Broňa Tarnócy

Architektka a novinárka Broňa Tarnócy pôsobí v oblasti žurnalistiky viac ako dvadsať rokov. Písanie o dizajne, architektúre a umení sa stalo jej vášňou, do ktorej vkladá nielen kvalitné mnohoročné skúsenosti, svoje know-how, ale i srdce. Vytvára informáciu, ktorá spája verejnosť – „laickú“ i odbornú, výrobcov, spoločnosti, klientov, architektov a biznis tak, aby prišlo k efektívnej inklúzii všetkých strán.

V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo, preto by ochrana jeho vybranej súčasti – pamiatok – mala byť samozrejmosťou. Právny rámec pre ochranu pamiatok vytvára zákon. Zdá sa, že ako pre koho. Čo presne dnes znamenajú slová zákona: „... je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo“?

Broňa Tarnócy -
Názor

Križovatka Mierová – Kaštieľska. Denne ňou prejdú stovky áut. Niektoré rýchlo a zbesilo, iné pokojne, no vodič si nevšimne chodca, s ktorým o pár sekúnd (s najväčšou pravdepodobnosťou) nastane konfliktná situácia, ďalší, naopak, dodržia všetky platné dopravné predpisy a aj tak sa často stanú účastníkmi dopravnej nehody. No nie je vodič ako vodič.

Broňa Tarnócy -
Rozhovor

Kroky dnes už hlavného architekta Bratislavy formovali významné a rešpektované osobnosti. A nielen profesijne. Ako sám tvrdí, špecializovali sa na odlišné sféry umenia, zastávali iné spektrum hodnôt a okrem talentu mali spoločnú vysokú profesionalitu, veľkú pracovitosť a náročnosť na seba i svojich spolupracovníkov či študentov.

Broňa Tarnócy -
Rozhovor

Svojou profesiou žije. Bola žiačkou trojice profesorov Alexyho, Kavana a Trnkusa. Tí ju najviac ovplyvnili v profesijnom smerovaní. Nadchli ju nielen pre urbanizmus, ale nakoniec i pre pôsobenie na škole. Od nich pramení jej príklon k tvorivému a koncepčnému urbanizmu, ale i potreba prepájať tvorbu, výučbu a výskum. V tom čase to nebolo samozrejmé.

Broňa Tarnócy -
Názor

Keď sa stanica Mlynské nivy spúšťala, hovorilo sa o ambicióznych číslach – 20-tisíc cestujúcich denne, 1 500 spojov a „v ideálne“ vraj až 2 500. Realita však bola o poznanie skromnejšia. Prevádzka postupne odhalila slabé miesta – komplikovaný prístup k nástupištiam, nelogické prepravné prúdy cestujúcich či nešťastne riešené chladenie obrovských priestorov. A tak sa po štyroch rokoch od pompézneho otvorenia pristúpilo k prestavbe.

Broňa Tarnócy -

Mestá na vode alebo pri vode? Dokážu mestá zmeniť svoje priemyselné prístavy na moderné a živo pulzujúce štvrte? Nielen o tom hovorili hostia prvého medzinárodného formátu CITYMAKERS: Paco Bunnik, hlavný urbanista Amsterdamu a Finn Williams, hlavný architekt Malmö. Spoločne hľadali v TU-BA odpoveď na otázku, ako pridať Bratislavu na zoznam miest, ktoré úspešne transformujú svoje prístavy.

Broňa Tarnócy -