SNG aj Jurkovičova tepláreň: Tieto diela zastupujú Slovensko v Európskej cene za architektúru

Len nedávno boli udelené ocenenia pre najlepšiu slovenskú architektúru. Udialo sa tak v rámci 22. ročníka Ceny za architektúru CE ZA AR. Slovenské diela však môžu uspieť aj v Európskej únii, a to v prebiehajúcom ročníku EU Mies Award 2024. V ňom reprezentuje Slovensko niekoľko výnimočných architektonických projektov, ktoré sa v konkurencii ostatných štátov zaisto nestratia.

Cena Európskej únie za súčasnú architektúru je oficiálne udeľovaná od roku 2001, táto myšlienka ale vznikla oveľa skôr. Ešte v roku 1987 bola podpísaná dohoda medzi vtedajším európskym komisárom a barcelonským primátorom, čím bola spustená Cena Európskych spoločenstiev Mies van der Rohe – pomenovaná po slávnom nemeckom architektovi. Prvé bienále sa uskutočnilo v roku 1988 a súťaž niesla názov Cena Miesa van der Rohe za európsku architektúru.

Aktuálne prebieha už 18. ročník, do ktorého bolo nominovaných 362 diel z 38 štátov. Vybrané boli nestrannými expertmi, ale aj národnými architektonickými asociáciami a poradným 15-členným výborom. Slovenské projeky v tomto prípade nominovali Henrieta Moravčíková a Štefan Moravčík (nezávislí experti) a Slovenská komora architektov.

Celkovo ide o 6 projektov, pričom niektoré získali ocenenia aj na tohtoročnom udeľovaní Ceny za architektúru CE ZA AR. Vybrané boli Vila Bôrik, Hrad Uhrovec – hospodárska budova, Jurkovičova tepláreň, Mestský úrad Leopoldov, Slovenská národná galéria a Ubytovanie Jelšava (Kaštieľ Coburgovcov). 

Ako informuje portál archinfo.sk, výber vyše troch stoviek architektonických diel sa bude postupne zužovať. V januári bude zverejnených 40 projektov a napokon zostane len pätica finalistov. Tieto stavby nakoniec navštívi aj sedemčlenná medzinárodná porota. Či sa medzi nimi bude nachádzať aj projekt z krajiny spod Tatier, je nateraz otázne. V ďalších riadkoch si môžete pozrieť všetky slovenské diela, ktoré majú šancu uspieť. 

Trojpodlažný dom pozostáva z dvoch nadzemných a jedného podzemného podlažia, pričom každé podlažie predstavuje formálne inú priestorovú organizáciu. Charakteristické točité schodisko, spájajúce všetky tri podlažia domu, sa nachádza mimo štvorcového pôdorysu centrálnej časti objektu, čo umožňuje rôzne dispozičné riešenie každého podlažia.

Ďalšími špecifickými prvkami vily je západná „úžitková“ fasáda tvoriaca filter medzi ulicou a interiérom. Rovnako sem možno zaradiť trojuholníkovú strechu označujúcu vstup do domu na jej severnej strane.

Okolie vily sa vyznačuje pomerne homogénnou štruktúrou solitérnych domov vo viac-menej pravidelných rozostupoch. Záhrady jednotlivých rodinných domov spoločne tvoria súvislú záhradnú krajinu. Vila Bôrik rešpektuje túto typickú prerušovanú zástavbu a snaží sa objemovo korešpondovať s okolitou zástavbou tým, že asi tretinu svojej hmoty ukrýva v podzemí.

Ateliér na svojej webovej stránke uvádza, že realizácia projektu komplexnej obnovy neskororenesančnej hospodárskej budovy hradu Uhrovec, ktorá bola zničená požiarom v roku 1848, bola náročná časovo aj technologicky. Vďaka zachovaným obvodovým murivám, odtlačkom a štítu strechy, ktorý definoval tvar, bolo možné objekt ruiny transformovať do funkčnej stavby. 

Podarilo sa aplikovať netradičné technológie (napríklad korková izolácia) a celý proces sprevádzali nové objavy, ktoré neustále menili situáciu. „V prípade okien sa nám podarilo v procese výstavby získať barokové okná z kaštieľa v Uhrovci, čo zmenilo všetko. Kachľová pec bola navrhovaná ako jednoduchá zelená glazovaná, avšak na poslednú chvíľu sa podarilo objaviť v prikurovacom otvore črepy pece, ktoré umožnili jej súčasnú rekonštrukciu,” uvádza ateliér. 

Realizácia posilňuje genius loci hradu. Všetky zásahy sú reverzibilné a navrhnuté tak, aby bol minimalizovaný zásah do pôvodnej substancie pamiatky. Budova ponúka ubytovanie, prednáškovú sálu a výstavný priestor. Na stránke Európskej ceny za architektúru je uvedené, že projekt používaním tradičných materiálov a stavebno-remeselných postupov nastavuje latku ďalšej obnovy pamiatok v celom regióne.

Jurkovičova tepláreň je jedným z posledných rekliktov bývalej rafinérie Apollo. Pôvodný industriálny areál sa stal súčasťou nového centra Bratislavy a zrekonštruovanej Jurkovičovej teplárne, jej kultúrnym epicentrom a atraktívnym akcentom uprostred projektu Sky Park od Zahy Hadid a slovenského developera Alto Real Estate. Projekt ponúkol mestu jedinečnú lokalitu spájajúcu kultúru, gastronómiu a kancelárske priestory. 

Koncept je založený na princípe vloženia novostavby do budovy. Ale tiež doplnením voľného priestoru nevyužívanej industriálnej stavby novým átriom a vytvorením čistého kontrastu či komunikáciou medzi starou a novou architektúrou. A to všetko so špeciálnou industriálnou atmosférou a autentickosťou. Svojím prístupom k dedičstvu a zdôrazňovaním histórie má byť príkladom riešenia udržateľnosti a opätovného využitia, čo pravdepodobne zavážilo pri nominovaní. 

Pôvodná budova bola zrekonštruovaná pre účely Mestskej knižnice. Novú stavbu postavili za ňou, čím vytvorila architektonické partnerstvo medzi starým a novým. Priestor, ktorý vytvárajú medzi nimi, nie je len vstupným miestom – je to tiež dôležitý verejný priestor, kde sa môžu konať rôzne spoločenské podujatia. Zároveň môže slúžiť ako javisko, kde staré a nové stoja „tvárou v tvár“. Jedným z prvotných predpokladov architektonickej koncepcie je teda dialóg medzi pôvodnou a novou architektúrou.

„Ide o budovu verejnej správy, ktorá by sa podľa nás mala prezentovať čistou architektonickou formou, a tým vniesť do nej dôstojnosť a civilizovanosť. Obnova pôvodnej budovy má za cieľ zachovať jej charakter, rešpektovať jej pôvodné architektonické kvality. Výraz, detaily a použité materiály však budú jasne formulované v dnešnom jazyku,” uvádza sa na stránke EU Mies Award 2024. V konečnom dôsledku, Mestský úrad v Leopoldove zvíťazil aj v kategórii Občianske a priemyselné budovy v Cene za architektúru CE ZA AR 2023.

Slovenská národná galéria sa nachádza v prestížnej lokalite medzi nábrežím Dunaja a centrom mesta a svojou hustotou je súčasťou historickej urbanistickej štruktúry. Pozostáva z kontrastných architektonických vrstiev baroka, neoklasicizmu a najmä neskorej modernej východoeurópskej monumentality, pridanej k existujúcim objemom galérie v 70. rokoch 20. storočia. Túto dominantu – Premostenie – navrhol významný slovenský architekt Vladimír Dedeček. 

Práve ikonické Premostenie muselo byť pre zlý technický stav zatvorené už v roku 2001. Chátraním však prechádzala celá budova a trvalo vyše desaťročie, kým sa spustili rekonštrukčné práce. Tie boli niekoľkokrát prerušované a k záveru sa začali blížiť až v treťom desaťročí tohto milénia. Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie bola oficiálne dokončená v roku 2022 a okamžite sa stala vyhľadávaným miestom obyvateľov Bratislavy i návštevníkov mesta.

Túto realizáciu možno pokojne nazvať ako najvýznamnejšiu rekonštrukciu za posledné roky a jej dôležitosť uznala aj porota v tohtoročnom ročníku Ceny za architektúru CE ZA AR. Slovenská národná galéria zvíťazila v kategórii Fenomény architektúry, ale aj Patrón architektúry. Práve druhé zmieňované ocenenie vyzdvihuje jednotlivcov alebo organizácie, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj slovenskej architektúry. Úspech SNG dnes potvrdzuje aj nominácia na Európsku cenu za architektúru EU Mies Award 2024.

Po celom Slovensku chátrajú desiatky kaštieľov a získať milióny eur na ich obnovu je niekedy nemožné. To však neznamená, že sa s nimi nedá pracovať aj inak. Známe občianske združenie Čierne diery vytvorilo v Jelšave koncept zážitkového pobytu. Za týmto účelom si prenajali opustenú časť mestského Coburgovho kaštieľa a spolu s tímom architektov z ateliéru 2021 Architects vytvorili pozoruhodnú stavbu. 

V kaštieli si vybrali krídlo, v ktorom neboli plánované žiadne opravy a ktoré bežní návštevníci doteraz nemali možnosť vidieť. Po novom tu vzniklo prechodné ubytovanie, ktoré poskytuje základný komfort pre turistov spolu s teplou sprchou a kuchynkou. Vo vnútri je miesto až pre šesť osôb a chatky sú umiestnené tak, aby nebránili v stavebných prácach kaštieľa a zároveň uľahčili obnovu tejto časti budovy – ak k nej niekedy dôjde.