Guidance for Managing Legionella During the Coronavirus Pandemic 2020. https://www.escmid.org/ research_projects/study_groups/legionella_infections/
7. ESGLI, (2020). Guidance for managing Legionella in building water systems during the COVID-19 pandemic. April 2020.
8. HSW, (2020). Health and Safety at Work – COVID-19 (Coronavirus) advice. Coventry City Council. All content © 2020 Coventry City Council. All rights reserved. Zdroj: https://www.coventry.gov.uk/ info/18/health_and_safety_at_work/3556/health_ and_safety_at_work_-_covid-19_coronavirus_ advice/2
9. IWA, (2020). Safely Managing Your Building Water System After the COVID-19 Shutdown. Innovative Water Consulting. March 2020.

10. Káposztásová, D. – Vranayová, Z.: Hrozí po COVID-19 zvýšené riziko Legionelly? In: TZB Haustechnik. Bratislava (Slovensko): JAGA Group, roč. 28, č. 3 (2020), s. 9 – 11 [print].
11. LCA, (2020). Safe Management of Water Systems in Buildings During the COVID-19 Outbreak, 25th March 2020, Legionella Control Association, Staffordshire, UK. https://www.legionellacontrol.org.uk/news/90/
12. NASEM, (2020). National Academies of Sciences, Engineering, and Medicine. 2020. Management of Legionella in Water Systems. Washington, DC: The National Academies Press. https://doi.org/10.17226/25474.
13. Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
14. PURDUE, (2020). Purdue University Center for Plumbing Safety, Restoring Water to Medical, Residential, and Commercial Buildings, Shutdowns, Unsafe Water.

15. REHVA COVID-19 guidance document, April 3, 2020.
16. STN EN 806-5: 2012 Technické podmienky na zhotovovanie vodovodných potrubí na pitnú vodu vnútri budov. Časť 5: Prevádzka a údržba.
17. TNI CEN/TR 16355: 2013 Preventívne opatrenia proti rozmnožovaniu baktérie Legionella vo vodovodných potrubiach na pitnú vodu vnútri budov.
18. Zákon č. 355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19. STN 83 0616 (1987) Kvalita teplej úžitkovej vody.
20. STN EN 806-2, 2005. Technické podmienky na zhotovovanie vodovodných potrubí na pitnú vodu vnútri budov. Časť 2: Navrhovanie.
21. Vyhláška č. 252/2004 Sb., kterou se stanoví hygienické požadavky na pitnou a teplou vodu a četnost a rozsah kontroly pitné vody v ČR.

prof. Ing. Zuzana Vranayová, PhD., doc. Ing. Daniela Káposztásová, PhD., Ing. Zuzana Bratská

Zuzana Vranayová a Daniela Káposztásová pôsobia na Oddelení TZB Ústavu pozemného staviteľstva SvF TUKE. Zuzana Bratská pôsobí na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Košiciach, na oddelení hygieny pitnej vody Národného referenčného centra pre hygienickú problematiku pitnej vody.

Článok bol publikovaný v časopise TZB 01/2021.

KategórieTechnické zariadenia budov