Moyzesovo štátne reálne gymnázium v Ružomberku

Moyzesovo štátne reálne gymnázium v Ružomberku patrí k najlepšie riešeným funkcionalistickým školským stavbám na Slovensku. Počas obdobia takzvaného Slovenského štátu ho navrhol pražský architekt Adolf Benš.

Tradície ružomberského gymnázia sú založené na škole postavenej piaristami v roku 1735. Ružomberok, ktorý sa zásluhou rozvoja textilného a papierenského priemyslu za prvej republiky stal centrom Liptova, si mohol dovoliť postaviť viaceré výnimočné stavby. Medzi ne môžeme zaradiť aj budovu reálneho gymnázia na ulici Štefana Moyzesa, dielo pražského architekta Adolfa Benša, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov česko-slovenského funkcionalizmu. Jeho manželka pochádzala zo známej slovenskej rodiny Lehotských, čo vysvetľuje paradox, že tu v tomto období projektoval. Ešte predtým navrhol mimoriadnu vilu Ing. N. na ulici Boženy Nemcovej v Bratislave.

Architektúra budovy s valbovými strechami, ktoré potláčajú jej funkcionalistický charakter, s veľkými zasklenými plochami okien, s kvalitnou dispozíciou, riešením tried s bilaterálnym osvetlením aj vďaka svojej čistote a jednoduchosti nadväzuje na najlepšie Benšove diela. Symetrické usporiadanie čelnej fasády je odrazom hmotovej kompozície dvoch hlavných hmôt v tvare písmena T, pričom ustupujúca hmota je mierne zakrivená. Škola má centrálnu prestávkovú halu, ktorú ozvláštňuje železobetónové schodisko v ťažisku s veľkými polkruhovými podestami. Pôvodne bolo pod zadným traktom príjemné prestávkové respírium, ktoré, žiaľ, bolo neskôr zastavané. Súčasťou veľkoryso koncipovaného areálu bol okrem záhrady aj rodinný dom riaditeľa školy.

Adolf Benš patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti českého funkcionalizmu. Rodák z Pardubíc (1894) študoval na ČVUT v Prahe vo dvoch etapách – pred prvou svetovou vojnou v rokoch 1913 – 1914 a potom po vojne v období rokov 1919 – 1923. V rokoch 1921 – 1924 navštevoval aj Špeciálnu školu architektúry na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Po krátkej praxi v ateliéri prof. J. Gočára pracoval až do roku 1939 ako samostatný architekt, v priebehu vojny pôsobil v plánovacej komisii hlavného mesta Prahy a v roku 1945 ho vymenovali za profesora na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe. Bol členom viacerých umeleckých združení, ako aj členom CIAM-u, členom Académie d‘ Architecture v Paríži či Srbskej akadémie vied a umení. Vo svojej tvorbe sa zameral na všetky oblasti pozemných stavieb. Zákazky získaval väčšinou vďaka účasti vo verejných a užších architektonických súťažiach. K jeho najvýznamnejším prácam patria napríklad administratívna budova Elektrických podnikov v Prahe, realizovaná v rokoch 1930 – 1934 (spolu s J. Krížom), výstavný pavilón na medzinárodnej výstavbe strojárskeho priemyslu v Liége (1929 – 1930), odbavovacia a administratívna budova letiska v Prahe-Ruzyni. Realizoval tiež jeden dom z medzinárodnej súťaže firmy Baťa v Zlíne. V roku 1932 sa zúčastnil súťaže na sanatórium v Starom Smokovci. Vo svojej tvorbe vychádzal z racionalistických zásad, ktoré úspešne výtvarne a esteticky aplikoval do kultivovanej architektonickej polohy. Zomrel v roku 1982 v Prahe.

prof. Štefan Šlachta
Foto: Ing. Juraj Záhorec, Ing. arch. Martin Bišťan

Článok bol uverejnený v časopise ASB.