Nedostatok financií alebo ich nesystémové prerozdeľovanie? Ako sa na Slovensku zachraňuje kultúrne dedičstvo

V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo, preto by ochrana jeho vybranej súčasti – pamiatok – mala byť samozrejmosťou. Právny rámec pre ochranu pamiatok vytvára zákon. Zdá sa, že ako pre koho. Čo presne dnes znamenajú slová zákona: „... je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo“?

Obnova hradných ruín na Slovensku sa začala už koncom 20. storočia v rámci dobrovoľníckych aktivít. Prvé obnovené lokality, napríklad kláštor Katarínka, sa začali obnovovať už v roku 1996. Neskôr sa do obnovy zapojili aj ďalšie miesta, napríklad Kláštorisko, kde sa začali archeologické výskumy a následne aj práce dobrovoľníkov zo združenia Strom života.

V 80. a 90. rokoch sa skupina angažovala aj pri obnove mlynov v Kvačianskej doline. V ďalších rokoch pribúdali aj hrady ako Hrušov, Gýmeš, Lietava, Lednica, Sklabiňa, Bystrica a Blatnica…

V roku 2004 bol na ministerstve kultúry zavedený dotačný program Obnovme si svoj dom, ktorý mal podporovať národné kultúrne pamiatky. Tento program však pôvodne nezahŕňal hradné ruiny, ktoré si vyžadovali špeciálnu pozornosť. Až v roku 2011, po príchode Daniela Krajcera na ministerstvo kultúry, sa presadil špeciálny podprogram na obnovu hradných zrúcanín. Vznikol pilotný projekt, ktorý sa začal realizovať na hradoch Uhrovec a Šariš, kde dostali nezamestnaní príležitosť zamestnať sa.

Skutok sa (ne)stal
Skutok sa (ne)stal
Skutok sa (ne)stal
Skutok sa (ne)stal
Skutok sa (ne)stal
Skutok sa (ne)stal
Skutok sa (ne)stal
Skutok sa (ne)stal

Tento projekt sa ukázal ako úspešný. V roku 2012 bola preto vyhlásená výzva, do ktorej sa prihlásilo ďalších desať až pätnásť lokalít. Počet zamestnancov sa pohyboval od piatich po tridsiatich v každej lokalite.

Trvalé zrušenie pozitívnych výsledkov

Od roku 2012 do roku 2021 sa počas sezóny počet zamestnancov v projekte postupne zvyšoval na 500 až 800 pracovníkov ročne. Projekt bol financovaný z ministerstva kultúry v rámci podprogramu 1.4, ktorý podporoval výskumy a nákup materiálov na obnovu. Do projektu sa postupne zapojili aj historické parky, začali sa upravovať, no stále dominovali hrady, ktoré predstavovali približne 90 % prác.

V roku 2021 sa však projekt skončil, pretože predchádzajúce vedenie ministerstva kultúry pod taktovkou ministra Krajniaka rozhodlo, že projekt neprináša trvalé pozitívne výsledky. To vyvolalo kritiku, pretože projekt bol považovaný za úspešný, no noví predstavitelia ministerstva kultúry požadovali celoročné zamestnanie pracovníkov a trvalé pracovné miesta, čo nebolo možné vzhľadom na sezónny charakter prác.

Skutok sa (ne)stal
Areál bývalej pradiarne v Kežmarku, ktorú v roku 1860 založil Karol Wein, patril k najmodernejším továrňam v Uhorsku. | Zdroj: Jakub Čaprnka

Väčší objem financií na obnovu pamiatok

Podľa slov Ratibora Mazúra, predsedu občianskeho združenia Zachráňme hrady, sa po ukončení predchádzajúceho projektu podarilo spustiť nový projekt, ktorý sa zameral na integráciu rómskej komunity do obnovy pamiatok.

Projekt bol podporený 12 miliónmi eur z Ministerstva vnútra SR a umožnil zapojenie pracovníkov z rómskej komunity do obnovy pamiatok nachádzajúcich sa v katastrálnych územiach obcí s rómskymi komunitami; žiadatelia museli podporu žiadať na pamiatky, ktoré sa nachádzali v lokalitách spadajúcich do Atlasu rómskych komunít.

Okrem toho museli spĺňať aj podmienku, že najmenej 60 % zamestnancov pochádza z rómskej komunity. Vďaka projektu bolo obnovených ďalších 25 lokalít, z toho 18 hradov, ale aj niektoré kaštiele, historické parky a kúrie. Projekt trval 18 mesiacov, od roku 2022 do roku 2023.

V rokoch 2024 – 2025 bol spustený projekt Ľudia a hrady II., ktorý bol financovaný z ministerstva práce sumou 18 miliónov eur. Umožnil zapojiť 40 lokalít, pričom už neobsahoval podmienku zapojenia 60 % pracovníkov z rómskej komunity. Pokračoval v obnove predchádzajúcich lokalít a postupne sa pridalo aj niekoľko nových.

Vďaka tomu sa podarilo obnoviť veľkú časť hradov a historických pamiatok na Slovensku. Aj keď ministerstvo kultúry nebolo schopné pokračovať v projekte Obnovme si svoj dom, nový projekt priniesol viac peňazí pre menší počet žiadateľov, čo znamenalo väčší objem financií na obnovu pamiatok. Tento program bol cenným príspevkom k zachovaniu kultúrneho dedičstva a jeho pokračovaniu na Slovensku.

Skutok sa (ne)stal
Projekt Dvoch sýpok v Jarovciach spája citlivý urbanizmus, vytvorenie cenných verejných priestorov a úžasnú atmosféru, ktorá stavia na historickom charaktere pôvodného objektu starej Sýpky. | Zdroj: Matej Hakár

Rok 2024 škrtáme

Tí, ktorí boli v programe Ľudia a hrady, nesmeli žiadať dotáciu duplicitne aj z ministerstva kultúry z programu Obnovme si svoj dom, ktorý ďalej prebieha, no už bez podmienky podporiť nezamestnaných pracovníkov.

„Je tam zahrnuté, že môžu získať financie na troch-štyroch pracovníkov. To je relatívne málo. Ale keďže ubudli žiadatelia (v podprograme bolo predtým cca 40-50 žiadateľov, teraz 30 ubudlo, pretože žiadali a dostali dotáciu z ministerstva práce) a balík na rozdelenie financií zostal približne rovnako veľký a rozdeľuje sa medzi menší počet žiadateľov, v roku 2024 aj v roku 2025 mohli dostať viac peňazí,“ vysvetľuje Ratibor Mazúr.

„Ale vďaka tejto vláde, SNS a vedeniu ministerstva kultúry môžeme rok 2024 vyškrtnúť. V tom roku totiž vedenie ministerstva kultúry SR nebolo schopné správne zmanažovať rozbehnutie projektu Obnovme si svoj dom. Nielen pre hrady, ale pre všetky národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Štandardne to bývalo tak, že žiadosti sa podávajú každý rok na jeseň od septembra až do decembra, v januári žiadosti prejdú formálnou kontrolou úradníkov na ministerstv,“ dopĺňa.

Skutok sa (ne)stal
Lietavský hrad je stále voľne prístupnou zrúcaninou, mimo objektov, ktoré sa aktuálne opravujú. V roku 2009 bol objekt hradu zaradený medzi najohrozenejšie pamiatky sveta podľa amerického Svetového pamiatkového fondu (WMF). | Zdroj: FB/Hrad Lietava

Zrušenie odborných komisií

Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo ešte na jeseň minulého roka výzvy na rok 2025 v programe Obnovme si svoj dom. Žiadosti o dotáciu bolo potrebné predložiť ministerstvu do konca roka. Celkovo je na program v rozpočte alokovaných deväť miliónov eur, z toho bežné výdavky sú vo výške 4,5 milióna eur a kapitálové vo výške 4,5 milióna eur. Žiadostí v podprograme 1.4 bolo cca 40, ale v 1.1, kde sú všetky ostatné kultúrne pamiatky, sa rátali žiadosti v niekoľkých stovkách.

Po splnení formálnych záležitostí, ak sú všetky dokumenty priložené k žiadosti správne, úradníci postúpia žiadosť ďalej odbornej komisii, ktorá si má všetky žiadosti preštudovať. Pre každý podprogram je samostatne menovaná odborná komisia, pozostávajúca z piatich alebo šiestich členov.

Táto odborná komisia potom v marci-apríli zasadne a vyhodnotí žiadosti, následne pridelí body, na základe ktorých by mali byť pridelené financie, a odporučí žiadosti na schválenie vedeniu ministerstva. To sa však v roku 2024 nestalo, pretože odborné komisie nová ministerka zrušila, menovali ich nanovo tak, že nemohli v apríli zasadnúť, keďže vymenované boli až v máji-júni. Zasadli koncom júna a začiatkom júla.