Obklopená končiarmi. Rozhľadňa Ötzi Peak ponúka výhľad na ľadovec, kde našli múmiu

Človek sa na vrchole hory môže cítiť osamotený, ale zároveň uchvátený majestátnosťou horského masívu a ľadovca starého tisícročia. Výstupom nahor hľadá cestu späť nielen k sebe, ale aj k prírode. Architektúra je v tomto prípade doslovnou platformou na dosiahnutie polovičnej nirvány.

Ötztalské Alpy, súčasť Východných Álp, ležia na pomedzí hraníc dvoch štátov – Rakúska a Talianska. Ľadovce tu zaberajú plochu viac ako 350 km². Jeden z nich odkryl v roku 1991 pozdrav z doby medenej. Najlepšie zachovaná prirodzená múmia v Európe dostala meno po horskom masíve – Ötzi. Tento rok pribudla v blízkosti náleziska na vrchole hory Grawand rozhľadňa otvárajúca sa do doliny Schnalsal.

Splynúť s horami

50 metrov pod vrcholom štítu sa nachádza rovnomenný hotel, ktorý je jedným z mála európskych hotelov položených nad 3 000 m n. m. S cieľom komunikovať históriu lokality pravidelným návštevníkom aj sezónnym turistom bol kríž na vrchole doplnený unikátnym architektonickým dielom.

Vyhliadková plošina pozostáva z ľahkej, ale odolnej oceľovej konštrukcie, ktorá napriek modernému výrazu zapadá do prostredia. Jej podstava sa dotýka zeme, len keď to je staticky nutné, vďaka čomu pôsobí objekt vzdušne a takmer sa vznáša.

Konštrukcia kopíruje prirodzenú topografiu terénu – reaguje na ňu rastrom kompaktných nosníkov, ktoré však pri nezvyčajnom zábradlí zanikajú. To je tvorené vertikálnymi lamelami husto lemujúcimi krivku okraja plošiny. S pohybom pozorovateľa sa tak otvárajú a zatvárajú priezory na opačnú stranu.

Prelet údolím

Zvlnený okraj plató dopĺňa „priezor“ v tvare lievika. Corten, z ktorého sú aj lamely lemujúce vyhliadku, počíta s vytvorením patiny čiernej, sivej a tmavohnedej farby, ktorá objekt vizuálne spojí s krajinou. Pohľad návštevníka smeruje na miesto v ľadovci, kde našli Ötziho.

K ničím nerušenému výhľadu prispieva aj zasklené zábradlie, vďaka ktorému sa pozorovateľ chvíľami vznáša v nehostinnej horskej krajine. „Stavať v nadmorskej výške 3 251 m nie je štandardný proces,“ poznamenal hlavný architekt projektu Andreas Profanter.

„Extrémne podmienky na štítoch hôr spolu s exponovaným miestom stavby sú faktory, ktoré významne ovplyvnili limity nielen výberu materiálov a priamo súvisiacu štruktúru plató, ale tiež stavebníkov a stavebné nástroje. Každý detail musel byť koncipovaný s ohľadom na možnosti výroby, transportu a konštruovania. Bola to však jedinečná výzva, ktorú sme radi prijali,“ dodal.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 10/2020.