Architektúra

Medzi povojnovou funkcionalistickou architektúrou vyniká budova tzv. Poštového paláca na dnešnom Námestí slobody v Bratislave. Vo výstavbe v dekáde 1940 – 1950 je jednoznačnou dominantou, ktorej príbeh je mimoriadne zaujímavý.

Dom ako z filmu nakrúteného podľa špionážneho trileru od známeho britského autora Iana Fleminga v hlavnej úlohe s agentom 007 Jamesom Bondom. Ako jednoduchšie by mohol zmiznúť svojim prenasledovateľom z dohľadu, než zaparkovať čln do skrytej garáže v dome?

Chátrajúca budova bývalých mestských kúpeľov v Liberci čakala na náročnú prestavbu dlhé roky. Dovnútra sa už dnes nechodí v plavkách, ale za umením.

Spoločnosť Nowy Styl Group otvorila v Bratislave svoj nový showroom.

Optimálne prepojenie interiéru a exteriéru a schopnosť vytvoriť určitý intímny priestor nielen vo vnútri domu, ale aj v exteriéri môže byť na rušnej ulici pomere zložitý problém. Ale šikovný architekt si určite poradí aj s takouto výzvou.

Na pobreží japonského poloostrova Boso leží dom so záhradkou, ktorý nenápadne splýva s okolitým prostredím. Jeho úlohou je poskytnúť majiteľovi, ktorý býva v husto osídlenej časti Tokya, prístrešok počas víkendov, kedy má možnosť upustiť od starostí každodenného života vo veľkomeste a venovať sa rodine a záhradke. Dom bol navrhnutý japonským architektom Hiroshimom Nakamurom, ktorý sa ho snažil zakomponovať do okolia nielen z pohľadu vonkajšieho výzoru ale tiež zminimalizovať hranicu medzi interiérom a okolitou prírodou.

Moderné technológie sa stretli s tradičnými materiálmi v novom múzeu umenia v nemeckom meste Ravensburg, ktoré stojí na svojom mieste medzi historickými budovami, akoby tam bolo už odjakživa.

Manželský pár, pán a pani Cornilleau, sa rozhodol vybudovať rodinný dom pre seba, svoje deti a vnúčatá. Základnou požiadavkou bolo, aby dom zapadol do existujúcej vidieckej architektúry francúzskej deinky Nabirat. Architekti sa preto rozhodli pre tradičné materiály – drevo, sklo a betón.

Drevený rodinný dom v Rozhanovciach pri Košiciach je zaujímavou drevostavbou, a to nielen z architektonického hľadiska. Dom je dielom dvojice architektov Ing. arch. Jany Račkovej a Ing. arch. Pavla Škombára, ktorí sú zároveň investormi. Nachádza sa v mierne svahovitom teréne a je realizovaný v pasívnom energetickom štandarde. Okrem klasických určujúcich prvkov (typických pre projekt pasívneho domu) sa do formovania objemu zapojili aj činitele ako kvalitnejší výhľad a zachovanie pekných starých stromov v záhrade.

V dnešnej modernej dobe si výstavba rodinného domu vyžaduje optimálny spôsob stavby z hľadiska ekonomického, technologického i ekologického. Nájsť riešenie bez kompromisov tak, aby spĺňalo všetky tieto kritériá, nie je jednoduché. Inovatívny konštrukčný systém Lindab Construline však prináša revolučný spôsob výstavby rodinných domov s prívlastkom nízkoenergetický.

Správna inštalácia, ako aj dodržiavanie povinných noriem sú opäť o niečo jednoduchšie so skrytými inštaláciami GROHE pre pákové batérie a termostaty. Inštalatéri teraz môžu využiť komplexnú továrenskú inštaláciu určenú na profesionálnu montáž do muriva i sadrokartónu. Ochráni steny pred vlhkosťou a spĺňa aj požiadavky na zvukovú izoláciu (napríklad podľa nariadenia DIN 4109).

Víťazom národného kola študentskej súťaže ISOVER Multi-Comfort House Students Contest 2014 sa stal študent 5. ročníka na TUKE v Košiciach Bc. Tomáš Boroš. Témou bola základná škola v štandarde multikomfortného domu v tureckom meste Gaziantep.

Mladé české štúdio Mjölk sa k svojej práci stavia svedomito. Mierka projektu nie je podstatná pri autorskom nasadení. Ukážkovým príkladom je Letná čitáreň, ktorá nadväzuje na sériu malých drevených stavieb, ktoré sa tiahnu českým krajom. Štúdiu na objekt architekti vypracovali v záchvate nadšenia z neobvyklého zadania. Stavba nastavuje zrkadlo dnešnej preplnenej dobe, odvracia sa od uzavretého mesta a otvára sa do prírody, kde je okolie cítiť aj počuť.

Projekt revitalizácie kúpaliska na Železnej studničke v Bratislave vyvoláva medzi verejnosťou vášnivé diskusie. Pre zástancov súčasného stavu je to bratislavský Central Park, kde sa chodí za oddychom, developer argumentuje komplexným projektom, pri ktorom je ochrana životného prostredia prvoradá.

Rozhodnúť sa pre ikonu 30. rokov 20. storočia bolo veľmi ťažké. Voľba nakoniec padla na „Manderlák“ v Bratislave – najvyššiu budovu vo vtedajšom Československu.