Broňa Tarnócy 
Žena, ktorá zásadne mení Bratislavu. Petra Marko stavia na odvážnych víziách aj aktívnych obyvateľoch
Riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, architektka Petra Marko, na premenu hlavného mesta nie je sama. Opiera sa nielen o svoj tím, ale aj o obyvateľov, ktorí sa, aj vďaka MIBu, čoraz aktívnejšie podieľajú na tom, ako sa v Bratislave žije.
Je vizionárkou, ktorá sa učila od najlepších a nadobudnuté skúsenosti pretavuje do riešení, ktorými sa inšpirujú nielen mesta Slovenska, ale aj metropoly Európy. Mení dvory, ulice, námestia, štvrte a verejné priestory. Predovšetkým však pomáha meniť vzťah ľudí k mestu – a budovať komunity, bez ktorých žiadna skutočná premena nemôže fungovať.
Keď sa povie budúcnosť Bratislavy, väčšinou si predstavíme nové štvrte, kvalitnejšie verejné priestory či lepšie fungujúce mesto. Vy ste však otvorili TU-BA – miesto, ktorého úlohou je o meste hovoriť, premýšľať a diskutovať. Prečo je to dôležité?
Bratislava sa dynamicky mení a rozhodnutia, ktoré robíme dnes, ovplyvnia život ďalších generácií. Aby sme dokázali vytvárať mesto, v ktorom sa dobre žije, potrebujeme nielen odborné riešenia, ale aj otvorený dialóg a schopnosť počúvať rôzne pohľady.
Keď som žila a pracovala v Londýne, videla som, akú dôležitú úlohu zohrávajú platformy, ktoré prepájajú odborníkov, samosprávu, súkromný sektor a verejnosť. Bratislave takýto priestor chýbal. Platforma TU-BA preto vznikla ako miesto, kde sa o rozvoji mesta rozprávame zrozumiteľne, otvorene a s rôznymi skupinami ľudí. Nemá patriť len architektom a urbanistom, ale každému, koho zaujíma, ako Bratislava funguje a kam smeruje.
Za prvý rok sa v TU-BA uskutočnilo viac ako 250 podujatí, ktoré navštívilo takmer 10-tisíc ľudí. Čo vám to potvrdilo?
Najviac ma teší, že TU-BA nie je len miestom s programom, ale postupne sa stáva miestom vzťahov. Ľudia sa k nám vracajú, prinášajú vlastné témy a zapájajú sa do diskusií. Zároveň sa snažíme oslovovať aj nové publikum – od detí až po seniorov. Okrem podujatí organizujeme napríklad cyklojazdy či komunitné behy ARCHI-RUN. Celé leto sme na Komenského námestí hostili aj Pavilón na hranie.
Diskutovať o meste je jedna vec, pretaviť diskusiu do konkrétnych zmien druhá. Ako chcete dosiahnuť, aby sa myšlienky a podnety, ktoré v TU-BA zaznievajú, premietali aj do skutočného života Bratislavy?
TU-BA vznikla pod MIB-om, ktorý sa priamo podieľa na plánovaní mesta a príprave konkrétnych projektov. Vďaka tomu vieme prepájať verejnú diskusiu s reálnymi procesmi. Príkladom sú okrúhle stoly o novom metropolitnom územnom pláne, na ktorých sa stretávajú zástupcovia mesta, odborníci, developeri aj ďalší aktéri.
Nejde len o to, aby sme si vypočuli názory, ale aby sme lepšie rozumeli potrebám jednotlivých strán a vedeli hľadať spoločné riešenia. Program TU-BA YOUTH zasa otvoril témy dôležité pre mladú generáciu, ktorá bude Bratislavu formovať v ďalších desaťročiach. Niekedy je to o budovaní vzťahov a spolupráci v rámci komunity aktérov, inokedy o vytvorení komunity okolo novej témy, ktorá rezonuje.
Čo považujete za najdôležitejší posun, ktorý sa MIB-u podaril za posledné roky?
MIB vznikol pred siedmimi rokmi ako koncepčný inštitút mesta. Naša práca stojí na štyroch pilieroch: územnom plánovaní, participácii, tvorbe manuálov a štandardov a príprave kvalitných verejných priestorov.
Za najdôležitejší posun považujem to, že dnešný MIB už nie je len odborné pracovisko, ktoré plánuje mesto, ale je inštitúciou, ktorá ovplyvňuje kultúru mestského plánovania – cez to, koho potreby berieme ako východisko, ako vznikajú rozhodnutia, až po to, ako o budúcnosti mesta vedieme verejný dialóg.
Máme za sebou viac ako 20 manuálov a štandardov, pripravujeme nový metropolitný územný plán a podieľame sa na desiatkach projektov. Príkladom je program Mesto pre deti, v ktorom spolupracujeme s viac ako 40 základnými školami. Nejde len o bezpečnejšie okolia škôl, ale aj o to, aby deti mohli ovplyvňovať svoje prostredie a budovať si vzťah k mestu.
Zároveň prepájame rozvoj verejnej dopravy s kvalitou verejného priestoru – od dizajnu zastávok a bezbariérovosti až po zeleň, pešie a cyklistické prepojenia. Príkladom je príprava obnovy Ružinovskej radiály či urbanistická štúdia územia Mlynských nív. Naším cieľom je, aby sa kvalitné riešenia postupne stali štandardom v celom meste.
Verejnosť často vidí až výsledok, nie proces, ktorý mu predchádza. Na základe čoho rozhodujete, aké zmeny mesto potrebuje?
Rozhodovanie o meste nemá byť založené na pocitoch. Preto neustále zbierame a vyhodnocujeme dáta, ktoré nám pomáhajú pochopiť, kde sú problémy, aké zmeny sú potrebné a aký môžu mať vplyv. Podľa našej odvetvovej štúdie bývania potrebuje Bratislava do roku 2050 približne 123-tisíc nových bytov. Zároveň vieme, že súčasné tempo výstavby túto potrebu nepokrýva.
Bratislava má približne 580 ha brownfieldov, teda nevyužívaných alebo nedostatočne využívaných území. To je obrovský potenciál. Často sa nachádzajú vo vnútornom meste, v blízkosti verejnej dopravy a existujúcich služieb. Ich transformáciou môžeme vytvárať nové mestské štvrte bez toho, aby sme sa museli ďalej rozširovať do krajiny.
Dáta nám pomáhajú aj pri vysvetľovaní náročnejších tém, napríklad hustoty mesta. Kompaktné mesto automaticky neznamená mrakodrapy. Kvalitnú hustotu možno dosiahnuť aj tradičnou blokovou zástavbou s vnútroblokmi a kvalitnými verejnými priestormi. Dôležité je, aby bývanie, služby a verejná doprava fungovali ako jeden celok.
Pri programe Mesto pre deti napríklad analyzujeme pohyb detí v okolí škôl, identifikujeme kolízne miesta a sledujeme, kde vznikajú nebezpečné situácie. Na základe týchto zistení potom navrhujeme konkrétne opatrenia.
Koľko ľudí a aký rozpočet stojí za takým širokým záberom činností MIB-u?
Aktuálne má MIB 71 zamestnancov. Rozpočet na tento rok je približne 4,64 milióna eur, pričom približne tretinu získavame z externých zdrojov. Ide napríklad o spolupráce s mestskými časťami, grantové projekty, súkromný sektor či financovanie aktivít TU-BA.
Teší ma, že sa nám už tretí rok po sebe darí získavať takúto významnú časť rozpočtu mimo priameho príspevku mesta. Bratislava má v porovnaní s mestami ako Viedeň či Brno obmedzenejšie zdroje, a preto je dôležité hľadať aj ďalšie možnosti financovania. Vďaka tomu dokážeme robiť viac a zároveň rozvíjať odbornú podporu mesta v dlhodobom horizonte.
Transformácia Zimného prístavu predstavuje pre Bratislavu neopakovateľnú príležitosť vytvoriť novú časť mesta. Ako zabezpečiť, aby vznikla kvalitná mestská štvrť, ktorá si zachová vlastnú identitu?
Zimný prístav je jednou z najväčších rozvojových príležitostí Bratislavy. V minulosti sa nachádzal na okraji mesta, dnes je priamo v kontakte s novým mestským centrom a územím Mlynských nív, ktoré sa bude ďalej transformovať. Dlhodobým cieľom je vznik živej, zmiešanej a klimaticky odolnej štvrte a posilnenie vzťahu Bratislavy k rieke.
MIB organizuje medzinárodnú urbanistickú súťaž, ktorej vyhlasovateľom sú väčšinový vlastník Verejné prístavy, a. s., a mesto Bratislava. Súťaž pritiahla 123 návrhov z 33 krajín. Vízia nevzniká oddelene – od začiatku ju pripravujeme spoločne a súčasťou procesu bola aj odborná participácia s dotknutými stranami a participácia s verejnosťou. Dôležité bolo jasne definovať verejný záujem – kvalitné verejné priestory, školy, športovú a kultúrnu vybavenosť.
V procese sme sa inšpirovali skúsenosťami miest ako Hamburg, Kodaň, Amsterdam či Malmö, ktoré už prešli transformáciou veľkých prístavných území. Nechceme však vytvoriť ich kópiu. Úspech Zimného prístavu závisí aj od toho, či vznikne autentická bratislavská štvrť na Dunaji, ktorá integruje unikátny genius loci tohto miesta.
Ako sa dá táto identita zachovať pri premene industriálneho územia na novú mestskú štvrť?
Zimný prístav má silný genius loci. Netvoria ho iba jednotlivé historické objekty, ale aj žeriavy, konštrukcie, materiály a celková industriálna atmosféra. Práve tieto vrstvy môžu novej štvrti dať jedinečný charakter.
Dôležité je nájsť rovnováhu medzi ochranou minulosti a novým využitím. Nie všetko musí byť formálne pamiatkovo chránené, aby to malo hodnotu. Existujúce stavby môžu dostať nový život a stať sa súčasťou kvalitnej súčasnej architektúry. Je to dôležité aj z environmentálneho hľadiska.
Myslím si, že aj u nás sa postupne mení pohľad na hodnotu industriálneho a povojnového architektonického dedičstva. Keď ľudia vidia dobré príklady obnovy, ľahšie si predstavia, aký potenciál tieto stavby majú.
