Obytnรฉ domy vย Martine
Galรฉria(7)

Obytnรฉ domy vย Martine

Partneri sekcie:

Mesto Martin, vlastne mesteฤko Turฤiansky Svรคtรฝ Martin, sa vย druhej polovici 19. stoยญroฤia aย zaฤiatkom 20. storoฤia spontรกnne vyvรญjalo na centrum slovenskรฉho politickรฉho aย kultรบrneho ลพivota, neoficiรกlne โ€žhlavnรฉ mesto Slovenskaโ€œ. Keฤลพe vลกak iลกlo oย opozรญciu proti vtedajลกej vlรกde, tento proces bol pomalรฝ aย nekoordinovanรฝ, skรดr brzdenรฝ. Aลพ po pรกde Rakรบsko-uhorskej monarchie a vzniku ฤŒeskoslovenskej republiky roku 1918 sa zmena prejavila aj na rozvoji Martina. Mesto sa zaฤalo postupne cieฤพavedome budovaลฅ aย ploลกne rozrastaลฅ. Jednou zย novรฝch ulรญc tรฝch ฤias bola aj ulica Jozefa Horvรกtha, dneลกnรก ulica Viliama Paulรญnyho-Tรณtha.

Vytรฝฤili ju ako kolmicu na hlavnรบ ulicu mesta vรฝchodnรฝm smerom, na osi pohฤพadu od Memorandovรฉho nรกmestia aย evanjelickรฉho kostola. Smerovala kย potoku Slatina (Mรคdokรฝลก) aย ฤalej na terรฉnnu terasu nad mestom. Na severnej strane tejto ulice postavili vย rokoch 1921 โ€“ 1922 ลกesลฅ dvojpodlaลพnรฝch obytnรฝch domov. Boli umiestnenรฉ vย rade, dlhลกou stranou sรบbeลพne sย ulicou aย rieลกenรฉ symetricky, sย jednoduchou architektรบrou, pritom so zvรฝraznenรฝm vstupom sย robustnรฝmi vรฝpustkami aย prรญstreลกkom. Vย kaลพdom boli ลกtyri dvojizbovรฉ byty sย prรญsluลกenstvom. Kย domom patrili aj menลกie dvory sย malรฝmi hospodรกrskymi stavbami. Domy mali valbovรฉ strechy aย pripomรญnali stavby vย duchu anglickรฝch zรกhradnรฝch miest, poskytovali vtedy relatรญvne prรญjemnรฉ obytnรฉ prostredie vย malom, ale kultรบrne vรฝznamnom meste.

Projekt Turฤiansky Svรคtรฝ Martin zadalo mesto vypracovaลฅ kancelรกrii architekta Duลกana Jurkoviฤa, ktorรฝ spolupracoval sย Janom Paclom. Plรกny, rozpoฤty aย celรฝ elaborรกt vypracoval architekt Jan Pacl. Mimochodom, tento architekt bol tieลพ autorom (prรญpadne spoluautorom sย Duลกanom Jurkoviฤom) aj ฤalลกรญch budov vย Martine na tej istej ulici: ล tefรกnikovho รบstavu (zย rokov 1922 โ€“ 1924), ktorรฝ zย osovรฉho pohฤพadu uzatvรกra uvedenรบ ulicu na vรฝchodnej strane, na terรฉnnej terase, ako aj Sociรกlneho domu aย sรญdla spolku ลฝivena (zย rokov 1929 โ€“ 1932) na nรกprotivnej, juลพnej strane uvedenej ulice, ktorรก vytvรกrala vyvรกลพenรฝ urbanistickรฝ celok. Urฤitรบ zmenu vย ลˆom znamenala vรฝstavba novรฉho Leninovho nรกmestia (dnes Nรกmestie Svetozรกra Hurbana-Vajanskรฉho) na severozรกpadnej strane po roku 1960, tรก sa vลกak tรฝchto obytnรฝch domov nedotkla.

Architekt Jan Pacl (1877 โ€“ 1938) zรญskal roku 1908 staviteฤพskรบ koncesiu. Od roku 1910 pรดsobil vย Prahe. Spolu sย arch. Duลกanom Jurkoviฤom bol spoloฤnรญkom vย jednej projekฤnej aย stavebnej firme. Neskรดr sa osamostatnil. Patrรญ ku generรกcii architektov znรกmych tvorbou najmรค zย medzivojnovรฉho obdobia. Vย bezprostrednom okolรญ Martina โ€“ na Bystriฤke โ€“ Pacl navrhol vย medzivojnovom obdobรญ vilu pre prezidenta T. G. Masaryka aย jeho rodinu. Okrem uvedenรฝch stavieb vย Martine aย na okolรญ spolu sย arch. Duลกanom Jurkoviฤom realizovali vย rokoch 1923 โ€“ 1924 obytnรฝ sรบbor Legiodomy vย Bratislave na Ursรญnyho aย priฤพahlรฝch uliciach. Samostatne, eลกte vย rokoch 1905 โ€“ 1912, realizoval novostavby aย รบpravy domov vย Prahe (Starรฉ Mesto, Bubeneฤ, Holeลกovice), รšstรญ nad Orlicรญ aย Hrochovom Tรฝnci, roku 1919 bol spoluvรฝhercom sรบลฅaลพe na robotnรญcke domy vย Rokycanoch, vย rokoch 1928 โ€“ 1931 realizoval ลกkolu vย Prahe-Bubenฤi.

Ing.ย arch. Igor Thurzo
Foto: Ing.ย arch. Igor Thurzo aย archรญv autora

Autor je architekt aย publicista.

Literatรบra:

  • Dobrovolnรฝ, I.: Martin na historickรฝch pohฤพadniciach 1898 โ€“ 1938. Dobrovolnรฝ & synovia (Vrรบtky), 2004.
  • Dula, M. โ€“ Moravฤรญkovรก, H.: Slovenskรก architektรบra vย 20. storoฤรญ. Bratislava: Slovart, 2002.
  • Encyklopedie architektลฏ, stavitelลฏ, zednรญkลฏ aย kamenรญkลฏ vย ฤŒechรกch. Praha: Academia, 2004.
  • Foltyn, L.: Slovenskรก architektรบra aย ฤeskรก avantgarda 1918 โ€“ 1939. Bratislava: Spolok architektov Slovenska, 1993.
  • Hlavaj, J.: Martin. Stavebnรฝ obraz mesta. Bratislava: Spolok architektov Slovenska, 1994.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB.