Katarína Viskupičová: Nové názory mladých a skúsenosti tých starších sú výbornou kombináciou na kvalitnú architektúru

Žena s razantnou, veľmi charizmatickou náturou, ktorú len tak niečo nezlomí. Je zarytá fanúšička všetkého nového a bezhranične fandí mladej generácii. A nech sa deje čokoľvek, vždy je plná optimizmu.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Žije architektúrou. A ako sama tvrdí, nie je to ľahké, no nie preto, že je žena. S Katarínou Viskupičovou sme sa rozprávali o architektonickom dedičstve, ktoré sa musíme naučiť viac prirodzene chrániť, ale i o tom, že obnova budov je špecifická kategória, ktorú musí architekt zažiť, precítiť, vedieť rozoznať hodnoty a potenciál. Pochopiť jeho podstatu.

Ako vnímate mladú generáciu architektov? Aká je nastupujúca generácia? Čo by ste jej pripomenuli, aké ponaučenie z minulosti, aby neopakovala chyby?

Mladá generácia je dnes vzdelaná, technicky zručná, scestovaná, má k dispozícii množstvo informácií a snaží sa byť zodpovedná voči budúcnosti. Vie si užívať život, prácu si snaží zjednodušiť. Poučenie si treba zobrať zo zrealizovaných historických a architektonicko-ikonických stavieb. Ich logické riešenie, použitie prírodných materiálov a remeselnú zručnosť.

Ako osobne vás ovplyvňuje mladá generácia?

Pri mladej generácii obdivujem jej technickú zdatnosť, ktorú spoločne využívame pri overovaní riešení, jej nezávislosť, nezaťaženosť skúsenosťami a ľahkosť bytia. Vzájomnou diskusiou, vypočutím názorov, ich porozumeniu, môžeme spolu vytvoriť kvalitnú architektúru a prostredie.

Nové názory mladých architektov a skúsenosti tých starších sú výbornou kombináciou, na základe ktorej môže vzniknúť kvalitná architektúra. Aj v Starom Ríme komunikovala rada starejších a mladších a vytvorili úžasné veci. Mnohé môžeme obdivovať aj dnes. Nie je práve toto cesta aj k trvalej udržateľnosti?

Vaša tvorba má zastúpenie v každej oblasti, od väčších bytových komplexov, občianskych a priemyselných stavieb cez tvorbu rodinných domov až po návrh interiéru. Ako by ste definovali ich spoločného menovateľa?

Spoločným menovateľom našich diel je rešpektovanie prostredia, spojenie pôvodných hodnôt so vstupom nových materiálov a riešení. Uprednostňujem logiku, kvalitné materiály, detail, udržateľnosť s ohľadom na ekonomiku.

Vašou srdcovou záležitosťou je aj rekonštrukcia budov. Ako k tejto téme dnes podľa vás pristupuje spoločnosť? Ako by mohla?

Obnova budov je špecifická kategória, ktorú musí architekt zažiť, precítiť, vedieť rozoznať hodnoty a potenciál. Pochopiť jej podstatu. Tieto hodnoty chrániť, ale zároveň prakticky využívať a novým inovatívnym vstupom ich zvýrazniť.

Sme schopní ustrážiť si ako spoločnosť naše architektonické dedičstvo? Ako?

Architektonické dedičstvo si budeme vedieť prirodzene chrániť, keď budeme poznať svoju históriu. Rezervy vidím v legislatíve a ekonomike. Ich zmenou by sme mohli podporiť obnovu i náročných diel a urbanistických celkov. Spoločensko-architektonické hodnoty musia byť uprednostnené pred ekonomickými.

Nebúrať, renovovať – je aj to cesta, ako zodpovedne pristúpiť k záchrane kultúrneho dedičstva?

Nebúrať, renovovať, využiť – to je určite cesta, ktorá je potrebná na záchranu kultúrneho dedičstva, architektonického aj technického. Našťastie sa nám to v mnohých prípadoch podarilo. Našlo sa nové využitie pamiatok a môžeme na nich naďalej obdivovať technickú zdatnosť, remeselnosť a zručnosť našich predkov.

Vnímate istú spoločenskú zodpovednosť v obciach, samosprávach, u developerov, ktorá by nám „garantovala“ to, že sa môžeme spoľahnúť na kvalitné architektonické riešenie aj bez súťaže návrhov? Je súťaž vždy zárukou kvality?

Súťaže sú určite dobrá vec, developer môže vďaka nim nájsť nové riešenia. Musia byť však výborne (nie príliš obmedzujúco) postavené, vyhodnotené odbornou porotou, ktorá pomôže nájsť projekt architektonickej hodnoty, ale zároveň ekonomický. Ale aj oslovenie kvalitných architektov a investovanie času a financií do ich kreativity je zárukou dobrého výsledku.

Roky architektonickej tvorby a množstvo spoluprác vás určite čo-to o slovenskej architektúre naučilo. Hovorí sa, že spoločnosť je nevyhnutná pri tvorbe kvalitnej architektúry. Aká sme teda podľa súčasnej architektúry spoločnosť?

Spoločensko-ekonomická situácia každého architektonického slohu a smeru je jej obrazom. Roky zbytočnej neodbornosti snáď už máme za sebou. Skôr sa objavuje otázka ekológie, ale aj tu je nutné pristupovať rozumne, aby sme mali v budúcnosti aj čo chrániť. Cesta je niekde v strede. Kvalitné riešenie a trvanlivé materiály a ich uplatnenie je zárukou prežitia a ekonomickej návratnosti. Často sú však veci robené na úkor kvality, len pre efekt, aby čo najviac zarobili. To však nie je cesta.

Čo vás na svetovej architektúre najviac inšpiruje? Z čoho by sme si mohli zobrať príklad? A, naopak, čo môže slovenská architektonická obec a slovenský architekt ponúknuť svetu?

Inšpiratívne zo svetovej architektúry sú výborné, nadčasové riešenia. Oslovuje ma architektúra, ktorá rešpektuje prostredie, vychádza z tradície, neopakovateľnosti miesta, mierky.

Je až zarážajúce, že za kultúru musíme dnes tak urputne bojovať. Ako môžeme vyhrať boj za nezávislú kultúru? Ako bojovať kultúrne aj za dobré meno architektúry a jej hodnoty, význam?

Za dobre meno architektúry treba bojovať kultúrne, napríklad propagovaním architektúry, súťažou CE ZA AR, prizývať na tieto podujatia ľudí z verejnej sféry. Postupne sa to darí a to aj oceňujem. Architekti by mali spoločensky žiť, nezatvárať sa v ateliéroch, stretávať sa s kultúrnou obcou z rôznej sféry (ako surrealisti, bauhaus).

Dajme o sebe, svojej práci, názoroch vedieť, len tak si môže architekt nájsť znovu postavenie a vážnosť v spoločnosti a ovplyvniť kultúrne dianie. Podporujme sa navzájom. Treba názory na kultúru, architektúru a životnú filozofiu ovplyvňovať kvalitným vzdelaním už v útlom veku.

Ktoré príbehy by sa mali rozprávať z generácie na generáciu? Ako sme schopní ich udržať, poučiť sa z nich a inšpirovať sa v budúcnosti? Mám totiž pocit, že veľmi veľa zabúdame, a to, čo bolo, bolo…

Vážiť si všetky historické pozitívne udalosti a osobnosti, aj tie, kedy sme boli súčasťou historickej Európy.  Inšpiráciu môžeme hľadať v architektúre, kde sa prelína globálny vplyv s lokálnymi hodnotami, podmienkami a skúsenosťami. Vzdelávať mladú generáciu v oblasti architekúry a umenia je nevyhnutné. Len vzdelaná spoločnosť si vie vážiť kultúru, originalitu a hodnoty. 

Akoby sme sa nedokázali poučiť z vlastných chýb? Čo môžeme vytvoriť dnes, aby sme nechali kvalitný kus vlastnej tvorby ďalším generáciám?

Poučenie odkrýva príslovie: nie sme takí bohatí, aby sme robili len lacné veci. A to platí najmä pri realizácii stavieb, v kvalite návrhov, ako aj realizáciami. Len tak sa zachovajú ďalšie hodnoty.

Článok  je súčasťou špeciálnej publikácie ASB Osobnosti slovenskej architektúry I.