Martin Bakoš: Za posledné roky sa vypísalo minimum súťaží na nové úseky diaľnic a rýchlostných ciest. Táto diera sa bude ťažko plátať
Monika Voleková Amberg Engineering Slovakia je na slovenskom trhu už takmer 23 rokov. Poskytuje služby v oblasti projektovania, dozorovania, inžinierskej činnosti, majetkovoprávneho vyrovnania a expertíznej činnosti. S Martinom Bakošom, konateľom spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, sme sa rozprávali o tom, prečo staviame na Slovensku diaľnice pomaly, či sa darí znižovať investičný dlh a či je dobrá príprava infraštruktúrnych projektov zo strany investorov.
V roku 2004 sme boli s Poľskom na rovnakej úrovni vo výstavbe diaľnic, dnes ich musíme dobiehať. Kde sme urobili chyby?
V dlhoročnej nekoncepčnosti, v nestanovení si priorít a v chýbajúcej kontinuite. Ale najmä v tom, že o čisto technických veciach, akou diaľnice bezpochyby sú, rozhoduje politika.
Nie je predsa možné, aby jedna vláda vypísala súťaže na výstavbu niekoľkých úsekov diaľnice D1 formou PPP (projekty verejno-súkromného partnerstva, po anglicky Public-Private Partnership) a druhá ich šmahom ruky zrušila; alebo aby druhá vypísala súťaž na výstavbu jedného z úsekov rýchlostnej cesty R2 s tunelom Soroška a tretia súťaž opäť bez problémov zrušila.
A to nehovorím o úseku D1 Turany – Hubová, kde z pre mňa nepochopiteľných dôvodov jeden úrad robí zle druhému. Je nonsens, aby o pokračovaní súťaže o výstavbu diaľnice medzi dvomi štátnymi inštitúciami rozhodoval súd. A už nehovorím o tom, že v procese verejného obstarávania sme „pápežskejší ako pápež“. Neustále odvolávania a námietky nás dostali z časového hľadiska tam, kde sme dnes.
Podarilo sa Slovensko rozostavať, pokiaľ ide o inžinierske stavby?
V rámci možností x-krát konsolidovaného štátneho rozpočtu sčasti áno. Som nesmierne rád, že sa podarilo začať výstavbu troch úsekov diaľnice D3 na Kysuciach, že sa netrpezlivým motoristom postupne odovzdávajú do užívania dlhé roky rozostavané úseky. Za to patrí určite vďaka aj ministrovi dopravy, ministrovi, ktorý dokáže robiť rozhodnutia.
Ale to je z môjho pohľadu málo. Slovenská dopravná infraštruktúra je stále poddimenzovaná a vyžadovala by si rýchlejšie tempo postupného dobudovávania. Čo sa zatiaľ podarilo iba veľmi málo, je „rozprojektovať“ Slovensko. Uvedomme si, že od začiatku projektovania po začiatok realizácie uplynie viac ako päť – sedem rokov.
Od roku 2020 sa vypísalo minimum súťaží v súvislosti s prípravou projektovej dokumentácie nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, vrátane chýbajúcich prieskumov, tak tu máme dieru, ktorá sa aj v prípade deklarovanej akcelerácie výstavby dopravnej infraštruktúry bude iba ťažko plátať; pritom pri príprave projektovej dokumentácie ide v porovnaní so samotnou realizáciou iba o „drobné“.
Ako sa darí štátu znižovať investičný dlh v cestnej a železničnej doprave za posledných 10 rokov?
Aj z dôvodov, ktoré som uviedol na začiatku, sa nám tento dlh darí znižovať iba veľmi pomaly. Ak vôbec. Dôkazom toho sú napríklad mosty. Ich starnutie a preklasifikovávanie do horších kategórií je rýchlejšie ako tempo opráv, resp. komplexných obnov.
Železničné úseky sa rekonštruujú pomaly, vrátane hlavného koridoru. Samozrejme, treba uznať, že od roku 2020 je štátny rozpočet pod neustálym tlakom. Napriek tomu si myslím, že kombinované zdroje financií na znižovanie investičného dlhu sa mali, resp. musia nájsť.
Ktoré cestné a železničné úseky treba urgentne postaviť alebo obnoviť?
Sú to tie, o ktorých hovoríme dlhé roky. Dokončiť D1, D3 a R4, následne rozhodnúť o variante severojužného diaľničného prepojenia v strede Slovenska a zároveň sa vrhnúť na projektovú prípravu prepojenia D1/D2 aj pomocou tunela Karpaty. Urgentne treba rozbehnúť komplexnú obnovu mostov.
Má sa to realizovať cez PPP projekty, ktoré prinesú viaceré benefity, napríklad zrýchlené uvedenie navrhovaného projektu obnovy mostov na cestách prvej triedy do prevádzky či ekonomickú výhodnosť tohto modelu.
Čo sa týka železníc, tak budem rád, ak sa dožijem aspoň dokončenia rekonštrukcie hlavného železničného koridoru v smere západ – východ. S trochou zveličenia treba podotknúť, že po 20 rokoch, skôr to nebude, sa bude musieť začať s rekonštrukciou hlavného koridoru na vyššie rýchlosti od západu Slovenska nanovo…
Ste spokojný s kvalitou prípravy dopravných stavieb zo strany štátu a samospráv, s procesom verejného obstarávania?
Slovensko dlhodobo zápasí s prípravou veľkých infraštruktúrnych projektov a čerpaním fondov EÚ, pretože systém verejného obstarávania a povoľovania je u nás veľmi zložitý a často orientovaný len na cenu. Švajčiari ma už 30 rokov učia, že čo je lacné alebo zadarmo, tak to nemusí byť aj najlepšie.
Pri mnohých súťažiach veľké renomované firmy s desiatkami stálych projektantov a stavebných dozorov s osvedčeniami vydanými SKSI a so skúsenosťami z predchádzajúcich projektov súťažia s niekým, kto má iba pár zamestnancov. Ako môže byť potom jediným kritériom cena?!
Poľsko za posledných 10 – 15 rokov postavilo päťkrát viac diaľnic než my. Oceňujem kroky na zlepšenie, ktoré sa realizujú – zavádzanie elektronických obstarávaní, zjednodušenie stavebných povolení a centralizovanú koordináciu projektov, ktoré postupne zrýchľujú procesy a dávajú nádej, že Slovensko dokáže efektívne využiť všetky fondy EÚ určené na dokončenie vybraných dopravných infraštruktúrnych projektov.
Aby tomu v skutočnosti tak aj bolo, musíme sa vysporiadať ešte s jedným nešvárom akým sú neustále sťažnosti jednotlivcov, ja ich volám záškodníci, ktorí sa riadia heslom „Čím horšie tým lepšie“.
Naša spoločnosť Amberg Engineering Slovakia je súčasťou švajčiarskej skupiny AMBERG, ktorá je na tunelársky najvyspelejšom trhu už 60 rokov. Je lídrom v projektovaní, v dozorovaní a v auditoch a prehliadkach dopravných tunelov nielen vo Švajčiarsku.
Veľmi ťažko sa môjmu partnerovi vysvetľuje to množstvo otázok, ktoré častokrát prichádzajú v rámci verejného obstarávania, tie neustále námietky a podania na Úrad pre verejné obstarávanie. Toto všetko niečo stojí. Nielen samotná príprava odpovedí. Iba na bankové zábezpeky vyžadované do ponúk máme bežne viazaných viac ako 1 milión eur, a to viazaných po celú, niekedy aj veľmi dlhú, dobu verejnej súťaže.
Ale aby som bol objektívny. Častokrát aj podklady do verejného súťaží vypracované projektantmi nie sú kvalitné. Ak sa mám vyjadriť za našu spoločnosť, viackrát sme sa popálili a mojim jednoznačným cieľom je tieto pochybenia v budúcnosti precíznejšou kontrolou minimalizovať.
