Trenčín mení svoj verejný priestor. Pri Váhu vzniká séria pavilónov Úniky v priestore

Mesto Trenčín v spojitosti so získaním titulu EHMK 2026 pripravuje sériu zásahov, ktoré majú podporiť prepojenie kultúrneho života s každodenným prostredím obyvateľov. Nové verejné priestory vznikajú nielen v centre, ale aj v dotyku s prírodou. Jedným z najvýraznejších projektov je séria pavilónov Úniky v priestore, ktorá originálnym spôsobom spája tvaroslovie rieky s ideou otvoreného mestského života.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Myšlienka titulu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) vznikla v 80. rokoch 20. storočia a postupne sa rozvinula do občianskej iniciatívy podporovanej Európskou úniou, ktorá chce kultúru sprístupniť širokému publiku a zároveň stimulovať urbánny rozvoj v mestách. Nielen kultúrne podujatia, ale často práve investície do umeleckých projektov a do transformácie verejného priestoru sú tým, čo titul reálne mení v každodennom živote obyvateľov.

Mestá, ktoré sa stanú EHMK, využívajú túto príležitosť na revitalizáciu námestí, parkov, ulíc, nábreží či mostov – nielen esteticky, ale aj účelovo, aby tieto miesta lepšie slúžili komunitám ako priestory stretávania, umenia, relaxu či pohybu. Verejné priestory sa získaním titulu stávajú plnohodnotnými súčasťami kultúrneho života: výtvarné intervencie, mobiliár, zeleň, osvetlenie, dynamika premávky – to všetko sa integruje do celkovej vízie mesta, ktoré sa nechce prezentovať len kultúrne, ale ako živé a udržateľné.

Trenčín ako Európske hlavné mesto kultúry

V rámci príprav na EHMK 2026 prechádza Trenčín výraznými zmenami, ktoré sa dotýkajú viacerých častí mesta. Jedným z najvýraznejších projektov je premena starého železničného mosta cez Váh na netradičný verejný priestor. Revitalizáciou prejde aj pešia zóna v centre, najmä ulice Hviezdoslavova, Jaselská, Vajanského a Sládkovičova, ktoré dostanú novú zeleň, povrchy, fontánu a oddychové zóny.

Modernizácie sa dočká aj Park M. R. Štefánika, ktorý má získať charakter mestského bulváru a priestoru pre kultúrne podujatia. Symbolickým gestom zmeny verejného priestoru sa stal aj prvý parklet pred Galériou M. A. Bazovského – malý, no výrazný zásah, ktorý naznačuje nový spôsob uvažovania o meste a jeho živých priestoroch.

Pavilóny pri Váhu

Medzi projekty, ktoré do roku 2026 obohatia verejný priestor mesta Trenčín, patrí aj séria štyroch objektov pri Váhu s názvom Úniky v priestore. Za ich návrhom stojí ateliér WOVEN, známy najmä realizáciou Lesnej sauny v Spišskom Hrhove. Predpokladaná výška investície potrebnej na ich výstavbu bola stanovená na 170-tisíc eur. Realizácia projektu prebehne v roku 2026.

Pavilóny budú osadené pri rieke Váh v dvoch rôznych lokalitách. Tie sú momentálne vo fáze príprav na revitalizáciu. Jednou je územie Trenčianskeho luhu, rozdelené na rekreačnú časť a zónu ochrany lužného lesa bez možnosti akéhokoľvek zásahu. Druhou zónou je Alúvium, nachádzajúce sa na území za starým železničným mostom popri Váhu vyššie. Ten momentálne prechádza rekonštrukciou na Fiesta Bridge.

„Prostredie výrazne ovplyvnilo tému pavilónov. Tešíme sa, že máme možnosť vytvoriť sériu, že sme mohli tému variovať v štyroch rôznych tvarových a geometrických princípoch,“ uvádzajú autorky projektu.

„Organická geometria referuje na sladkovodné lastúrniky žijúce v dnovom substráte rieky a jednotlivé objekty architektonickými prostriedkami skúmajú komplexný tvar korýtka riečneho (po latinsky Unio crassus) a možné procesy jeho vzniku. Evokujú prírodné procesy prstencovitého vrstvenia, rastu a premeny, ako aj rôzne textúry a povrchy v podobe prepletených, zauzlených, lesklých či šupinatých štruktúr,“ dodávajú.

Jednotlivé pavilóny budú vychádzať z rovnakého koncepčného aj materiálového riešenia. Odlišovať ich bude najmä ich konštrukčné a tvarové vyhotovenie. „Unio tectum je pavilón-lastúra na niekoľkých tenkých stĺpoch, konštruovaný pomocou vysokých pásov plechu, ktoré sa radiálne preplietajú a vytvárajú tak poréznu štruktúru strechy. Otvory prepúšťajú svetlo, no oceľové pásy zároveň slúžia ako tieniace lamely,“ približujú autorky projektu konštrukciu prvého objektu.

Druhý pavilón má byť podľa ich vlastných slov jeho odtlačkom, negatívom. „Spolu koncepčne tvoria uzavretú lastúru. Zo strechy sa tak stáva objekt na sedenie, rozrastajúci sa šupinovito smerom k okrajom v rôznych výškach a hustotách a poskytujúci hravý priestor na sedenie,“ vysvetľujú koncept.

Ďalší z objektov bude variáciou lastúry osadenej vo vertikálnej pozícii a bude fungovať ako operadlo, zástena či paraván. „Z vrstevnicového rastu sa stáva digitálny parameter tvorby rôzneho zahustenia, ktorého súčasťou sú zakrivené nosné rebrá,“ tvrdia architektky. Posledný pavilón bude kombináciou predchádzajúcich prístupov k tvorbe amorfnej geometrie.

Podľa slov autoriek projektu bude vo výsledku využívať zakrivenie tenkých profilov a pravidelné vystuženie rebrami do oblého tvaru akejsi obruče s jemnou topografiou a voľným priestorom v strede štruktúry na rôzny typ aktivít.

Vzhľadom na fakt, že ide o trvalejšie intervencie, bol ako hlavný materiál zvolený kov. Ten okrem trvácnosti ponúka aj možnosť rôzneho typu tvarovania a práce s priestorom. „Kovové rebrá či prepletenia kombinujeme s kamennými podstavcami alebo aj s drevom v podobe objektu na sedenie pri Unio tectum, ktoré je vlastne strechou. Tento drevený objekt vzniká v spolupráci s tesárom Martinom Ambrušom,“ približuje štúdio WOVEN.

Podľa štúdia je hlavnou úlohou jednotlivých objektov aktivovať priestor a spolutvoriť jeho identitu. „Počas roka 2026 budú objekty niesť programovú štruktúru zameranú na umelecké intervencie a spolupráce (napr. s britskou umelkyňou Mahaliou Henry-Richards, Katarínou Poliačikovou atď.), tanečné či divadelné predstavenia a vzdelávací program v oblasti krajinnej architektúry, dizajnu a umenia s dôrazom na zapojenie komunity a miestotvorbu. Program kreujeme v spolupráci s o. z. Fabrika umenia,“ dodávajú autorky.

Pavilóny podľa nich môžu slúžiť ako netypická lavička, vyvýšená platforma, pozorovateľňa, pódium či ležadlo. Po ukončení projektu EHMK Trenčín 2026 zostanú všetky na svojom mieste a stanú sa súčasťou nového príbehu Alúvia a Trenčianskeho luhu po revitalizácii oboch území.