Schyľuje sa k obnove legendárnej Kochovej záhrady. Mesto chce s prácami začať ešte tento rok

Jedna z najvýznamnejších a najkrajších záhrad Bratislavy – Kochova záhrada, bola dlhé roky za zamknutými bránami a chátrala. Vzácnej lokalite medzi Bratislavským hradom a pamätníkom Slavín sa nedožadovalo patričnej pozornosti, čo sa zmenilo len minulý rok. Hlavné mesto záhradu sprístupnilo verejnosti a ohlásilo dlhoočakávané plány na komplexnú rekonštrukciu. Tú možno podľa Magistrátu očakávať už v najbližšom čase.

Pamiatkovo chránená Kochova záhrada sa nachádza na Partizánskej ulici v Bratislave a založená bola v tridsiatych rokoch 20. storočia ako súčasť sanatória Karola Kocha (známy bratislavský lekár, protifašistický odbojár a dlhoročný politický väzeň).

Projekt sanatória spracovali významní slovenskí architekti ako Dušan Jurkovič, Jindřich  Merganc a Otokar Klimeš a radí sa medzi najlepšie diela slovenského funkcionalizmu.

Architektonický koncept riešenia záhrady je zase pripisovaný architektovi Jinřichovi Mergancovi. Táto významná zelená oáza vznikla na mieste pôvodného vinohradu, pričom výsadbu zelene spracoval a realizoval známy slovenský botanik a záhradník Jozef Mišák.

Pôvodne bolo v záhrade vysadených až 120 druhov drevín, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných rastlín. Záhrada má taktiež vybudovaný bazén, pôvodne slúžiaci pacientom, ale aj prvky drobnej záhradnej architektúry ako lavičky, schodiská, vyvýšené miesta, odpočívadlá alebo sochy. Toto miesto robí očarujúcim aj množstvo chodníčkov, zákutí a elegantných terás.

Svojím riešením a predovšetkým svojou funkciou, ako záhrada pre pacientov sanatória, je dnes jedinou svojho druhu na Slovensku. Jej architektonické, dôkladne premyslené riešenie v spojení s rehabilitačným prvkami (bazén, slnečný kúpeľ), oddychovými prvkami a rekreačnými zložkami, ju radia medzi popredné záhrady medzivojnového obdobia Slovenska.

Bratislavský architekt Fridrich Weinwurm (kľúčová osobnosť modernej architektúry na Slovensku) dokonca napísal o projekte do jedného z najprestížnejších československých časopisov Měsíc. 

Počas 2. svetovej vojny bola v objekte sanatória Nemecká ženská klinika. Po druhej svetovej vojne začala slúžiť ako pôrodnica a pripadla Okresnému ústavu národného zdravia v Bratislave, ktoré ju vlastnilo do konca 20. storočia. Táto galéria pod holým nebom však začala chátrať v 90. rokoch minulého storočia z dôvodu nevyjasnených vlastníckych vzťahov – záhrada patrila Ministerstvu vnútra SR a nevlastnilo ju Hlavné mesto. 

Trávniky, ktoré boli ešte v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch relatívne dobre udržiavané, začali pustnúť a zarastali náletovými drevinami, nepôvodnými kríkmi, brečtanmi a divým viničom.

Vypustený a znefunkčnený bazén, ktorý dal Koch postaviť pre svojich pacientov, vyše tridsať rokov slúžil ako pasca pre zatúlaných ježkov, ktorí sa z neho len ťažko dostávali von. Liečebňu sa nakoniec podarilo zrekonštruovať v roku 2011, smutný príbeh jednej z najkrajších bratislavských záhrad však vzkriesil až Magistrát.

Hlavné mesto získalo Kochovu záchradu do svojej správy majetkovo-právnym vysporiadaním pozemkov zámennou zmluvou od Ministerstva vnútra SR v roku 2022. Záhrade sa však už dlhodobejšie venovala nezisková organizácia Národný Trust, n.o., ktorá tu v minulosti realizovala udržiavacie práce a rôzne aktivity smerujúce k ochrane vzácneho areálu.

„Dlhodobo upozorňovali na zanedbaný stav a vyzývali k záchrane tejto národnej kultúrnej pamiatky. Hlavné mesto po nadobudnutí pozemkov mohlo začať s jej postupnou obnovou, ktorú si tento jedinečný areál s historickou hodnotou zaslúžil,” ozrejmil pre ASB Magistrát. 

Mesto tak po dlhých desaťročiach vrátilo Kochovu záhradu na kultúrnu mapu Bratislavy v auguste roku 2022, kedy ju sprístupnilo verejnosti. Prechádzalo tomu niekoľko dôležitých krokov. Od júna minulého roka bolo z areálu vynesených viac ako desať ton biologického aj komunálneho odpadu, priestory boli vyčistený od grafitov, mesto zabezpečilo bezpečnostné orezy starých stromov, upravilo chodníky, osadilo nové lavičky, ale aj informačné tabule a tiež kamerový systém.

Ako v nedávnej minulosti povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo, lesk a slávu prinesie záhrade až jej komplexná revitalizácia. Tento zámer mesta sa aktuálne posúva vpred. „Kochova záhrada je aktuálne vo fáze finišovania projektovej dokumentácie pre účely budúceho súťaženia zhotoviteľa jej kompletnej revitalizácie,” píše v stanovisku pre ASB Magistrát. 

Dokumentácia by podľa mesta mala byť hotová už do konca júna tohto roku. Aktuálne sa podľa mesta spracúvajú podklady architektonickej štúdie ako statika, architektonicko-historický výskum či dendrologický prieskum.

„Po schválení štúdie na Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) bude v lete vypracovaná realizačná dokumentácia, zaslaná na KPÚ a stavebný úrad. Po absolvovaní administratívnych krokov pristúpime paralelne počas leta k príprave verejného obstarávania na zhotoviteľa tak, aby sme mohli začať s revitalizáciou ešte v tomto roku,” ohlasuje novinky mesto. Prevažný rozsah prác má pritom prebiehať už v roku 2024. 

„Cieľom revitalizácie je tento jedinečný kus zelene dôkladne obnoviť a systematicky udržiavať pre obyvateľky a obyvateľov. Jednotlivé časti Kochovej záhrady ako kultúrnej pamiatky je potrebné zachovať, prezentovať a obnoviť tak, aby tvorili autentický celok so zachovaním pamiatkových hodnôt územia,” spresňuje zámer rekonštrukcie Hlavné mesto.

Našťastie, rekonštrukcia sa bude týkať aj obnovy druhovej pestrosti výsadieb z čias jej založenia. „Východiskovými podkladmi sú archívne inventarizácie drevín a aktualizovaný architektonicko-historický výskum, ktoré nám umožnia priblížiť sa k náznakovej rekonštrukcii pôvodných výsadieb zbierkového charakteru,” približuje mesto. 

V tejto súvislosti bola nadviazaná spolupráca Magistrátu a projektantov s Arborétom Mlyňany. Práve súčasné pracovisko Slovenskej akadémie vied bolo prostredníctvom mlyňanského záhradníka Jozefa Mišáka zdrojom rastlinného materiálu pre výsadby Kochovej záhrady pri jej zakladaní. „Cudzokrajné dreviny prinesú do záhrady okrem estetickej hodnoty a obohatenia vo forme kvitnutia a rôznych stálozelených foriem tiež edukatívny rozmer,” ohlasuje Magistrát.

Súčasťou budúceho riešenia Kochovej záhrady by malo byť aj zachovanie bazéna, ktorý ale nebude určený na plávanie. „Máme viaceré variantné riešenia, ktoré sú prekonzultované s Krajským pamiatkovým úradom, z ktorých budeme na záver vyberať,” uzravelo oddelenie komunikácie a marketingu Hlavného mesta. 

Vzácna zelená plocha uprostred mesta (lokalitou asi jedna z najkrajších oblastí v metropole pre prítomnosť vilových domov) je tak o niečo bližšie k dôležitej komplexnej obnove. Osud tohto areálu je plne v rukách Hlavného mesta, ktoré môže dodať Kochovej záhrade stratený punc originality.

V neposlednom rade, rekonštrukcia pozdvihne nie len daný zelený priestor, ale aj celú vilovú oblasť, kde bol kontrast medzi modernými domami a zanedbanou záhradou viditeľný.