Stavebný zákon v Anglicku. Povinnosti, výhody a úlohy urban plannerov
Máme sa čím inšpirovať? Robia v Anglicku niečo lepšie? Ako tam fungujú stavebné zákony? Pozreli sme sa bližšie na britský systém.
Vzdelávanie urban plannerov (mestských plánovačov) funguje v Anglicku už viac ako sto rokov. Za tento čas prešla celá oblasť pochopiteľným vývojom, čo prispelo aj k zmene celkového pohľadu na túto profesiu. Dôkazom toho je najmä nespochybniteľný fakt, že urban planneri zohrávajú dôležitú úlohu pri výstavbe v Anglicku a tiež v iných európskych, či anglofónnych krajinách.
Kto je to urban planner?
Pozícia takzvaného mestského plánovača môže mať rôzne zamerania. Patrí sem doprava, verejné priestory, bývanie, schvaľovanie stavebných povolení, alebo vymáhanie dodržiavania stavebného zákonu. Všetko vždy závisí aj od toho, či urban planner pracuje pre štát alebo súkromnú firmu. Vo všeobecnosti by však jeho cieľom malo byť blaho verejnosti a tvorba kvalitných priestorov.
V súčasnosti má urban planner, ktorý pracuje pre štát alebo mesto v Anglicku, delegované právomoci priamo od volených zástupcov ľudí – politikov. Na vykonávanie svojej profesie potrebuje akreditáciu a samozrejme, vysokoškolský titul z urban planningu alebo iného podobného odboru.
Systém stavebných zákonov
V skratke by sa dal opísať ako pyramída. Najvyššie sú zákony a politika národnej úrovne. Tie sa najčastejšie zameriavajú na ciele národného parlamentu ako sú napríklad budovanie bytov, boj s klimatickou krízou, ekonomický rozvoj či kvalita a bezpečnosť výstavby.
Konkrétne sa to týka zákonov ako Town and Country Planning Act 1990, Planning and Compulsory Purchase Act 2004, Planning (Listed Buildings and Conservation Areas) Act 1990, National Planning Policy Framework a ďalšie.
Na základe týchto zákonov sú potom v mestách vytvorené takzvané development plány, ktoré by sa dali prirovnať k slovenským územným plánom. V tomto prípade však skôr ide o textové zákony s grafikami, mapami a ďalšími schémami. V nich sa elaboruje na zákony národnej úrovne.
Vo veľkých mestách ako Londýn existuje aj lokálny development plán (London Plan). Okrem toho si každá mestská časť tvorí vlastný development plán, aby boli čo najlepšie zohľadnené špecifiká a priority jej obyvateľov.
Na spodnej priečke pyramídy sa následne nachádza – plán susedstva (Neighbourhood Plan). Občania, organizácie, ale aj politici ho môžu schváliť referendom. Ak sa tak stane, musí byť zohľadnený pri stavebnom povolení, no na druhej strane, všetko musí byť v súlade s národnými zákonmi, mestským development plánom a plánom mestskej časti.
Práva a povinnosti
Celoštátna legislatíva tiež pomenúva povinnosti a práva všetkých aktérov tejto pyramídy. Každé mesto v Anglicku by malo mať development plán, ktorý má byť aktualizovaný každých 5 rokov. Dokument obsahuje aj postup pre prípad konfliktu medzi mestom a mestskou časťou v oblasti priorít ďalšieho rozvoja.
Napríklad primátor Londýna má právo vetovať rozhodnutie mestskej časti, ak sa týka nejakého väčšieho developmentu – zväčša rezidenčných projektov (napríklad riešenie krízy bývania je priorita primátora). Pokiaľ ide o projekt národného záujmu (napríklad spor o rozširovanie najväčšieho letiska Heathrow), môžu rozhodnutia miest prelomiť aj ministerstvá či národný parlament.
Kvôli efektívnosti celého procesu bol zriadený tiež špeciálny súd, ktorý sa zameriava len na prípady zo stavebníctva a konflikty medzi aktérmi celej pyramídy. Pokiaľ nie ste ako developer spokojný s rozhodnutím mesta, môžete sa tiež obrátiť na takzvaný inšpektorát plánovania/výstavby (planning inspectorate) a ten rozhodne, či je vaša sťažnosť oprávnená.
Od plánu k stavebnému povoleniu
K úlohám urban plannera pri schvalovaní akéhokoľvek projektu patrí tiež preskúmanie všetkých pravidiel a zákonov, ktoré sa dajú na daný development aplikovať a tie následne vyhodnotiť “materiálne”, teda prideliť im vážnosť a dôležitosť.
Urban planner potom vytvorí „planning balans“, kde zhodnotí a vydá odporúčanie, či by stavebné povolenie malo byť udelené alebo nie. Development však môže byť schválený aj keď nesplní všetky podmienky. Stáva sa to vtedy, ak projekt napríklad splní aspoň tie najdôležitejšie podmienky, ktoré prevýšia jeho nedostatky (ako priority sú aktuálne napríklad net zero ciele a bývanie).
Vydané odporúčanie sa posúva následne na planing komisiu v jednotlivých mestách a mestských častiach, ktorá sa skladá z volených zástupcov (councillors). Komisie potom rozhodujú, či stavba bude povolená alebo nie. Tento typ procesu sa však využíva len pri väčších alebo kontroverznejších projektoch. Pri jednoduchších schémach rozhodne priamo sám urban planner.
Kontakt s komunitou
Súčasťou development plánu je aj takzvaný vymáhateľný development plán (enforcement plan). Ten sa zameriava na to, ako sa postupuje, pokiaľ nejaká stavba nesplní všetky náležitosti a stane sa nelegálnym developmentom. Na túto činnosť bývajú väčšinou špeciálne školené tímy na oddeleniach plánovania výstavby.
Konceptom, ktorý sa čoraz viac presadzuje pri schvaľovaní stavieb je takzvaný early engagement proces. Urban planneri vyžadujú od developera, pokiaľ ide o väčšiu schému, aby sa rôznymi metódami a cestami nakontaktoval na miestne komunity a diskutoval s nimi o svojom projekte. Takýmto spôsobom sa snažia mestá predísť následným konfliktom medzi developermi a občanmi.
Vyhody development plánov (nazývaných aj Lokálne plány)
Development plán dáva priestor mestu alebo mestskej časti na tvorbu vlastných zákonov, ktoré vedia veľmi efektívne adresovať mieste podmienky, no zároveň nasledujú národnú víziu, keďže musia byť v súlade. Mestá si tak napríklad vedia stanoviť minimálne požiadavky na počet sociálnych bytov, alebo dostupného bývania v nových developmentoch (v Londýne je aktuálne minimálna hranica na dostupné bývanie pri väčších projektoch stanovená na 35%).
Slepá bezchybnosť
Váženosť a postavenie celej profesie potvrdzuje tiež fakt, že v minulosti boli predstavitelia urban planningu vnímaní takmer ako králi a neomylní ľudia. Jednou z takých je napríklad Američan Robert Moses, ktorý sa preslávil výstavbou diaľnic, ale aj zničením nejedného susedstva v americkom štáte New York.
Počas minulého storočia bol badateľný obrovský rozvoj miest a tiež nová výstavba. Tienistou stránkou týchto časov však bolo veľké množstvo fatálnych chýb, ktoré spôsobila až prehnaná “neomylnosť” urban plannerov.
Dlhodobá prax ukázala, že fungujúce a primerané riešenia sa nedajú robiť len od stola a na základe teórie. Dôležitú úlohu zohráva zameranie sa na užívateľov, teda občanov. Túto skutočnosť najviac ukázala Robertovi Mosesovi známa postava tohto odvetvia Jane Jacobs, ktorej sa podarilo zmobilizovať spoločnosť a zabrániť tak zničeniu susedstva v okolí Washington Square Park.
Diskusia pred podaním žiadosti o stavebné povolenie (preapplication advice)
Štvrte a mestá poskytujú developerom a občanom spoplatnenú službu predaplikačnej konzultácie. Developer má možnosť dostať na mieru vyhotovené odporúčania. Zistí, čo od neho mesto vyžaduje a vie tak ušetriť svoj čas aj financie.
Politická príslušnosť
Úloha urban plannerov sa pravidelne mení podľa toho, či sú pri moci labouristi alebo konzervatívci. Jednoznačne treba povedať, že oba tábory sú si vedomé potreby mať kvalitné plánovanie, aby sa development nevymkol spod kontroly, nenastali katastrofy a aby ľudia žili v pekných a zelených mestách.
Avšak, za posledných 10 rokov konzervatívci predstavili niekoľko zákonov, ktoré pomohli developerom obchádzať niektoré požiadavky development plánov. Cieľom ich zákonov mala byť pomoc s rýchlejšou a jednoduchšou výstavbou dostatočného množstva bytov.
Jedným z spomenutého balíka zákonov je zákon o finančnej dostupnosti projektu (financial valiability assesment). Vláda developerom umožnila tvrdiť, že ak sú ich náklady príliš vysoké a nie sú schopní dosiahnuť primeraný zisk, požadované kritériá na dostupné a sociálne bývanie môžu byť znížené. Developeri na to rýchlo zareagovali, vďaka čomu aj tento zákon prispel v Londýne k už aj tak veľkej kríze bývania. Mnoho sociálnych a dostupných bytov bolo nenávratne stratených.
Keďže sa konzervatívci usilujú o menší vplyv štátu v každodenných životoch obyvateľov, snažia sa tiež redukovať verejnú správu a teda aj urban plannerov. To sa odzrkadľuje najmä na urban planning tímoch v menších a chudobnejších mestách, ktoré nemajú peniaze na dostatok zamestnancov a teda plnohodnotný chod plánovacích skupín.
Plusom však je, že mnoho planning tímov je povzbudzovaných k tomu, aby navrhovali možnosti zdrojov príjmov z ich činností (po príklade preapplication advice).
Zaujímavé zákony v development plánoch a národných zákonoch
Code of Construction Practice: Jeho cieľom je minimalizovať dopady hluku, vibrácií a prachu na obyvateľov. Vypracuje sa plán, kedy a koľko nákladných áut príde a ďalšie podrobnosti. Developer zaplatí poplatok z ktorého sa pri každom potrebnom výjazde niekoho z mestského planning tímu odráta istá čiastka. Pokiaľ developer dodržiava čo sľúbil, peniaze sú mu je vrátené, pretože nebol dôvod častých kontrol.
Zákon o neupravenej stavbe: Národný zákon (s215 Town and Country Planning Act 1990) umožňuje mestám prikázať majiteľovi pozemku alebo nehnuteľnosti upratať jeho majetok do 28 dní. Tento paragraf môže byť uplatnený na smetie, grafity, bujnú vegetáciu, zničenú fasádu, prípadne a kondíciu nehnuteľnosti. Ak majiteľ neuposlúchne výzvu podľa tohto paragrafu, môže dostať pokutu do výšky 1000 libier a 100 libier za každý ďalší deň omeškania. Mesto má tiež právo upratať pozemok na vlastné náklady a následne ich vymáhať od majiteľa.
Londýnsky zákon o Airbnb: V Londýne je oficiálne možné prenajímať krátkodobo rezidenčnú nehnuteľnosť na 90 dní. Po viac ako 90 dňoch je potrebné zmeniť účel nehnuteľnosti, čo bude s najväčšou pravdepodobnosťou zamietnuté. Po prekročení tejto lehoty je mesto oprávnené legálne voči majiteľovi takéhoto subjektu zakročiť.
Green belt politika: Zaelené plochy a brownfieldy v okolí niektorých miest v Anglicku, ktoré zabraňuju roširovaniu mesta. Zároveň podporujú urbánnu regeneráciu brownfieldov a starých stavieb v rámci mesta. Kritici však tvrdia, že táto politika je jedným z prispievateľov krízy nedostatku bytov v Anglicku.
Zóny rozvoja – takzvané “opportunity areas
Zóny vybrané primátorom Londýna, ktoré sú identifikované na výstavbu bytov, či ekonomický rozvoj, tvorbu pracovných miest a infraštruktúrne projekty.Tieto zóny majú často ine pravidlá ako zvyšok mestských častí, keďže hlavným cieľom v nich je rozvoj a jeho podpora. Mestské časti preto majú v rámci development plánu aj časť venovanú zónam rozvoja. Takáto časť sa nachádza aj v spomínanom londýnskom pláne.
Dôraz na ochranu pamiatok a pamiatkových zón
Špecifickou kategóriou sú pamiatky a pamiatkové oblasti. Pamiatkových oblastí je v Anglicku približne 10-tisíc. Množstvo samotných pamiatok nie je známe, no odhaduje sa, že je ich približne 500-tisíc. Z tohto počtu tvoria približne 2,5% pamiatky I. triedy. Historických budov II. triedy s hviezdičkou je približne 5,8% a čisto len pamiatok II. triedy je približne 91,7%.
Označenie budovy pamiatkou umožňuje jej “zakonzervovanie”, čo však komplikuje vykonávanie akýchkoľvek zmien. Pokiaľ chce majiteľ na takejto budove niečo meniť, musí požiadať o pamiatkové povolenie (listed building consent).
Súčasťou planning tímov v mestách a mestských častiach sú často aj odborníci, ktorí konzultujú urban plannerov a vedia ich odborne navigovať v oblasti pamiatok, aby prebiehali rekonštrukcie na vysokej úrovni a v súlade s národnou legislatívou.
Prerábať alebo zbúrať pamiatky bez tohto povolenia je na Britských ostrovoch trestným činom. Sú známe prípady, keď sa developer snažil rôznymi spôsobmi tieto pravidlá obísť, pamiatku zbúral, no úrady ho prinútili, aby ju následne do detailu znovu postavil.
