Na svahu pri Žiline vyrástla pasívna drevostavba. Charakter jej dávajú drevené fasády aj gabióny

Na svahu v Žilinskej Lehote vznikla pasívna drevostavba, ktorá prirodzene využíva členitý terén pozemku. Architekti zo štúdia Createrra pri jej návrhu stavili na drevo, celulózu, zelené strechy a ďalšie prírodné materiály. Dom zároveň ponúka premyslené bývanie na troch úrovniach a výhľady do okolitej krajiny.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Téma udržateľnosti zohráva v tvorbe architektonického štúdia Createrra významnú rolu. Štúdio sa vo svojej práci zameriava predovšetkým na projekty rodinných domov, avšak v jeho portfóliu nájdeme aj väčšie stavby a iné typológie. Medzi najznámejšie z nich patrí výrobná hala EcoCocon vo Voderadoch, ktorá predstavuje netradičný prístup k priemyselnej architektúre.

Z rodinných domov sme v minulosti informovali napríklad o dome v Limbachu či Tlmačoch. Oba sa vyznačujú najmä paletou použitých materiálov. Architekti pri ich návrhu vsadili na využitie drevo-slamených panelov EcoCocon v konštrukcii objektu či dreva ako jedného z hlavných fasádnych materiálov.

Keď je svah výhodou

V rovnakom duchu sa nesie aj ďalší z projektov architektonického štúdia Createrra – Pasívny rodinný dom v Žilinskej Lehote, ktorého realizácia prebehla v roku 2017. Podlažná plocha domu dosahuje 126 m². „Táto výnimočná drevostavba je zasadená do malebného severného svahu Slovenska, neďaleko Žiliny,“ približujú architekti osadenie objektu.

Medzi základné požiadavky na návrh rodinného domu patrilo jeho zaradenie do kategórie pasívnych stavieb. Konštrukčný základ objektu tvorí systém Lignotrend. Tepelnoizolačnú vrstvu zabezpečuje celulóza v kombinácii s drevovláknitými doskami. Signifikantnými prvkami celej architektúry sa stali drevené prevetrávané fasády, zelené strechy a gabionové úpravy terénu.

Okenné otvory ako akcent

Z architektonického hľadiska sa rodinný dom vyznačuje pomerne kompaktným tvarom, ktorý narúša len uskakovanie najvyššieho podlažia na severnej aj južnej strane domu. Príjemný akcent predstavujú aj rôzne veľkosti okenných otvorov, zapustený vstup či zastrešenie časti terasy. Do záhrady sa dom otvára vďaka priestranným posuvným okenným otvorom.

Smerom od ulice je dom uzavretý. Jeho najnižšia úroveň je prístupná priamo z komunikácie, pričom predstavuje priestor na odstavenie áut. Svah v tejto časti domu podopierajú gabionové steny. Na vstupné podlažie sa obyvatelia domu dostanú vďaka exteriérovému schodisku, ktoré prekonáva výškový rozdiel týchto dvoch úrovní.

Výhľady, ktoré stoja za to

Vďaka svahovitému pozemku sa hlavné obytné podlažie otvára do priľahlej záhrady s orientáciou na juh. S ulicou komunikuje len prostredníctvom dvojice okien v kuchyni a šatníku. Z dispozičného hľadiska sa táto úroveň delí medzi vstupné priestory, kuchyňu s jedálenským kútom, kúpeľňu a priestrannú obývaciu izbu.

V jadre dispozície je umiestnené schodisko vedúce do nočnej časti domu. Nočná časť rodinného domu pozostáva z troch izieb a jednej spoločnej kúpeľne. Intímnu atmosféru najvyššieho podlažia podľa slov samotných autorov dotvárajú komponované priehľady do širšieho okolia. „Dom je navrhnutý tak, aby ponúkal dostatok priestoru pre každého člena rodiny a kládol dôraz na užívateľskú pohodu napriek trom úrovniam pobytu,“ dodávajú autori projektu.

Rodinný dom bez kompromisov

Z materiálového hľadiska interiéru dominujú svetlé farby (najmä biela) a prírodné drevo v rôznych podobách – od podlahy cez nábytok na mieru, kusový nábytok až po drevený podhľad. Solitérne prvky následne do jednotlivých miestností prinášajú akcent a farbu.

„Skutočný architektonický unikát často vzniká na zdanlivo nelogických miestach, akými sú napríklad južne orientované svahy, a preto najkrajší výhľad je z obytného podkrovia, ktoré poskytuje priestor pre individuálnu relaxáciu,“ ukončujú opis projektu jeho autori.

Pasívny rodinný dom v Žilinskej Lehote tak ukazuje, že energeticky úsporná architektúra nemusí znamenať kompromis v kvalite bývania ani vo výraze samotnej stavby. Drevostavba prirodzene reaguje na svahovitý pozemok, pracuje s výhľadmi a zároveň využíva materiály, ktoré podčiarkujú jej vzťah k okolitej krajine. Výsledkom je nenápadná, no premyslená architektúra, v ktorej sa udržateľnosť spája s komfortom každodenného života.