O (ďalšiu) pamiatku menej…
Zuzana Pastirčák 
Textilka francúzskych bratov Tiberghienovcov, neskôr známa ako Merina, bola svojho času najúspešnejší podnik a natrvalo ovplyvnil tunajší hospodársky život. Dala by sa na tom výborne stavať aj koncepcia blížiaceho sa Európskeho hlavného mesta kultúry 2026, teraz už, žiaľ, hlavne metaforicky…
Podľa webu iniciatívy Premeny Meriny je realita taká, že mesto Trenčín o zachovanie areálu záujem nemalo, a preto nevyužilo žiadnu zo zákonných možností, ktorú malo na to, aby na mieste bývalej fabriky vyrástlo niečo, čo bude prínosom pre jeho občanov, a nie iba plechová škatuľa s parkoviskom.
Ako to dopadne, sa môžeme staviť. Prvá fabrika tu stála od roku 1907 a spracúvala vlnu až do roku 2009. Odvtedy objekty v jej areáli postupne chátrajú a malo by tu vyrásť ďalšie nové OC. Trenčianska továreň mala hneď od začiatku vlastnú výrobu tepla, pary a elektráreň s parnou turbínou.
Po zlúčení s mestskou elektrárňou v roku 1923 dodávala súkromná elektráreň Tiberghien prúd pre celý Trenčín. Bola to práve Merina, ktorá spolu s Odevnými závodmi založila tradíciu výstav Trenčín mesto módy.
Merina patrila po revolúcii medzi posledných textilných mohykánov v strednej Európe, nemala však objednávky pre svoje výrobky a nevyšiel ani zámer s technickými textíliami pre automobilky.
V areáli bývalej textilky Merina v lete 2023 zbúrali objekt turbogenerátorovne z roku 1931, ktorý získal pred dvomi rokmi status národnej kultúrnej pamiatky. Čo s opustenými a chátrajúcimi pamiatkami? Zdá sa, že iniciatíva niekoľkých umelcov a ani prísľub európskych investícií nestačí.
