Architektúra

Karlove Vary majú novú koncertnú sálu, ktorá bola zabudovaná do haly historickej budovy neorenesančných Cisárskych kúpeľov, jedného zo symbolov karlovarského kúpeľníctva.

Najväčšie slovenské sídlisko – Petržalku, začali stavať pred polstoročím. Vznikali prvé panelové domy a vízia bola postaviť na čo najmenšom území čo najviac bytov. Mestská časť však bola naplánovaná bez svojho jadra, čo sa mení až v súčasnosti. Petržalka postupne získava nové centrum, k čomu dopomôže aj projekt SOHO Petržalka – dobrý projekt, odmietaný Petržalčanmi.

Aj keď sa niektoré časti Bratislavy v ostatných rokoch pomerne dynamicky menia, Stará Vajnorská ostáva rovnaká. Ide o časť Bratislavy s kanceláriami, skladmi, ale aj výrobnými halami. Celkovo je lokalita neatraktívna a neprípomína súčasť hlavného mesta, ale skôr scénu z katastrofického filmu. Čiastočne to chce zmeniť developer Zipp office park s.r.o., ktorý plánuje v oblasti zrekonštruovať jednu z najmohutnejších stavieb. Podľa exkluzívnych vizualizácií sa z budovy môže stať omnoho príjemnejší celok.

Obnova jediného 50-metrového bazéna v hlavnom meste Slovenska sa začala 12. júna a potrvá niekoľko mesiacov. Budovu legendárnej plavárne na Pasienkoch má na starosti Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (STARZ).

Bratislava sa mení pred očami svojich obyvateľov. Okrem developerských projektov je v hlavnom meste pripravovaný aj jeden z najkrajších verejný zámerov, ktorý vráti Bratislave jej tradičnú identitu – kúpele Grössling. Na tento významný projekt rekonštrukcie netrpezlivo čaká nejeden obyvateľ metropoly. Po posledných týždňoch sa projekt posúva aj v povoľovacom procese, ktorý ozrejmil ďalšie detaily obnovy kúpeľov i verejného priestoru.

Ostravský mestský bitúnok bol postavený v roku 1881 a ako väčšina dôležitých budov z tých čias pôsobí na prvý pohľad seriózne a majestátne. Pôsobil tak aj vtedy, keď z neho boli len rozpadajúce sa trosky. Skľučujúci pohľad je však minulosťou.

Ukážka modernej architektúry, ktorá vás všetkými zmyslami vtiahne do seba a pohltí. Taký zážitok sľubuje realizovaný projekt úplne novej hudobnej inštitúcie v Budapešti, majstrovské dielo parížsko-tokijského ateliéru.

História Vazovovej ulice siaha až do 18. storočia, kedy túto oblasť obývalo len jedenásť ľudí. Dnes ide o rušnú časť Bratislavy, ktorá spája ďalšie frekventované ulice mesta. Známa je najmä radovými stavbami staršieho dáta, ktoré sa postupne obnovujú. Posledným neopraveným mohykánom je výrazný objekt na nároží Vazovovej a Krížnej, nového šatu sa dočká až teraz.

Pre architektonický tím bolo dôležité nadviazať na „starú známu“ identitu domu a zachovať jeho proporcie aj materialitu.

Záhorská Bystrica ako okrajová štvrť Bratislavy prechádza rozvojom, čo vyvoláva potrebu rozšírenia vzdelávacej infraštruktúry. Prístavba základnej školy na Hargašovej ulici a nadstavba jej jedálne sú príkladom rozšírenia kapacity existujúceho objektu, ktorý môže inšpirovať pri obnove typových štátnych škôl.

V centre Dúbravky je naplánovaná zástavba pozemku dlhých 15 rokov. Už v roku 2008 mal v tejto mestskej časti vzniknúť projekt s názvom Pod záhradami - Polyfunkčný komplex, neskôr však bola ohlásená zmena na Polyfunkčný dom Na lúke. Malý projekt od známeho developera Finep dnes žiada o finálne povolenie. Tentokrát ale ide o dobrý zámer, ktorý hlavnému mestu pomôže.

Čítate prepis podcastu How I Met My Architect, ktorý bude možné sledovať na našom webe. Nový diel nájdete na ASB.sk každý víkend. Tento rozhovor sa nahrával v apríli 2021 a hosťom bol Pavol Paňák.

Vyhliadli sme si balkóny, ktoré poskytujú pohľady, aké si nevychutnáte hocikde. Pri kolaudácii týchto skvostov by kompetentní museli prižmúriť aj volské oko, čo mali na raňajky. Dúfajte spolu s nami, že to najprv odfotili a potom riešili, pretože podobnosť záberov s realitou nie je čisto náhodná.

Rande si tu dohadovala celá Bratislava, navôkol rozvoniavali cukrárne s reštauráciami a dodnes nám o ňom rozprávajú rodičia. Reč je o bratislavskom korze, ktoré nie je len o náhodných uliciach. Ide o dôležitú časť Bratislavy, pretínajúcu najvýznamnejšie miesta historického jadra. V jednej z takýchto lokalít sa nachádza aj legendárna budova Domu spisovateľov, ktorej plánovanú rekonštrukciu nám exkluzívne priblížil architekt Marián Šulík. Redakcia ASB disponuje aj vizualizáciami.

V Bardejovských kúpeľoch, v regióne severovýchodného Slovenska, vedia veľmi dobre, že bez rastu počtu hostí a pokračujúcej obnovy ubytovacích zariadení bude ich zisk a ďalší rozvoj komplikovaný. Tento rok majú v pláne 27-tisíc klientov a 250-tisíc prenocovaní, čím sa priblížia k číslam z úspešného roku 2019.