Urbanizmus

Na jeseň minulého roka predstavila spoločnosť PRESBETON na stavebnom veľtrhu FOR ARCH novinku – mestský mobiliár G-ROW, ktorý možno využiť bežným spôsobom ako jednotlivé finálne výrobky (lavička bez operadla a s operadlom, sedadlo, stojan na bicykle, kvetináč, odpadkový kôš, deliaci stĺpik s osvetlením) alebo ako voľne kombinovateľné zostavy. Vďaka rovnakému pôdorysnému modulu podstavy 800 × 800 mm možno jednotlivé elementy, ktoré sú obsiahnuté v základných výrobkoch, vzájomne spájať a skladať do tvarovo i funkčne odlišných foriem.

Z hlavnej železničnej stanice v Bratislave nie je možné urobiť stanicu európskej úrovne. Limituje ju stav aj rozmer. Štát sa preto pripravuje na výstavbu nového uzla. Ako riešenie sa ponúka obnova železničnej stanice Filiálka, kde sa doprava skončila v roku 1985, a stanica odvtedy chátra. Nachádza sa blízko centra mesta, neďaleko Trnavského mýta.

Od svojho založenia v roku 1844 bola Cisárska lodenica (Stocznia Gdańska) v Gdansku životne dôležitou súčasťou mesta, ale i celého Poľska. Najskôr ako kľúčový prvok ekonomického rastu. V roku 1980 tu počas štrajku robotníci zakladajú odbory, ktoré sa stanú hybnou silou pádu komunizmu v Poľsku. Do Solidarity vstúpilo vyše 10 miliónov Poliakov a lodenice stále zostávajú dôležitým miestom pre celú krajinu.

Kostol poskladaný z oceľových horizontálnych platní na betónovom základe váži 30 ton. Koncept tradičného kostola belgickí architekti transformovali na priehľadný umelecký objekt.

Redakcia odborného časopisu ASB a Inštitút urbánneho rozvoja usporiadali 9. októbra v priestoroch Novej Cvernovky diskusiu s kandidátmi na primátora hlavného mesta SR Bratislavy. Účasť prijali štyria relevantní kandidáti na primátora: Václav Mika, Ján Mrva, Ivo Nesrovnal a Matúš Vallo. Moderátorom odbornej diskusie bol Michal Kovačič.

Moderné formy zapájania verejnosti do územného plánovania prichádzajú opatrne aj na Slovensko. Do najveľkorysejšieho projektu sa zapojilo košické združenie mladých aktivistiek Spolka. Takmer neziskovo vytvorili výnimočný projekt participácie na územnom pláne Plán pre Košice.

Berlín chce v najbližších rokoch ukázať budúcnosť svetových veľkomiest. Na priestore, ktorý vznikne po zrušení rozsiahleho letiska Tegel, sa plánuje vybudovať ultramoderná štvrť zameraná na vývoj moderných mestských technológií, doplnená aj o obytnú časť Schumacher Quartier.

Zastihnúť Milotu je veľmi ťažké. Len krátko pred naším rozhovorom v príjemnom vnútrobloku Panenskej ulice doletela z Japonska a hneď po ňom sa náhlila na ďalšie stretnutie k téme verejného priestranstva Bratislavy. Hodinový rozhovor sme venovali najmä Bratislave a jej nastávajúcim zmenám. Odborníčka na verejné priestory vníma veľmi citlivo nesystémové riešenia pri riadení miest i zanedbávanie potrieb slabších skupín pri plánovaní miest. Verí, že pozitívne skúsenosti s transformáciou pražskej samosprávy i ľubľanských ulíc využije v nastávajúcom období aj Bratislava.

Skratky IPR a CAMP asi na Slovensku nie sú veľmi známe, no v Česku už dlhšiu dobu budia pozornosť. Praha sa rozhodla ísť v územnom plánovaní odlišnou cestou ako väčšina postkomunistických veľkých miest a vytvorila Inštitút plánovania a rozvoja, ktorý nazerá na územný plán novou formou a chce ho čo najväčšmi otvoriť pre verejnosť. Centrum architektúry a mestského plánovania dnes sprostredkúva modernou a multimediálnou formou otázky urbanizmu Prahy.

Historickú Trnavu poznáme ako mesto kostolov, teda Malý Rím, ale aj ako univerzitné mesto s automobilovým priemyslom. Oveľa menej vnímame pozitívne zmeny v jadre mesta a oživujúcu pešiu zónu. Pomerne rýchlo sa novým majákom mesta stáva projekt, za ktorým stojí rodina Trnkovcov. Práve ten sa podujal vniesť nový život do troch stredovekých nádvorí niekdajšieho kráľovského mesta.

Občianske iniciatívy začínajú čoraz väčšmi formovať vizuál Bratislavy. Aliancia Stará tržnica sa rozhodla spolu s inštitútom SGI pustiť do náročného procesu skultivovania Námestia SNP a priľahlého Kamenného námestia. Motiváciou je najmä nedostatočná činnosť samosprávy pri údržbe a rozvoji oboch námestí.

Kdeže sú časy medzivojnového Manderláku, ktorý sa so 45 metrami stal prvou výškovou budovou v meste a u ľudí vyvolal zdesenie. Odvtedy vyrástlo v Bratislave množstvo výškových budov, pričom šesť z nich má v súčasnosti viac ako 100 metrov a viacero z nich vyvoláva, ak nie zdesenie, tak určite rozpaky. A v developerských plánoch sú ďalšie výškové budovy vyše 100 metrov, ktoré by mali v najbližších rokoch tvarovať bratislavskú panorámu. Aká je a aká bude? Slovo sme dali architektom, urbanistom a zástupcom mesta.

Kamenné námestie a okolie sa môže konečne dočkať zásadnej zmeny. Developerská spoločnosť Lordship prichádza s projektom revitalizácie budov v lokalite Kamenné námestie a okolie. Zmeny by sa mal dočkať najmä bývalý hotel Kyjev, ktorý je dominantou zóny. Priestor dostanú okrem iného zelené plochy, kultúrne podujatia, oddychová časť – všetko prvky, ktoré verejnosť na tomto mieste očakáva podľa prieskumu, ktorý v decembri 2017 na vzorke 500 respondentov realizovala výskumná agentúra STEM/MARK.

Verte či nie, svet je plný temnej architektúry. Ako sa to dá zmeniť? Jednak kritikou. To je cieľ Archwars – aby sa ľudia zahanbili, keď tu uvidia svoj barak. A potom neustále ukazovať tie dobré príklady, ale to nie je moja úloha... Archwars je vojna za lepšiu architektúru, za urbanizmus, za históriu. Pridajte sa na stranu sily. Váš Arch Vader

Nie, toto nie je gendrovo jednostranné blahorečenie nejakej peknej architektky či urbanistky. „Sexi“ môže byť aj obyčajné mestské plánovanie – ako inak si vysvetliť neskutočných 5000 návštevníkov za prvý mesiac od otvorenia pražského Centra architektúry a mestského plánovania (CAMP)?